Katarínka - Zrúcanina Kláštora 🇸🇰 8K Slovakia
História a Architektúra Kostola Všetkých Svätých
Rotunda v Dechticiach bola postavená z tehál vo vyvýšenej polohe na svahu a jej výstavba sa datuje rokom 1172, ktorý sa uvádza v kanonickej vizitácii z roku 1782. V období stredoveku, do roku 1526, máme málo správ o cirkevných dejinách obce či farnosti, preto sú cenné aj nepriame, sprostredkované správy.Stavebné Fázy a Úpravy
V jednej stavebnej fáze vznikla loď kostola Všetkých svätých, jej kupola a apsida s konchou. Viacpodlažná veža pristavaná k západnému štítu kostola a jej empora sú barokové. Prvými stavebnými úpravami prešla rotunda v období neskorej gotiky, ale zásadnú zmenu priniesol až rok 1741, keď bola barokovo prestavaná a nadobudla dnešnú podobu. K západnému priečeliu bola dostavaná veža, na západnej strane lode v roku 1756 pribudla murovaná tribúna. Taktiež sa prestal používať pôvodný južný portál a bol vytvorený nový zo západnej strany cez podvežie. Pri rekonštrukcii, ktorá sa začala v roku 1932, bolo toto okno zväčšené.Profesor Jozef Šimončič hľadá a nachádza súvislosť medzi dechtickým kostolom Všetkých svätých a kostolmi z obdobia Veľkej Moravy. Naznačuje tak, že Dechtice mali kostol či kostolík azda už v 9. storočí, prípadne v 10. storočí. Ak mali kostol, zrejme mohli mať aj faru a farnosť.
Poškodenie a Obnova Počas Vojny
Počas druhej svetovej vojny bola veža vážne poškodená, avšak v roku 1945 ju opravili. Koncom druhej svetovej vojny dostala baroková veža priamy zásah delostreleckým granátom do hornej časti. Odstrelená bola západná a takmer celá južná stena i časť východnej steny, napriek tomu sa však nezrútila. Strešná krytina bola vymenená za medenú v rokoch 1985 až 1986. V priebehu roku 1991 obnovili aj vnútorné zariadenie spolu s barokovým oltárom. V roku 2015 sa realizoval výskum a obnova fasády apsidy a lode, ale aj interiéru.Súčasný Stav a Revitalizácia
Kostolík patrí pod obec a je v pomerne dobrom stave. V posledných rokoch sa uskutočnila výmena podlahy, obnova fasády veže a v roku 2015 sa realizoval výskum i obnova fasády apsidy a lode, ako aj interiéru, ktorý priniesol viaceré zásadné objavy. Obec získala na revitalizáciu kostola, ktorý v sebe ukrýva rotundu, peniaze z eurofondov.
Obec získala peniaze na svoj historický skvost z roku 1172 z eurofondov. Dodávateľom prác je trnavská spoločnosť CS, odborné reštaurátorské práce zabezpečuje Tomáš Kucman.
Okrem obnovy samotného kostola bude vynovené aj jeho najbližšie okolie vrátane osvetlenia a sadovej úpravy. Cieľom je zviditeľnenie tejto národnej kultúrnej pamiatky a zároveň sprístupnenie pre odbornú aj laickú verejnosť. Jeden z najstarších sakrálnych objektov v Trnavskom kraji nepatrí cirkvi, ale obci. Príležitostne však slúži na náboženské účely dodnes, inak ho vyhľadávajú ľudia, ktorí dokážu oceniť jeho historickú a umeleckú hodnotu. Kostol postavený z tehál - plevoviek pochádza z roku 1172, v roku 1741 bol barokovo prestavaný a nadobudol dnešnú podobu.
