Kto si už doprial výlet do Slovenského raja, určite neminul Kláštorisko. No možno málokto vie, že toto miesto nie je len obľúbenou turistickou destináciou, ale že jeho korene siahajú až do 13. storočia.
Kláštorisko v Slovenskom raji
V minulosti bol Slovenský raj častokrát miestom, kde našli útočište obyvatelia zo širokého okolia. Pevnosť, ktorá tu bola vytvorená s rozlohou 90 ha, slúžila ako tzv. refúgium (útočisko) v čase tataro-mongolských vpádov do Uhorska za vlády Belu IV. Na Spiš prišli v roku 1241 a drancovali celý región. Lokalita dostala pomenovanie Strážny vrch Mons Speculatoris alebo Skala útočišťa - Lapis Refugii. V roku 1299 bolo toto miesto darované kartuziánom, ktorí tu začiatkom 14. storočia postavili kláštor.
Vznik a život kartuziánskeho kláštora
Rád kartuziánov založil Bruno z Kolína nad Rýnom v roku 1084 v južnom Francúzsku, v okolí pustatiny Chartres ( latinsky Cartusia - odtiaľ je aj názov rádu ).
Práve preto si vybrali Kláštorisko - bolo to odľahlé miesto a podmienky života tam boli náročné. Dokonca sa traduje, že mnísi medzi sebou ani nekomunikovali. Kartuziáni viedli veľmi prísny, priam asketický spôsob života a dopriali si len málo svetských radostí. Pili veľa vína riedeného vodou, pretože v tých časoch neboli vodovody, ako ich poznáme dnes, a klasická voda predstavovala veľké riziko chorôb.
Kartuziáni sa úplne odlišovali od benediktínov v stavbe svojích kláštorov. V dolnom kláštore sa nachádzala jedáleň, knižnica, tu boli jednotlivé dielne, malé izby mníchov-frátrov, hosťovské izby, nemocnica a lekáreň, kuchyňa, komora a nakoniec cela zástupcu priora, ktorému bol podriadený celý dolný kláštor. Horný kláštor bol múrom obohnaný priestor, kam sa hostia mohli dostať len cez dolný kláštor. Nachádzal sa tu kostol, okolo ktorého bol cintorín, pod múrmi boli cely, v ktorých bývali mnísi vždy po jednom ( iba v čase núdze maximálne po dvoch ). Každá cela predstavovala samostatný domec so záhradkou. V každej cele sa nachádzali písacie potreby. Mnísi, ktorí ovládali nejaké remeslo, mohli ho slobodne vykonávať. Pri tejto práci sa mohli dokonca aj rozprávať. Okrem toho si mohol každý mních požičať z knižnice dve knihy, musel však s nimi zaobchádzať veľmi opatrne. Boli odetí do hrubého bieleho súkna, čo tvorilo ich jediné oblečenie. Celu mohli opustiť len v určený čas. Jedli veľmi striedmo - raz denne : v lete o desiatej, v zime o jedenástej a v dobe pôstu o dvanástej. Za jedlo im slúžili vajcia, syr, prívarok, mlieko a múčne pokrmy. Mäso v začiatkoch jedli veľmi zriedkavo, neskôr už vôbec. Vo výnimočných sviatkoch mohli jesť ryby. V pondelok, stredu a v piatok jedli len chlieb a vodu, keď chceli, mohli k tomu dostať trochu soli. V utorok, štvrtok a sobotu jedli prívarok, ktorý si sami uvarili v celách. Vo štvrtok k tomu dostali aj kus syra. Zvyšky jedla a vína, ktoré dostávali veľmi zriedené, museli v sobotu vrátiť kuchárovi. Spoločne jedli iba v nedeľu, a to v spoločnej jedálni - refektári.
Život v kláštore dosahoval maximálneho rozkvetu na prelome 14. a 15. storočia, keď bol už dostatočne fungujúcim a sebestačným organizmom.
Zánik a obnova kláštora
V roku 1433 ho napadli husitské vojská a kláštor vypálili. Po čiastočnom obnovení ( prior Ján Monesser, pochádzajúci z kežmarku ) ho zasa v roku 1454 napadli bratrícke vojská, ktoré sa zdržiavali na neďalekej Zelenej hure - Marcelov hrad pri Hrabušiciach. Komunita po súhlase generálnej kapituly sa odsťahovala do Levoče, kde vo vnútri hradieb mesta si postavili nový kláštor.
