História mesta Žiar nad Hronom, s pôvodným názvom Svätý Kríž nad Hronom, je úzko spojená s kaštieľom. Kaštieľ má však pritom aj svoje vlastné osudy. Naviac to bola šťastno-nešťastná poloha Svätého Kríža, ktorá spôsobila, že toto mestečko postihli skoro všetky vojnové pohromy. A tak ani kaštieľ nebol ušetrený od stavovských povstaní, vojnových udalostí, zmien majiteľov, účelov používania a architektonických zásahov. V priebehu stáročí sa v ňom uskutočňovali dôležité stretnutia, rokovania a návštevy.
Kaštieľ v Žiari nad Hronom
História a vývoj názvu
Začiatky ľudskej činnosti v Žiarskej kotline archeológovia zistili na základe náhodne nájdených nálezov. Z chotára Kríža nad Hronom pochádzajú nálezy dvoch bronzových ihlíc, patriacich k tzv. vzorom. Vzácny je nález tzv. lužického pohrebiska v chotári bývalej osady Horné Opatovce na Dlhých dieloch. Okrem týchto zvyškov pohrebiska, objaveného náhodne, našli sa aj bronzové ihlice a zdobené spony. Bronzové náramky sa našli aj pod hradom Šášov.Z doteraz náhodných archeologických nálezov vyplýva, že Žiarska kotlina bola osídlená v dobe bronzovej (1500 - 700 rokov pred n. l.) i železnej, t. j. do začiatku nášho letopočtu. Z prvých storočí nášho letopočtu sa našli stopy po osídlení v mestskom parku, kde ležala osada Germánov a to v období tzv. kvadskej kultúry. Terasy s juhovýchodným sklonom osídľujú Slovania. Ich stopy sa našli v mieste budovy terajšieho kaštieľa, kde osídlenie pretrváva a v týchto miestach vzniká aj kryštalizačné centrum stredovekej osady Svätý Kríž.
O prítomnosti slovanského obyvateľstva pred 11. storočím hovoria aj niektoré staré miestne názvy. Význam sa prikladá chotárneho názvu Horných Opatoviec „Podhradištia“, z ktorého vyplýva, že na pravej strane Hrona na terase jestvovalo kedysi hradisko, dnes známe ako „Zámčok“. Iné hradisko mohlo byť azda v areáli fary a kostola vo Svätom Kríži nad Hronom.
Názov Kríža nad Hronom je mladší a nesiaha pred koniec 11. storočia. Odvodený je z kultu (patrocínia) tunajšieho kostola zasväteného pamiatke Povýšenia kríža a je viazaný tradíciou na 14. september. Pred vznikom farského kostola s kultom „sv. Kríža“ tu mohla byť nejaká kláštorná samota, ako hovorí názov farského poľa „Bratská“, doložený len k roku 1626. Pre nedostatok prameňov ťažko rozhodnúť, či pôvodným názvom osady Sv. Kríž bol názov hradiska „Susol“.
Na ľavom brehu Hrona rovnako starou, ak nie aj staršou osadou ako Kríž, boli Horné Opatovce, ktorých pôvodný názov pred rokom 1075 nie je známy. Kľúčovým prameňom pre dejiny najstarších osád v Žiarskej kotline je zakladacia listina benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. roku 1075. Listina sa však nezachovala v origináli.
Osada Sv. Kríž nad Hronom mala už pred rokom 1237 ako miesto s mýtnicou druhotný názov a po prvý raz doložený v pomaďarčenej forme „Cristur“ (neskoršie Kerestúr), to v slovenčine znamená „Kríž Pána“. Latinská i slovenská bežná forma bola „Sancta Crux“ - Sv. Kríž.