Zaujímavosťou je, že zvonku nič nenaznačuje jeho kruhový základ, preto časť odbornej verejnosti spochybňuje zaradenie stavby medzi rotundy. Pri renovácii v roku 1932 objavili unikátne fresky na južnej stene apsidy a lode. Pod kostolom je krypta, kde sú pochovaní členovia zemianskej rodiny Jackovičovcov. Do majetku obce sa dechtický ,,horný kostol“ dostal pravdepodobne spolu s cintorínom. Obec sa v ostatných rokoch pustila do jeho obnovy, najdôležitejšie bolo odvlhčenie celej stavby. Na práce prispelo v minulosti ministerstvo kultúry a viackrát aj Úrad vlády SR.
Architektúra a Pôdorys
Unikátny je samotný pôdorys kostola. Kvôli kupole má loď zvnútra elipsovitý tvar a je, a či bola, preto považovaná za centrálu resp. za prechodný typ. Navyše, apsida sa mierne odchyľuje z osi (asi 13 %), čo sa vykladá asociáciou so sklonenou hlavou Krista na Kalvárskom kríži. Pôvodný románsky pôdorys pritom nebol narušený. Tento pôdorys je neobyčajný a v našom regióne sa s ním nikde inde nestretávame. Apsida (4x3m) má podkovovitý, polkruhový záver, zaklenutý konchou pozvoľna prechádzajúcej do valenej klenby. Apsidu s loďou spája triumfálny oblúk. Pôdorys lode je zvonku obdĺžnikový, vnútri elipsový (6,25 x 6,40 m).Loď je zaklenutá tehlovou kupolou (zatieľ nemožno vedieť, či nejde o vôbec prvú klenbu u nás). Vstup do kostola je pod barokovou vežou, ale zachoval sa aj pôvodný portál v južnej stene lode. Je to polkruhový románsky oblúk, kombinovaný s neskorším gotickým portálikom, orientovaným šikmo k fasáde. Zvonku vyzerá rotunda ako bežný kostol s vežou, obdĺžnikovou loďou a apsidou. Na východnej strane apsidy sa zachovalo pôvodné kruhové okno.
Kostol sa pýši nielen jedinečnými freskami v interiéri, ale aj exteriér je unikátny. A to vďaka vodorovným pásom z tvarovaných tehál, čo je na Slovensku skutočne ojedinelé.
Detail fasády kostola Všetkých svätých v Dechticiach.
Prehľad Architektonických a Historických Faktov
| Fakt | Popis |
|---|---|
| Rok výstavby | 1172 |
| Štýl | Románsky, s neskoršími gotickými a barokovými úpravami |
| Pôdorys lode | Zvonku obdĺžnikový, vnútri elipsový |
| Apsida | Podkovovitý, polkruhový záver |
| Fresky | Románske nástenné maľby v lodi a apside |
| Posledná obnova | 2015 |
Fresky a Interiér
V lodi a v apside sa nachádzajú dve vrstvy románských fresiek. Maľby boli odkryté v roku 1932, v roku 1961 ich reštauroval A. Kuc.O existencii kostola a fary v Dechticiach v 12. a 13. storočí svedčia i románske nástenné maľby v sanktuáriu i lodi kostola, ktoré v minulosti prekryli novými vrstvami omietky, z ktorých však zachovanú časť odkryli pri renovácii kostolíka v roku 1932. Maľby zreštauroval v roku 1961 A. Kuc. Historici umenia sa v zásade zhodujú, že nástenné maľby na južnej stene lode pochádzajú z 12. - 13. storočia, maľby v apside sú z konca 14. storočia.
Rustikálny christologický cyklus v lodi má rozmery 360 a 140 cm a päť výjavov: Krst, Narodenie, Bičovanie, Krížovú cestu a Ukrižovanie. Výjavy sú od seba oddelené pásmi. Dominuje kresba tenkou červenou linkou bez modelovania svetlom, vyplnená žltými, červenými a čiernymi odtieňmi. Práve tieto čierne partie, pravdepodobne dôsledok oxidácie niektorej použitej farby, dodávajú freske osobitú atmosféru.