Vrátili sa naspäť na Skalu útočišťa a od roku 1478 začali kláštor renovovať. K tomuto účelu generálna kapitula vyslala skúseného priora z Maurbachu, vizitátora provincie a dôverného priateľa uhorského kráľa Mateja Korvína.
Politické pomery vtedajšieho Uhorska, hlavne po bitke pri Moháči, keď nastalo uhorské dvojkráľovstvo ( Ferdinand I. a Ján Zápoľský ) sprevádzané neustálymi bojmi, sa dotkli aj tohto kláštora. V roku 1530 boli všetky kláštorne majetky zálohované mestu Kežmarok. Neskôr v roku 1534 kláštor prepadol muráňsky hradný kapitán - lúpežný r...
Kartuziánsky kláštor zanikol v jednom momente, vďaka čomu sa dá spätne zrekonštruovať stredoveký svet. Keby sa tak nestalo, neskôr by prešiel do baroka, potom do renesancie a do modernej doby.
Archeologický výskum a obnova Kláštoriska
„Systematický archeologický výskum už prebieha tridsať rokov,“ vovádza nás do obrazu archeológ Peter Ďurica, „my sme len nadviazali na prácu Michala Slivku.
„V roku 2018 obec realizovala geodetické zameranie lokality. To je prvá vec, ktorú treba urobiť,“ prezrádza Peter Ďurica. „To znamená, že si zdokumentujeme dané situácie pred obnovou, digitálne ich zmodelujeme a potom sa vytvorí návrh, podľa ktorého sa pri obnove objektu bude postupovať. Zaujímavosťou je, že sa zásadne muruje z miestneho kameňa a používa sa vápenná malta, pretože cement by spôsoboval problémy v murivách. V stredoveku ho totiž nepoznali.
Kláštorisko je obrovský komplex. „Ak je dobrá sezóna, ide to rýchlo,“ tvrdí Peter Ďurica. „Teraz sme začali rekonštruovať celu číslo 4, o rok plánujeme celu číslo 5. Na východnej strane je v húštine zarastený rybník, o ktorom málokto vie.
S Kláštoriskom majú historici veľké plány. „Chceme tiež zrekonštruovať kartuziánsku záhradu s bylinami, ktoré kartuziáni poznali a pestovali. Záhrada má byť zároveň edukačným prostriedkom - približovať ľuďom význam pestovania a spracovania liečivých rastlín. „Z liečivých rastlín mnísi pestovali napríklad mätu, repík, pamajorán či materinu dúšku. Medzi nimi bude napríklad levanduľa, valeriána alebo šalvia. „Červená ruža predstavuje mučeníkov, biela ľalia čistotu, fialka a sedmokráska pokoru, ďatelina vďaka trojlístkom Svätú Trojicu. Súčasťou obnoveného komplexu bude aj niekoľko záhrad.
V lokalite by tiež chceli vyskúšať niečo ako experimentálnu archeológiu. Ide napríklad o vypaľovanie stredovekej keramiky, výrobu skla či stavbu konkrétneho objektu z nejakého materiálu. Veď kto z nás dnes s istotou vie, ako dlho asi vydržala slama na streche domu?
Návštevníci by sa oboznámili s tým, ako sa v minulosti písali a prepisovali knihy, ako sa vyrábal atrament alebo z čoho pozostával odev kartuziánov a ako vlastne žili.
Milovníci histórie si môžu prísť na svoje už teraz počas letných prázdnin. Každý, kto by mal záujem, mohol by si vyskúšať prácu archeológa od dokumentovania nálezov cez fotografovanie, kreslenie, meranie, digitalizáciu, prácu s výpočtovou technikou až po spracovanie a vyhodnocovanie nálezov. „Nosnou témou by bol stredovek a cirkevné dejiny, keďže ide o sakrálnu pamiatku. V ďalšej sezóne by sme chceli takýto projekt zrealizovať aj pre školy.
V súčasnosti je Kláštorisko jedno z najznámejších a najnavštevovanejších miest v Slovenskom raji. Poloha na vyvýšenej planine robí z Kláštoriska ideálny cieľ výletu - je akýmsi odpočinkovým bodom medzi náročnejšími úsekmi Slovenského raja, kde si môžu turisti oddýchnuť, doplniť vodu alebo sa občerstviť.
tags: #kartuziansky #klastor #klastorisko