Autokefálna pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU) oficiálne schválila, že od 1. septembra prechádza na nový juliánsky kalendár.
Zmena sa nedotkne Veľkej noci a sviatkov, ktorých termín sa určuje podľa lunárneho kalendára, informovali ukrajinské médiá s odvolaním sa na PCU.
V prípade pevne stanovených sviatkov (napr. Vianoce) zodpovedá gregoriánskemu (nášmu) kalendáru až do roku 2800.
PCU uviedla, že starý juliánsky kalendár je na Ukrajine "spojený s ruskou cirkevnou kultúrou".
Na území Ukrajiny pôsobia dve pravoslávne cirkvi: autokefálna pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU), ktorá vznikla na konci roka 2018, a ukrajinská pravoslávna cirkev (UPC), ktorá až do ruskej invázie podliehala moskovskému patriarchátu, ale po vypuknutí vojny na Ukrajine sa od neho oddelila.
Vláda v Kyjeve podporuje PCU, ktorá vznikla s pomocou konštantínopolského ekumenického patriarchu Bartolomeja I.
Prečo sa oslavujú pravoslávne Vianoce 6. januára?
Veriaci, ktorí používajú starší, juliánsky kalendár sa na vianočné sviatky ešte len pripravujú. Pravoslávni začínajú sláviť pravoslávne Vianoce tiež ako ostatní kresťania - 24. decembra, avšak podľa staobylejšieho - juliánskeho kalendára.
Keď je podľa juliánskeho kalendára 24. december, podľa svetského kalendára (gregoriánskeho) je už 6. januára.
Kvôli ľahšej orientácii budeme v ďalšom texte používať dátumy, ktoré odpovedajú svetskému kalendáru a v zátvorke uvedieme dátum podľa juliánskeho kalendára.
Pravoslávni sa na Vianoce pripravujú dlhodobo. V predvianočnom období dodržiavajú pôst, ktorý trvá 40 dní, na rozdiel od katolíkov, ktorí trávia advent. Samotné Vianoce sa oslavujú v pravoslávnej cirkvi 3 dni.
Deň pred sviatkami 6. januára (24.decembra) sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl, kde sa podávajú ešte pôstné jedlá.
Najprísnejší pôst sa dodržuje na Štedrý večer, keď sa slávia tzv. cárske časy s čítaním bohoslužobných textov viažúcich sa k sviatku Roždestva zrána. Následne okolo obeda sa slávi Liturgiou svätého Vasilija Veľkého s večerňou. Na nej sa čítajú starozákonné čítania ohlasujúce Christovo narodenie.
Veliké povečerie s posvätením chlebov, pšenice, vína a oleja sa koná neskoro večer.
7. januára (25. decembra) sa koná svätá liturgia k sviatku Roždestva Christova (Narodenia Ježiša Krista, Vianoce), spievajú sa vianočné piesne a koledy.
Na ďalší deň doobeda sa slávi slávnostná liturgia k sviatku Vianoc - ktorého presný názov v cirkevnoslovančine je Roždestvo Hospoda, Boha i Spasa našeho Isusa Christa. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku totiž nie je zvykom slúžiť polnočnú omšu.
Po tomto sviatku nasleduje 8. januára (26.decembra) sviatok sobor presvjatoj Bohorodici (presvätej Bohorodičky) a 9. januára (27. decembra) si pravoslávni pripomenú sviatok sv. prvomučeníka Štefana.
Druhý deň je zasvätení prsv. Bohorodičke, ktorá je dominantnou postavou vianočných sviatkov. A tretí deň je symbolicky zasvätený prvému mučeníkovi sv. Štefanovi.
Cirkevný Nový rok budú pravoslávni sláviť 14. januára (1. januára) a sviatok Bohojavlenia (Bohozjavenia) pripadá na 19. januára. (6.
Je obdivuhodné, že i v dobe globalizácie si pravoslávni doteraz zachovali zvyky a tradície svojich predkov siahajúce až do doby sv. Cyrila a sv. Metoda.
Okrem spomínaného slávenia sviatkov podľa juliánskeho kalendára je pre pravoslávnych typické, že ako bohoslužobný cirkevný jazyk používajú už stáročia cirkevnoslovančinu.
A aj unikátne cirkevné spevy východných cirkví - prostopenije, ako poznáme len na našom a blízkom území, sa možno stanú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce.
Na Štedrý deň: Svjatyj večur sa všetci tešia.
Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba).
Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode, napríklad aj v potoku.
Všetky jedlá sú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemusel odbiehať od stola.
Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč.
Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Prítomní sa začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého aspoň okoštovať.
Začína sa cesnakom, medom, oplátkami, chlebom a soľou. Následne sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy),hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky.
Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!
Pravoslávny kalendár
Pravoslávny kalendár sa riadi podľa juliánskeho kalendára, ktorý je o 13 dní posunutý oproti gregoriánskemu kalendáru, ktorý používa väčšina sveta.
Sviatok Narodenia Pána (Vianoce) sa tak bude sláviť 25. decembra namiesto 7. januára, sviatok Pokrov - Presvätej Bohorodičky Ochrankyne - 1. namiesto 14. októbra, Bohozjavenie - 6. namiesto 19. januára a sviatok svätého Mikuláša - 6. decembra namiesto 19.
Rok juliánskeho kalendára je voči astronomickému roku dlhší o 11 minút a 14 sekúnd a v priebehu stáročí táto odchýlka stále vzrastá. Pre západný svet preto v roku 1582 pápež Gregor XIII. Rozhodnutie o prechode na nový kalendár biskupi schválili ešte v máji tohto roku, vo štvrtok bolo potvrdené s definitívnou platnosťou.
Prečo sa tieto rozdiely vyskytujú? Dôvod pre túto rozdielnosť názorov spočíva v tom, že kalendár nie je výlučne matematicko-astronomickou záležitosťou, ale aj faktorom kultúrnej a náboženskej identity. Kultúrne dejiny národov ukazujú, že pri svojom počítaní času sa vždy orientovali podľa udalostí, ktoré mali pre nich osobitný význam.
Rimania napríklad datovali svoj kalendár „ab urbe condita“ - od založenia Ríma (753 pred Kr.), Gréci po olympijských hrách (začiatok 776 pred Kr.), Židia od 10. storočia pred Kr. Moderný letopočet sa začína v roku 48 pred Kr.
S pomocou egyptských astronómov pod vedením Alexandrijčana Sosigena presadil Cézar v roku 46 pred Kr. Podľa vtedajšieho výpočtu slnečný rok (= obdobie trvania jedného obehnutia Zeme okolo Slnka) má priemernú dĺžku 365,25 dní (= otočení Zeme okolo vlastnej osi).
Keďže tento výpočet je oproti skutočnému astronomickému trvaniu slnečného roka (365,2422 dní) dlhší o 11 minút a 14 sekúnd (= 0,0078 dňa), začiatok jari v Juliánskom kalendári sa každý rok posúval o túto časovú jednotku smerom k zime.
Podarilo sa to individuálnym rozhodnutím až pápežovi Gregorovi XIII. (1572 - 1585), ktorý s pomocou bamberského jezuitu Christopha Clavia († 1612) uskutočnil reformu kalendára a do jeho doby nahromadený rozdiel desiatich dní odstránil tak, že v roku 1582 nechal po štvrtku, 4. októbri, nasledovať piatok, 15.
Po Gregorovi pomenovaný a dnes celosvetovo platný Gregoriánsky kalendár (Nový štýl) skorigoval príčinu chyby Juliánskeho kalendára (Starý štýl) tým, že zredukoval priestupné roky (= roky, ktorých dve posledné číslice sú deliteľné číslom 4).
V časovom úseku 400 rokov vypadnú tri priestupné roky: sú to roky, ktoré završujú storočie a nie sú deliteľné číslom 400.
Odpor proti tejto reforme nevyplýval z tejto nevýznamnej nepresnosti, ale z rozštiepenia kresťanstva. Trvalo takmer dve storočia, kým sa Gregoriánsky kalendár presadil všade v Nemecku.
Pravoslávne cirkvi sa nedokázali prebojovať k spoločnému rozhodnutiu. Starý kalendár dnes nasledujú ešte patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos.
Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, ako stanovuje Gregoriánsky kalendár, t. j. Vianoce 25. decembra podľa Starého štýlu, t. j. 7. januára podľa Nového štýlu. Vzhľadom na prepletenie obidvoch cyklov sviatkov (= pohyblivého a nepohyblivého) používanie tohto zmiešaného kalendára vedie k niektorým kuriozitám.
Od konkrétneho kalendára závisí dĺžka trvania Apoštolského pôstu, ktorého začiatok - v pondelok po prvej nedeli po Zostúpení Svätého Ducha - je pohyblivý, zatiaľ čo jeho koniec má pevný dátum (28. jún). V roku 2002 napríklad Apoštolský pôst podľa Juliánskeho kalendára trval od 1. do 11.