Na južnej strane apsidy zachoval sa výjav „neveriaci Tomáš“, ktorý uveril vzkriesenému Kristovi len po vložení ruky do jeho prebodnutého srdca. Maľba s apoštolským výjavom mala byť aj na severnej strane apsidy. Na južnej stene lode sa zachovali výjavy: Kristov krst, narodenie Krista, scény z pašií, ukrižovanie Krista. Do centra obrazu (Ukrižovanie) je situovaný kríž. Po stranách sa nachádzajú terče slnka a mesiaca. Zľava vedľa kríža stojí sv. Zobrazenie Kalvárie je tu originálne. Symbolika kríža - stromu života - je tu ešte originálnejšia.
Veľmi netradične dnes pôsobí maľba Panny Márie a ďalších postáv kvôli tmavej pleti. Románsky umelec zrejme nenamiešal kvalitnú červenú farbu, a preto postupne sčernela.
V interiéri kostolíka sa nachádza spodná časť náhrobného kameňa s rytinou základne kríža z románskeho obdobia. Ďalší náhrobný kameň z 18. storočia je osadený v dlažbe pred svätyňou.
Praktické Informácie pre Návštevníkov
- Adresa: Kostol Všetkých svätých, Dechtice
- Dostupnosť: Obec Dechtice ležia asi 20 kilometrov severozápadne od Trnavy. Kostolík stojí na jej severnom okraji na svahu v areáli dodnes využívaného cintorína. Premávajú sem priame autobusové spoje z Trnavy. Pokiaľ sa vyberiete z Trnavy alebo Hlohovca, rátajte s jedným prestupom. Autom vás povedie cesta II/499 až do Vrbového, kde sa napojíte vľavo na cestu II/502, ktorá vás privedie do obce Dechtice. V obci odbočíte doprava smerom ku cintorínu.
- Otváracia doba: Kostol je verejnosti prístupný bez poplatkov len na základe dohody, nakoľko je uzamknutý.
- Bohoslužby: Zvyčajne o 10.30 hod. na sviatok Všetkých svätých (1. novembra) a spravidla o 14.30 na Pamiatku zosnulých (2. november).
Katarínka: Zrúcanina Františkánskeho Kláštora
V lesoch nad obcou stojí Katarínka, malebná zrúcanina františkánskeho kláštora zo 17. storočia. Napriek tomu, že na Katarínke momentálne ustal všetok ruch dobrovoľníkov a poletujú prvé snehové vločky, predsa len sa aj v tomto čase deje niečo veľké. Konkrétne ide o dva rady ozdobných schodov, ktoré ponesú celé niekoľko ton vážiace súsošie.Aj tento rok sa Katarínka zapojí do celoslovenského podujatia Noc hradov a zrúcanín, ktoré pozýva ľudí objavovať historické miesta večer a v inom svetle. V sobotu 16. augusta pripravujeme večerný program priamo v areáli kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej. Tešíme sa na vás 16. augusta.Ďalší obľúbený výletný cieľ v Malých Karpatoch je vďaka Trnavskému kraju dostupnejší. Cesta k zrúcanine kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej, známej ako Katarínka dostala nový asfaltový povrch. Bude tak bezpečnejšia a komfortnejšia pre všetkých návštevníkov. Poslúži už v tejto letnej turistickej sezóne, ktorú v sobotu 5. júla otvorili dňom otvorených dverí. „Ku Katarínke viedla len nespevnená, poľná cesta, ktorá bola navyše po daždi prakticky neprejazdná. Pri vysokom počte návštevníkov už nestačila. Rozhodli sme sa ju zrekonštruovať, aby bola bezpečnejšia a pohodlnejšia. Dostala užitočný asfaltový povrch, pribudli výhybne aj odvodňovacie prvky. Splnili sme cieľ a rekonštrukciu sme stihli ešte pred začiatkom letnej sezóny. Teší ma, že ju prví turisti vyskúšajú počas dňa otvorených dverí kostola a kláštora už túto sobotu.
Letecký pohľad na zrúcaninu kláštora Katarínka.
