História katolicizmu na Slovensku je rozsiahla a zložitá, formovaná politickými, sociálnymi a kultúrnymi vplyvmi. Nasledujúci text sa zameriava na dôležité momenty v dejinách katolicizmu na Slovensku.
Počiatky a Veľká Morava
V období Veľkej Moravy, boli na území Slovenska obchodné kontakty s Frankami i Byzantíncami. Christianizácia Slovanov vyvrcholila príchodom Cyrila a Metoda, ktorí sa rozhodli spojiť s katolíckou Cirkvou. V roku 880 bol Metod menovaný za arcibiskupa Veľkej Moravy.
Ich dielo bolo veľmi dôležité pre christianizáciu Slovanov a preklad evanjelia do staroslovienčiny. Za duchovných nástupcov sv. Cyrila a Metoda bol vyhlásený sv. Svorad a Beňadik, ktorí sa stali slovenskými národnými svätcami.
Zánik Veľkej Moravy a Uhorsko
V roku 907 starí Maďari porazili spojené vojsko Veľkomoravanov a Bavorov a Veľká Morava zmizla z mapy Európy. Územie Slovenska sa v roku 1000 stalo súčasťou nového Uhorského štátu. Pokresťančovanie Uhorska bolo pomalé a začalo až po porážke pri rieke Lech v roku 955. Významnú úlohu v pokresťančovaní Uhorska zohral jeho zakladateľ, panovník svätý Štefan.
Na území Slovenska vykryštalizovalo viacero významných náboženských centier, išlo o Bratislavu, Spiš, Trnavu, Košice a i. Medzi najvýznamnejších cirkevných predstaviteľov patrili ostrihomský arcibiskup a jágerský biskup. V stredoveku bola Cirkev nositeľkou kultúry a vzdelania.
V tomto období pôsobili na území Slovenska rôzne rehole, napr. benediktíni, premonštráti a i., ktoré sa starali o náboženské potreby širokého okolia a venovali sa sociálnej pomoci.
Reformácia a protireformácia
V 15. storočí sa objavili schizmatické prúdy v Cirkvi, ku ktorým patrili napríklad aj husiti. Slováci husitskú vieru neprijali, ostávali verní katolicizmu. V roku 1526 Uhorský panovník Ľudovít II. prehral bitku pri Moháči a Turci obsadili Uhorsko. V 16. storočí vyústilo do ďalšieho rozkolu v Cirkvi, od Cirkvi sa oddelili luteráni, kalvíni, anglikáni.
Tridentský koncil priniesol so sebou skutočnú katolícku reformu. Medzi významných predstaviteľov katolíckej reformy patrili Mikuláš Oláh a Peter Pázmaň.
Osmanská expanzia a náboženská situácia
V čase, keď Turci útočili na Balkán a strednú Európu, sa Uhorsko dočasne od katolicizmu odtrhli. Turecké vystúpenie výrazne oslabili celé Uhorsko. V období, keď sa viedli tvrdé boje s Turkami, decimovali civilné obyvateľstvo. V 17. storočí sa stredná Európa nedočkala vytúženého mieru, naďalej útočili Turci.
Gréckokatolícka cirkev
Na prelome 17. a 18. storočia sa veriaci z územia Mukačevskej eparchie, územia ktoré bolo podobné územia z čias Veľkej Moravy, rozhodli spojiť s katolíckou Cirkvou. Išlo o veriacich z okupovaných území Balkánu, ktorí sa pripojili ku katolíckej Cirkvi. Vznikla tak Gréckokatolícka cirkev, ktorá existuje dodnes.
Mapa Mukačevskej eparchie
Osvietenstvo a národné obrodenie
V 18. storočí sa mestá stávali hospodárskymi a kultúrnymi strediskami Slovenska. Reorganizovali sa farnosti a liberálna kritika Cirkvi silnela v každej oblasti. V tomto období boli prenasledovaní kresťania a tisíce ich zomreli. Obdobie osvietenstva dalo podnet k slovenskému národnému obrodeniu.
Pri formovaní slovenského národného života však v tomto období zohrali významnú úlohu banskobystrický biskup Štefan Mojzes, kňaz Andrej Radlinský a Andrej Kmeť. Rozvoj slovenského národného života nepríjemne ukončilo rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1868. Maďari sa stali rovnocenní v monarchii Rakúšanom a začalo obdobie násilnej maďarizácie a potláčanie kultúrneho a národného života nemaďarských národov uhorskej monarchie. Situácia v Uhorsku sa zhoršovala a v 19. storočí čoraz viac Slovákov začalo z Uhorska odchádzať do cudziny. Uhorsko takmer 1, 5 milióna Slovákov. Mnohí z kňazov odchádzali najmä kvôli maďarskému prenasledovaniu. kanadskí Slováci podporovali činnosť Matice Slovenskej i Spolku sv. Vojtecha.