Spoločný kalendár nie je len otázkou vierohodnosti pravoslávnej, resp. kresťanskej identity, ale aj pastorácie. Napriek tejto naliehavosti to nevyzerá tak, že by bolo v dohľade nejaké urovnanie.
Pravoslávna cirkev, ktorá sa riadi podľa starobylého juliánskeho kalendára, slávi Štedrý deň 6. januára.
„Na druhý deň po Christovom narodení vzdávajú pravoslávni kresťania úctu Matke Spasiteľa - Presvätej Bohorodičke Panne Márii. Na tretí deň po sviatku si pripomenú pamiatku sv. arcidiakona Štefana - prvého mučeníka za Christa.
Vianoce podľa juliánskeho kalendára slávi aj Svidníčan Maroš Černý. Tvrdí, že po zhone, ktorý okolo Vianoc panuje v decembri, môže Vianoce v januári prežiť pokojnejšie a viac sa stíšiť.
„Osobne si myslím, že nie je vôbec dôležitá príprava a to, aby všetko bolo ideálne na stole, ale to, ako sviatky prežijeme v srdci.
Podobný názor má aj kňaz v obci Osadné Peter Soroka. Pre Svet kresťanstva hovorí, že nemá rád komercializáciu Vianoc.
„Mnohí si ani neuvedomujú, čo si to vlastne pripomíname. Je to deň, keď si Boh vzal na seba ľudské telo. Každý sa skôr stará o darčeky, nákupy a o reklamy. Často pozeráme trápne vianočné filmy.
Kňaz v Osadnom je rád, že môže ako pravoslávny sláviť Vianoce v januári. „Vtedy už pominie vianočný zhon a my môžeme naplno osláviť prekrásny sviatok narodenia Spasiteľa. Všetci sa vtedy tešíme z toho sviatku.
Keďže v Pravoslávnej cirkvi predchádza Vianociam 40-dňový pôst, vynára sa otázka, či nie je ťažké sa stíšiť a pripraviť na Vianoce, keď ich väčšina ľudí oslavuje skôr.
„Je to o osobnom nastavení človeka a pochopení skutočného zmyslu sviatkov. Príprava, ako aj sviatočné dni nie sú len o jedle a príprave po tej materiálnej stránke, ale najmä o stíšení sa, striedmosti, ľudskosti a usporiadaní si vzťahov, ktoré možno nie sú vždy ideálne.
Duchovný Peter Soroka priznáva, že je ťažšie sa sústrediť na pôst pred sviatkami narodenia Christa, keď už väčšina ľudí slávi Vianoce.
Pôst pred Vianocami však považuje za dôležitý. „Pôst veľmi pomáha upokojiť vášne či telesné potreby. Snažíme sa telo a dušu pripraviť na sviatky.
Podobne ako katolíci, aj pravoslávni kresťania zvyknú pred Vianocami pristupovať k spovedi.
Oslovení veriaci aj kňazi sa zhodujú, že počas Vianoc nemajú pravoslávni problém vybaviť si voľno v práci. Pokiaľ ide na severovýchode Slovenska o prácu, pravoslávni a katolíci si zvyknú pomôcť. Keď majú Vianoce katolíci, zastúpia ich v práci pravoslávni a naopak.
Svidníčan Maroš Černý s úsmevom spomína na svoju krstnú dcéru, „ktorá vždy hovorí, že my nemáme sviatky neskôr, veď ich máme prví v roku.
Nie všetci pravoslávni však na Slovensku slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára. Sú už farnosti, ktoré prešli na gregoriánsky a Vianoce majú v decembri.
Maroš Černý si však myslí, že slávenie Vianoc podľa juliánskeho kalendára u nás prežije.
Pravoslávny kňaz v Osadnom Peter Soroka. Kňaz Peter Soroka vysvetľuje, že pôvodne všetci pravoslávni slávili sviatky Narodenia Christa podľa juliánskeho kalendára.
Dôvod rozdielneho slávenia je v tom, že keď sa formoval grécky štát, tak pravoslávnych nútili, aby prešli na gregoriánsky kalendár. Preto sa cirkev dohodla so štátom, že všade okrem hory Athos prejdú na tzv. novojuliánsky kalendár. A tak pravoslávni slávia pohyblivé sviatky podľa juliánskeho kalendára a nepohyblivé sviatky majú podľa gregoriánskeho kalendára.
„Je to nešťastné, lebo tým sa narúša naša pravoslávna jednota a je tam nesúlad. Na Slovensku sú pravoslávne cirkevné obce, ktoré slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára, iné zasa podľa gregoriánskeho.
