Moravský Svätý Ján, obec s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, sa nachádza v malebnom prostredí Záhoria. Obec leží cca 5 km od štátnej hranice s Rakúskom a približne 10 km od štátnej hranice s Českou republikou. Táto oblasť bola osídlená už v dávnych dobách, o čom svedčia archeologické nálezy keramiky z mladšej doby bronzovej. V tomto článku sa pozrieme na jej dejiny, s dôrazom na cirkevné udalosti a život obce v priebehu storočí.
Najstaršie názvy obce sú Zenthgwrh (1466), Zenthgergh (1564), Zenthgurgh a na pečati zo začiatku XVII. storočia je S. Názov obce Zent Janos (1449), Sankt Johan an der March (1771) a Swaty Jan (1773) pochádza od mena patróna kostola, obce alebo fary. Neskôr bol rozšírený o orientačný prívlastok Moravský (podľa rieky Morava).
V 13. storočí uhorský kráľ Belo IV. daroval Svätojánske panstvo Petrovi Rešickému, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Tatárom a postavil v obci kaštieľ. I napriek tomu najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1449 a je uvedená v donácii majetku pre grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Každopádne však Moravský Sv. V 15. storočí bola majiteľkou svätojánskeho panstva rodina Révayovcov, ďalej patrilo grófom z Pezinka a Sv. Jura, neskôr k panstvu hradu Ostrý Kameň.
Od 17. storočia sa obec rozvíjala ako zemepanské mestečko s jarmočným právom. Stala sa strediskom panstva hradu Ostrý Kameň, ktoré sa od 18. storočia nazývalo Svätojánske. Majiteľmi panstva boli postupne rody Keglevichovcov, Batthyányiovcov, Zichovcov, Jesenákovcov, Erdodyovcov. Už od 18. storočia v obci fungoval poštový úrad, v ktorom s sústreďovali a rozdeľovali poštové zásielky z Hohenau a okolitých obcí. V šesťdesiatych rokoch 18. storočia vzniklo v Moravskom Sv. Jáne faktórium šaštínskej manufaktúry na výrobu kartúnu. Slúžilo na vydávanie vlny alebo bavlny česáčom a priadiarom na ďalšie spracovanie. Obyvatelia obce boli známi pestovaním tabaku, ktorí predávali na Morave a v Rakúsku. V obci boli dva majere, pálenica a sladovňa. V 20. storočí pribudol liehovar a konzerváreň. Napriek tomu veľa miestnych obyvateľov dochádzalo za prácou do Hohenau a okolitých rakúskych obcí.
Na prelome 19. a 20. storočia bol už Moravský Svätý Ján strediskom okolitých obcí - v obci bola pošta, telegraf, železničná stanica, pálenica, sladovňa, kláštor, zlepšovala sa sociálna a zdravotná starostlivosť. Rozvoj života prerušilo vypuknutie svetových vojen. Napriek rôznym negatívam povojnové obdobia charakteristického politickými a hospodárskymi zmenami zaznamenala obec rozvoj a prosperitu. Bol vybudovaný dom služieb, kde bolo holičstvo, opravovne a zberne šatstva. V r. 1970 bola dokončená výstavba zdravotného strediska, požiarna zbrojnica a začala sa plynofikovať obec.
Železná opona za éry socializmu znemožňovala počas desaťročí udržiavať kontakt medzi rakúskym a slovenským obyvateľstvom. Prelomová sa stala jeseň 1994, keď obnovili hraničný priechod medzi Moravským Sv. Jánom a Hohenau. Spojenie s rakúskou obcou Hohenau mal Moravský Sv. Ján už 8. storočia, kedy cestu medzi oboma brehmi Moravy využívali kupci na prevoz tovaru z Franskej ríše do Veľkej Moravy, neskôr z Rakúska do Uhorska. V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, čo bola dosť vysoká suma svedčiaca o význame prievozu. V r. 1833 bol postavený drevený most, ktorý v r. 1866 spálili. Bol však obnovený a najviac sa po ňom prepravovalo víno, zemiaky slama, keramika, dobytok, husi. Prechádzali ním sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, textilke či píle v Hohenau.