Svätý Kríž podľa historikov začínal ako osada pri Hrone a neskôr mohol byť mýtnou stanicou pri splavovaní dreva. Časom sa ukázala jeho výhodná poloha na križovatke ciest a aj preto sa oň viedli spory. Osada Sv. Kríž sa stala administratívnym a kultúrnym strediskom panstva a to ju predurčilo i k tomu, aby sa stala aj obchodným strediskom. K tomu bolo potrebné, aby sa v osade usadené obyvateľstvo zaoberalo obchodom a malo voči okolitým osadám výsadné postavenie. Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Sv. Kríža nad Hronom udelil 4. novembra 1246 ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča. Listinou z roku 1246 nadobudol Sv. Kríž charakter zemepánskeho mestečka.
Architektúra a prestavby
Renesančno-barokový kaštieľ dal postaviť okolo roku 1631 Peter Pazmáň na staršom stredovekom základe. Podľa vtedajšieho zvyku bol ako panské sídlo aj opevnený. V rokoch 1782-1794 bol reštaurovaný a v rokoch 1850-1869 nadstavovaný. V duchu romantických náhľadov zakončili fasády pseudogotickým cimburím.
Podstatnejšie zmeny sa však realizovali v rokoch 1850 - 69 nadstavbou, ktorá nezmenila základný charakter poschodovej budovy. Pred rokom 1904 postavili novú chodbu, schodište a vonkajší vzhľad objektu prispôsobili prestavbám. Po roku 1950 došlo k interiérovým úpravám. V zadnej časti dvora bola urobená prístavba pre účely ekonomickej školy, čím došlo k narušeniu harmónie kaštieľa.
Pôdorys kaštieľa: Renesančno-barokový objekt s klasicistickou prestavbou má na čelnej fasáde dve prevýšené nárožné veže. Veže sú ukončené pseudogotickým cimburím, pod ktorým je gotická ornamentika (plastika). Tieto prvky kontrastujú s klasicistickým slohom. Čelná časť je dvojposchodová, ostatné tri sú jednoposchodové. Na fasádach prvého poschodia sa zachovalo barokové členenie okien. Veže majú lizénové orámovanie, ktoré opticky rozčleňuje mohutnú hmotu hranolovitých veží. Rozmery pôdorysu sú nepravidelné. Čelná fasáda včítane dvoch veží z vonkajšej strany má 50 metrov. Zadná fasáda 39 metrov a bočné majú po 64 metrov. Výška veže vrátane cimburia je 18,50 metra. Výška čelnej fasády včítane strechy 16,90 metra (má dve poschodia), ostatné tri fasády sú jednoposchodové a sú vysoké 13,50 metra.
Na severnej strane kaštieľa sa nachádzal hospodársky dvor s príslušnými budovami, ktoré začiatkom sedemdesiatych rokov boli zbúrané.
Požiar v roku 1939
Udalosť, ktorá vzrušila obyvateľov Svätého Kríža a jeho okolia, bol požiar, ktorý vznikol na povale kaštieľa 1. februára 1939 v neskorších odpoludňajších hodinách. Udávanou príčinou boli otvorené komínové dvierka, ktoré kominár zabudol pravdepodobne zavrieť. Rýchlym a obetavým zákrokom viacerých požiarnych zborov a občanov sa podarilo požiar lokalizovať a zvládnuť.
Požiar vznikol nad čelnou fasádou bližšie k severnej veži. Nebezpečenstvo bolo veľké, pretože kaštieľ v tej dobe bol pokrytý šindľom. Rýchlemu šíreniu požiaru bránila silná snehová prikrývka na streche. Po požiari bola na celej streche odstránená šindľová krytina a nahradená škridlou.
Kaštieľ počas II. svetovej vojny
Počas SNP v ňom sídlil štáb I. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika. Po obsadení Sv. Kríža Nemcami sa v októbri 1944 usadilo v kaštieli nemecké vojenské veliteľstvo. 6. marca 1945 skupina spojeneckých lietadiel podnikla nálet na SV. Kríž. Bomby dopadli aj na kaštieľ. Tu zahynul vtedy celý štáb a mnoho nemeckých vojakov. Poškodené boli hlavne vnútorné fasády a rozbité okná. Silné boje prebiehali v okolí kaštieľa z 30. na 31. marca 1945. Po ústupe Nemcov sa do kaštieľa na krátky čas nasťahovali sovietski vojaci.