História Kláštora Katarínka
Sú to ruiny starobylého Kostola a Kláštora sv. Kláštor sv. Kataríny, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste prastarej gotickej kaplnky s cintorínom ukrytej hlboko v malokarpatských lesoch, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Rozsiahly barokový kláštorný komplex bol postupne rozširovaný a zveľaďovaný a patril k najvýznamnejším pútnickým miestam Ostrihomskej arcidiecézy.Katarínka bola miestom noviciátu františkánov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu z ďalekého okolia. V sedemnástom storočí bola niekoľkokrát poškodená počas stavovských povstaní či tureckých vpádov, no vždy bola opravená a život v nej pulzoval ďalej. Čo však nedokázali vojská, to sa podarilo politike - v júli 1786 bol kláštor spolu so stovkami ďalších dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Rehoľníci museli toto miesto opustiť, inventár bol odnesený a zničený a kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny. Zdalo by sa, že tu končí jeho zaujímavá a búrlivá história.Dnes možno vidieť ešte dobre zachované kostolné ruiny s vežou a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy. Kláštor leží mimo hlavných ciest i významných turistických chodníkov, čo na jednej strane pomohlo k jeho zachovaniu v celkom dobrom stave (aj po dvesto rokoch chátrania stoja múry i veža kostola), no na druhej strane kláštor zostal ukrytý pred zrakmi i pozornosťou väčšiny milovníkov histórie a vzácnych pamiatok.Významné Dátumy v Histórii Katarínky
- prvá tretina 15. stor. - prastará gotická kaplnka.
- koncom 16.stor. - údajné zjavenia sa sv. Kataríny Alexandrijskej.
- 1617 - sv. Katarína sa zjavila Jánovi Mancovi z Dechtíc. Mladík Ján Apponyi, syn bohatého grófa z Jablonice, vedie pustovnícky život v jaskyni na tomto posvätnom mieste. Po násilnom odvlečení rodičmi domov na druhý deň umiera.
- 1618 - 21. decembra gróf Krištof Erdődy vydáva zakladaciu listinu pre kláštor františkánov.
- 1645 - kláštor a kostol vydrancovaný a podpálený vojskami Juraja Rákociho I.
- 1646 - obnova a prestavba objektov synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade. Kostol rozšírený na rozsiahlejší chrám, ktorému pravdepodobne pôvodný z r. 1618 slúžil ako kaplnka.
- asi v pol. 17.stor. - pri kláštore založené laické Bratstvo pásikárov (chordigerov), ktorého členovia sa popri náboženských aktivitách venovali najmä chorým a chudobným. Pre údajné zneužívanie odpustkov a milostí Jozef II. zrušil aj toto spoločenstvo dekrétom z r. 1786.
- 1701 - 9. január - vraždou poškvrnený kostol je opäť vysvätený.
- 1710 - 9. september - v svätokatarínskom kláštore umiera na choleru, ktorej podľahlo viacero františkánov, známy náboženský spisovateľ píšúci slovenčinou - Benignus Smrtník (nar. v roku 1665).
- v priebehu 18.stor. - postavená kaplnka sv. Jána Nepomuckého.
- 1782 - sťažnosti naháčskeho farára Juraja Fándlyho, že väčšina jeho veriacich radšej navštevuje kostol sv.Kataríny pri kláštore, než vlastný farský kostol v Naháči.
- 1786 - 22. júl - nariadením cisára Jozefa II. - kláštor sv. Kataríny zrušený.
- 1787 - 22. novembra bol kláštor predaný v dražbe Jozefovi Erdődymu.
- 1835 - posledná zmienka o funkcii „strážcu sv. Kataríny“.
- 1869, 1891 - historici sa začínajú zaujímať o Kláštor sv. Kataríny.
- 2. pol. 20. stor. - Kláštor sv. Kataríny začína pustnúť.
- 1995 - 3. júna - prvá brigáda študentov na Katarínke.