Aj rok 1989 bol významným najmä pre občanov obce - ku sklonku roku sa konal Pochod slobody k rieke Morave, boli odstránené pohraničné zátarasy a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Zástupcov z obce Hohenau prevážali na našu stranu rieky na loďkách. Spojenie bolo obnovené až v roku 1994 vo forme pontónového mosta. Tento bol nahradený pevným mostom v roku 2005.
V súčasnosti je Domov sociálnych služieb pre dospelých v Moravskom Svätom Jáne samostatnou rozpočtovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj.

Významné roky v histórii Moravského Svätého Jána
Pre lepšiu orientáciu v histórii obce, uvádzame tabuľku s významnými míľnikmi:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1592 | Prvá písomná zmienka o obci ako osade Bukova |
| 1824-1829 | Výstavba klasicistického evanjelického kostola |
| Koniec 19. storočia | Výstavba drevenej zvonice pri evanjelickom kostole |
| 1622 | Predpokladaný vznik obecnej samosprávy |
| 1994 | Obnovenie hraničného priechodu medzi Moravským Sv. |
| 2005 | Výstavba pevného mosta |
Kaštieľ: Historický klenot Moravského Svätého Jána
Ku kultúrno-historickým pamiatkam obce patrí klasicistický evanjelický kostol postavený v rokoch 1824 až 1829. Pri kostole sa nachádza drevená zvonica z konca 19. storočia. Druhou sakrálnou stavbou je rímsko-katolícky kostol.
Sakrálnou dominantou obce je rímsko-katolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, postavený v rokoch 1840-1851 na mieste staršieho barokového kostola.
Zo svetských kultúrno-historických pamiatok Moravského Sv. Jána si zaslúži pozornosť kaštieľ z polovice 18. storočia, je to pôvodne barokový objekt. Po roku 1900 ho prestavali a po 2. svetovej vojne zvýšili o jedno poschodie. V súčasnosti je sídlom ústavy sociálnej starostlivosti.
Kaštieľ je považovaný za najväčšiu historickú svetskú stavbu v obci a je o ňom známa povera, že jeho priestory navštevovala Mária Terézia počas ciest do Viedne. Bol postavený v roku 1866 grófom Zicshim. Kaštieľ prešiel rukami niekoľkých majiteľov. Pôvodná stavba bola jednopodlažná. Neskôr bol kaštieľ grófovi Ziscimu odňatý a postúpený barónovi Hirschovi. V roku 1886 kaštieľ vyhorel. Ešte v tom istom roku barón Hirsch kaštieľ obnovil a vystaval ešte o jedno poschodie navyše. Až do roku 1917 bol majiteľom princ K. F. Hohenlohe. Potom sa vlastníci a správcovia striedali až do roku 1958, keď sa tu zriadil Domov dôchodcov. Od roku 1965 je v kaštieli špecializovaný ústav sociálnej starostlivosti pre mužov.
V minulosti disponoval s kapacitou 186 klientov, z hygienických dôvodov sa kapacita musela zredukovať. V súčasnosti je kapacita 100 klientov s celoročným pobytom, ktorí trpia duševnými poruchami, poruchami správania, telesnými poruchami alebo kombináciou postihnutí. Súčasťou je aj oddelenie so zvýšenou starostlivosťou, kde sú umiestnení klienti s najvyšším postihnutím, čo predstavuje asi 30 z celkového počtu.

Habáni a Habánsky dvor
Medzi špecifiká obce patria Habáni a Habánsky dvor v Moravskom Sv. Jáne - písomné pamiatky datujú ich príchod z Moravy do Moravského Sv. Jána na roky 1540 - 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. V habánskom dome pani Terézie Wirthovej sa našiel vyrytý letopočet 1523. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža. Má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred. Táto kaplnka z 18. storočia darovala habánom Mária Terézia. Táto je priamo datovaná na prednej strane veže letopočtom 1839 - 1994. Prvý dátum znamená rok výstavby kaplnky habánskymi osadníkmi a druhý dátum jej najnovšiu obnovu. Ich prítomnosť dosvedčuje aj pečať s kruhopisom. V habánskom dome pani Terézie Wirthovej sa našiel vyrytý letopočet 1523. Už za pobytu habánov na Morave sa snažili tamojšie cirkevné úrady priviesť habánov do katolíckej cirkvi, ale márne. Prvé rekatolizačné snahy prebiehali v 70. rokoch 17.