Biskupské sídlo
Po zriadení banskobystrického biskupstva sa kaštieľ v Sv. Kríži stáva sídlom biskupa. Koncom 18. storočia dochádza k jeho rekonštrukcii. 8. apríla 1851 sem prichádza banskobystrický biskup Štefan Moyses a usídľuje sa tu natrvalo až do roku 1869. 5. júla zomiera v kaštieli vo Sv. Kríži.
Kaštieľ dlho slúžil ako letné sídlo bansko-bystrických biskupov, tu od roku 1851 pôsobil a v roku 1869 zomrel Dr. Štefan Moyses, banskobystrický biskup a prvý predseda Matice slovenskej. Na jeho počesť bola v roku 1987 v kaštieli zriadená pamätná izba. Na čelnej fasáde je aj pamätná tabuľa venovaná pamiatke Dr. Štefana Moysesa.
Po Štefanovi Moysesovi sa stal banskobystrickým biskupom Maďar Arnold Ipolyi-Stummer. Za jeho pôsobenia sa kaštieľ zmenil na stredisko duchovného pomaďarčovania. V r. 1874 mala v kaštieli svoje zhromaždenie Maďarská historická spoločnosť. Menením užívateľov od roku 1918 sa väčšina hodnôt postupne zničila.
Súčasnosť
Od roku 2005 v kaštieli sídli Súkromná obchodná akadémia. V bezprostrednej blízkosti kaštieľa sa nachádza rozľahlý starobylý park, v ktorom dominujú stáročné lipy.
Mesto Žiar nad Hronom, v minulosti známe ako Svätý Kríž nad Hronom, leží v Žiarskej kotline na pravom brehu rieky Hron, 160 km od Bratislavy. Z kotliny sa lúčovito rozbiehajú cesty štyrmi smermi: Nitra - Bratislava, Zvolen, Martin, Prievidza. Okrem bežnej cestnej komunikácie a elektrickej železnice je tu dnes v rozbehu výstavba diaľnice.
Mesto je vyhľadávané aj kvôli blízkosti vodnej turistiky a okoliu - hrad Šašov, náučný chodník na Šibeničný vrch, banské mestá a množstvo minerálnych prameňov. Blízke mŕtve rameno Hrona je známe rybolovom.
V súčasnosti vyvíja aktivity Mestské kultúrne centrum so svojimi expozíciami: archeologickou (má archeológ., národopisnú a výstavnú časť) a stálou expozíciou výtvarných diel Jula Považana. Tradične sú známe celoslovenské súťaže v spoločenských tancoch. Ďalej tu sídli Pohronské osvetové stredisko a Hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella, ktorá vzhľadom na svoje odborné aktivity a organizovanie podujatí sa radí k významným zariadeniam tohto druhu na Slovensku.
Významné udalosti v histórii Svätého Kríža nad Hronom / Žiaru nad Hronom
Stručný prehľad významných udalostí v dejinách Svätého Kríža nad Hronom / Žiaru nad Hronom:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1075 | Založenie kláštora v Hronskom Beňadiku. |
| 1246 | Svätý Kríž získava výsady zemepánskeho mestečka. |
| 1644 | Juraj II. Rákoczi porazený cisárskou armádou pred hradbami Sv. Kríža. |
| 1678 | Vojská Imricha Tökölyho porazené generálom Rabattom. |
| 1703 | Cisárska armáda podľahla vojsku povstalcov Františka II. Rákocziho. |
| 1708 | Bitka pri Sv. Kríži. |
| 1955 | Premenovanie Svätého Kríža nad Hronom na Žiar nad Hronom. |
EXKLUZÍVNE - NA PREDAJ RENESANČNÝ KAŠTIEĽ V HORNEJ LEHOTE, LEN NA DOHĽAD OD ORAVSKÉHO HRADU
Interiér kaštieľa