Pravoslávni boli aj počas komunizmu tlačení, aby mali všetko podľa nového. No aj na Slovensku existujú dve dediny, kde gréckokatolícki veriaci oslavujú Vianoce v januári. Kňazi vo farnosti tak slávia Vianoce dvakrát.
Gréckokatolícky kňaz Vladislav Marčák vysvetľuje, že juliánsky kalendár bol používaný v gréckokatolíckych farnostiach takmer všade.
Zaujímavosťou je, že v Šmigovci, kde je farský kostol, slávia Vianoce v januári, ale vo filiálnych kostoloch slávia veriaci sviatky Božieho narodenia v decembri.
Rovnako ako pred rokom, aj tohtoročné pravoslávne Vianoce ovplyvní pandémia.
„Pravoslávna cirkev na Slovensku prijala obmedzenia s pochopením vzhľadom na pandémiu ochorenia covid-19.
Väčšina pravoslávnych kresťanov, ktorí nasledujú juliánsky kalendár, slávi Vianoce 7. januára. Tento rozdiel vznikol reformou kalendára v 16. storočí, keď západná cirkev prešla na gregoriánsky kalendár, zatiaľ čo pravoslávna cirkev zostala pri pôvodnom juliánskom kalendári.
Pravoslávnym Vianociam predchádza 40-dňový pôst, známy ako Filipovka alebo Adventný pôst. Počas tohto obdobia sa veriaci zdržiavajú konzumácie mäsa, mliečnych výrobkov a často aj oleja. Pôst však nie je len o jedle - jeho cieľom je duchovné očistenie, modlitba a zmierenie s blízkymi.
6. januára, na Štedrý večer, začína hlavná oslava narodenia Krista. Tento deň je pre veriacich významným momentom:
Tradične sa podáva 12 pôstnych jedál, ktoré symbolizujú dvanásť apoštolov. Medzi typické pokrmy patria varená pšenica (kutiya), med, orechy, ovocie, kapustové listy a fazuľové jedlá.
Rodiny sa spoločne modlia, zapaľujú sviečky a čítajú pasáže z Biblie.
Na stôl sa často kladie seno, ktoré pripomína narodenie Krista v maštali.
Oslavy oficiálne začínajú, keď sa na oblohe objaví prvá hviezda, symbolizujúca Betlehemskú hviezdu.
Na Pravoslávne Vianoce (7. januára) je hlavným bodom dňa slávnostná bohoslužba, známa ako Božská liturgia. Veriaci sa stretávajú v kostoloch, kde sa modlia, spievajú hymny a radujú sa z Kristovho narodenia. Atmosféru dotvára kadidlo, svetlo sviečok a nádherné pravoslávne ikony.
Regionálne zvyky v pravoslávnych krajinách
V rozličných pravoslávnych krajinách sa dodržiavajú rôzne regionálne zvyky:
- Rusko
- Vianoce sú v Rusku tichým a duchovným sviatkom.
- Počas Štedrého večera sa rodiny stretávajú pri skromnej večeri, kde nechýba kutya a rybie pokrmy.
- Kostoly sú vyzdobené ikonami a farebnými dekoráciami.
- Srbsko
- Srbi majú tradíciu pálenia badnjaka, čo je dubová vetva symbolizujúca Betlehemské jasle.
- Tento obrad sa odohráva na Štedrý večer a má priniesť rodine pokoj a zdravie.
- Grécko
- Gréci oslavujú Kristovo narodenie pečením špeciálneho chlebíka nazývaného Christopsomo (Kristov chlieb), ktorý sa zdobí krížom a symbolmi rodiny.
- Ukrajina
- Na Ukrajine je kľúčovým pokrmom počas Vianoc varená pšenica so sušeným ovocím a medom.
- Zároveň tu prebiehajú kolednícke sprievody, kde deti aj dospelí spievajú vianočné piesne.
Pravoslávne Vianoce vs. západné Vianoce
Na rozdiel od komerčne ladených západných Vianoc si pravoslávne komunity zachovávajú hlbokú duchovnú podstatu sviatkov. Hlavný dôraz je kladený na vieru, rodinné hodnoty a tradície, ktoré sú odovzdávané z generácie na generáciu.
Pravoslávne Vianoce sú krásnym príkladom sviatkov, ktoré spájajú duchovnú hĺbku, rodinnú lásku a úctu k tradíciám. Bez ohľadu na to, kedy a ako ich slávime, najdôležitejšie je, aby sme tento čas prežili v pokoji, láske a radosti.
Rozdiel medzi protestantskými a ortodoxnými názormi | Jonathan Pageau
tags: #pravoslavna #cirkev #sviatky