Obnova a Súčasnosť
História františkánskeho Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej v Dechticiach, známeho ako Katarínka, sa začala písať pred štyristo rokmi. Jeho zakladaciu listinu podpísal gróf Krištof Erdődy 21. decembra 1618. Výstavbu kláštora financoval, františkánom daroval tiež pozemky na sad, záhradu a rybníky. Dnes sú z neho a jeho kostola ruiny, ktoré pred zánikom zachraňujú už takmer štvrťstoročie dobrovoľníci.Na Katarínku v malokarpatských lesoch prichádzajú v posledných rokoch tisícky turistov. Najviac na Deň otvorených dverí, ktorý tu býva vždy 5. júla na sviatok sv. Cyrila a Metoda. Počet obyvateľov klesá. Oslavy 400. výročia od založenia kláštora sa konali pre verejnosť v júli tohto roku. Občianske združenie Katarínka počas roka organizuje viaceré akcie, obnovilo aj Bielonedeľné púte a v zrúcaninách sa príležitostne konajú aj sväté omše.Kláštor Katarínka bol zrušený dekrétom Jozefa II. v roku 1786, odvtedy mal len občasných obyvateľov a pomerne veľký areál začal chátrať.„Objavil“ ho až v roku 1994 Bratislavčan Peter Herceg, ktorý začal organizovať letné prázdninové tábory na záchranu pozostatkov tejto historickej pamiatky pre ďalšie generácie.Výsledkom prác bolo nielen čistenie lokality, konzervovanie múrov, ale aj archeologické výskumy, ktoré priniesli nové poznatky o tomto mieste, a pred rokom aj sprístupnenie vyhliadkovej veže, ktorá vznikla z veže kostola.Pri práci využívajú dobové techniky murovania, škárovania, kresania dubových trámov, používajú aj vlastnoručne tesaný rumpál. Ak áno, určite si naplánujte výlet na Katarínku. Majestátne ruiny františkánskeho kláštora dlhé roky chradli ukryté v lesoch Malých Karpát. Všetko sa zmenilo v roku 1994, kedy si zrúcanina získala srdcia mladých ľudí. Rozhodli sa jej vrátiť život. Dobrovoľníci založili „rád Katarínkovcov, záchrancov kláštora“ a začali organizovať letné tábory.Miesto, na ktorom stál kláštor, sa spája s legendami o zjavení svätej Kataríny Alexandrijskej istému pastierovi, ktorý na tom mieste koncom 16. storočia vytvoril malú jaskynku. V roku 1917 sa opäť zjavila Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý oral na okolitých poliach, ale aj Jánovi Apponyimu, synovi bohatého grófa. Ten sa rozhodol žiť ako pustovník v jaskynke. Jeho rodina sa s tým nevedela zmieriť a tak ho násilím odvliekli domov. O tomto mieste sa dozvedel majiteľ panstva gróf Krištof Erdődy a 21. decembra 1618 vydal zakladaciu listinu pre kláštor františkánov. Malá kaplnka sa prerobila na kostolík.Kláštor prežil mnohé útoky a drancovania počas povstaní, ale aj tureckých vpádov. Osudným sa mu však stalo až nariadenie cisára Jozefa II z roku 1786, kedy bol kláštor svätej Kataríny zrušený podobne ako mnoho iných, ktoré sa nevenovali charitatívnej alebo pedagogickej činnosti.Mladý dobrovoľníci tu strávia dva týždne odtrhnutí od civilizácie a venujú sa obnove kláštora. Žiadne hodinky, mobily, tablety ani notebooky. Katarínka sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, preto sa k nej nedostanete autom. Z Dechtíc na Katarínku trvá cesta približne 1 hodinu a 20 minút.Tipy na Výlety v Okolí
- Zrúcanina hradu Dobrá Voda: Ak máte menšie deti, ktoré ešte nevydržia absolvovať klasické prehliadky s odborným výkladom, a patríte k nadšencom prírody a histórie, určite odporúčame návštevu zrúcanín.
- Kaštieľ v Dolnej Krupej: Vedľa anglického parku, je najvýznamnejšou pamiatkou obce. Kaštieľ je spojený s rodinou Brunsvikovcov, pre ktorých bol postavený, ale aj s menom grófky Chotekovej, ktorá tu vytvorila známe rozárium.