Nachádza sa v dolnej časti obce a má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred. Táto je priamo datovaná na prednej strane veže letopočtom 1839 - 1994. Prvý dátum znamená rok výstavby kaplnky habánskymi osadníkmi a druhý dátum jej najnovšiu obnovu. Ich prítomnosť dosvedčuje aj pečať s kruhopisom.
Niektorí z nich rekatolizácii podľahli a splynuli s miestnym obyvateľstvom, niektorí emigrovali do Ruska či Ameriky. Anabaptizmus vychádzal z túžby po dokonalejšom, spravodlivejšom živote. Ich cieľom bol život podľa Biblie, ktorá sa pre nich stala prameňom náboženského poznania. Boli to počestní ľudia, ktorí nesmeli vlastniť žiadny majetok, nesmeli prisahať, nosiť zbrane, nesmeli trestať a vykonávať násilie, ako aj nesmeli podporovať a zúčastňovať sa vojny. V priestranstve Habánskeho dvora každoročne v septembri prebiehajú tradičné habánske hody.
Významné osobnosti obce Moravský Svätý Ján
Obec Moravský Svätý Ján sa môže pochváliť aj viacerými významnými osobnosťami, ktoré sa tu narodili alebo pôsobili:
- Eva Studeničová - narodila sa 12.12.1851, zomrela 12.4.1943 v Moravskom Sv. Jáne. Ľudová speváčka. Jej objaviteľom bol profesor Karol Plicka, ktorý v osobitej monografii Eva Studeničová spieva z piesňovej zbierky Karola Plicku uverejnil 43 piesní.
- Andrej Kubina - narodil sa 27.11.1845 v Moravskom Sv. Jáne, zomrel 30.3.1900 v Trnave. Kňaz, básnik, ľudovýchovný pracovník. Založil a redigoval kalendár Pútik svätovojtešský a časopis Posol.
- Henrich Kleinedler - narodil sa 23.9.1909, zomrel v roku 1998 v Moravskom Sv. Jáne. Kronikár. Popri zamestnaní od roku 1954 33 rokov viedol obecnú kroniku, zaoberal sa skúmaním prameňov k dejinám obce.
- Jozef Kubina - narodil sa 19.11.1853 v Moravskom Sv. Jáne, zomrel 4.9.1918 v Malackách. Politik, právnik. V Moravskom Sv. Jáne zoskupil okolo seba skupinu slovenskej inteligencie a kandidoval za Zichyho ľudovú stranu do uhorského snemu, kde pôsobil dve volebné obdobia ako poslanec.
- MUDr. Gejza Dallos - narodil sa 11.10.1911 v Nedede, zomrel 2.5.1982. Do Moravského Sv. Jána prišiel v roku 1940. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako lekár na fronte. V súčasnosti jeho meno nesie Domov sociálnych služieb v Moravskom Sv. Jáne.
- Kvetoslav Florián Urbanovič - narodil sa a zomrel v Modre. V rokoch 1904-1906 pôsobil ako učiteľ na ľudovej škole v Moravskom sv. Jáne. Knižne debutoval románom Poklesky, čitateľsky najúspešnejším románom bol román Oráčina.
- Alojz Šoltés - narodil sa 26.2.1816 v Banskej Bystrici, zomrel v roku 1876 v Moravskom Sv. Jáne. Náboženský spisovateľ, ľudovýchovný pracovník, učiteľ. V Moravskom Sv. Jáne pôsobil ako kurátor rekatolizovanýchanabaptistov.
- Moritz Hirsch - narodil sa v roku 1831 v Nemecku, zomrel v roku 1896 v Maďarsku. V roku 1886 barón Hirsch kaštieľ obnovil a vystaval ešte o jedno poschodie navyše. Financoval tiež rozvoj haličského školstva pre židovské aj kresťanské deti obidvoch pohlaví, čím významne prispel k odstráneniu nevzdelanosti židovských dievčat.