20. storočie a Československo
Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniklo množstvo národných štátov /Československo, Juhoslávia, Rumunsko/. Vznik Československa však priniesol negatívny vzťah ku katolíckej Cirkvi. Medzi významných katolíckych politikov patrili napr. Juriga, biskupi Karol Kmeťka, Marián Blaha a Ján Vojtaššák. V 30. rokoch sa v popredia v Nemecku dostal Adolf Hitler a jeho NSDAP. Zásadách dohody zapríčinili koniec Československa. Nemecku a veľká časť Slovenska s maďarským obyvateľstvom pripadla Maďarsku.
Perzekúcia počas komunizmu
Počas komunistického režimu bola cirkev vystavená silnému tlaku a perzekúcii. Štát ponechal len kostoly a farské budovy. Cirkev bola bez finančného zabezpečenia a bola úplne závislá od štátu. Komunistický režim prenasledoval mnohých kňazov a rehoľníkov.
Napriek tomu sa veriaci angažovali v rôznych aktivitách, organizovali tajné spoločenstvá, objavujú sa tajne vysvätení kňazi. V tomto období vznikali rôzne náboženské hnutia, napr. marianské hnutie, Taizé a i.
Po páde komunizmu
Po páde komunistického režimu v roku 1989 sa situácia zmenila a povolili sa aktivity veriacich. Vznikli nové cirkevné inštitúcie. Cirkev sa však musela vyrovnať aj s modernistickými trendami.
Teológia oslobodenia
Dnešní liberáli a modernisti v katolíckej Cirkvi sympatizujú v rámci svojho boja proti katolíckej tradícii aj s teológiou oslobodenia. Teológia oslobodenia je syntézou pseudokatolíckej teológie a marxistickej socioekonomickej analýzy. Podľa vlastných slov sa snažila o zmiernenie náročných životných podmienok chudobných vrstiev obyvateľstva Latinskej Ameriky a vytvoriť z tzv. „Katolíckej akcie“ radikálnu politickú silu, pôsobiacu zo základní organizovaných na spôsob komunistických buniek a v najviac vyhranených formách dokonca obhajujúcich právo použiť násilie pri zvrhnutí despotických pravicových režimov.
V skutočnosti jej cieľom je vytvoriť novú Cirkev a povzbudzovať katolíkov, aby prijali komunizmus. S pontifikátom pápeža Františka došlo k veľkému návratu teológie oslobodenia: jej predstavitelia sú prijímaní s poctami vo Vatikáne a ich diela v Ríme prezentujú vysokopostavení kardináli. Teológia oslobodenia sa žiaľ stala súčasťou života Cirkvi.
Pápež Ján Pavol II. so salvádorským arcibiskupom Romerom, prívržencom teológie oslobodenia
Tárania prebraté z Feuerbacha a Engelsa, zaodeté do protestantského ducha hystérie. Teológia oslobodenia v konečnom dôsledku odmietajú Cirkev existujúcu už takmer dvetisíc rokov. Jeden z najväčších rozporov v teológii oslobodenia spočíva v tom, že chudobným ubližuje. V prípade Latinskej Ameriky toto hnutie podporilo a pomohlo k moci viacerým ľavicovým vládam, ktorých najväčším úspechom bolo zničenie hospodárstva a zbedačenie spoločností, ktorým vládla.
Kritika teológie oslobodenia
Tradiční katolíci kritizujú pápežom Františkom presadzované sociálne učenie Cirkvi, pretože je úzko prepojené s marxistickou teológiou oslobodenia. Tradiční katolíci odmietajú prepojenie teológie oslobodenia s marxizmom. Teológia oslobodenia totiž vyrastá z marxistických analýz, najmä z konceptov triedneho boja a štrukturálnych nerovností. Integrácia marxistickej ideológie do kresťanskej teológie vedie k znehodnoteniu katolíckeho učenia a k nahradeniu evanjelia politickou ideológiou. Tradiční katolíci zdôrazňujú, že Cirkev nemôže prijímať marxizmus, ktorý je historicky nepriateľský voči náboženstvu a často vedie k materializmu.
tags: #katechizmus #hebrejce #sssr