História vydania Katechizmu Katolíckej cirkvi

Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) je oficiálna náuka cirkvi. V tomto roku si pripomíname 30 rokov od uvedenia Katechizmu Katolíckej cirkvi a 25 rokov od vydania jeho zredigovanej úpravy.

Dňa 11. októbra 1992, v deň 30. výročia otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu, Ján Pavol II. podpísal apoštolskú konštitúciu Fidei depositum, ktorou predstavil nový Katechizmus Katolíckej cirkvi nielen členom kléru, ale aj všetkým členom Božieho ľudu.

Tradične sa katechizmus spája s prípravou detí na sviatosti, s náboženskou výchovou alebo s vyučovaním konvertitov. V ranej cirkvi sa takto označovalo vyučovanie kandidátov na krst. Od 16. storočia sa pojem katechizmus sa prvýkrát objavil ako názov knihy v roku 1528.

Svojím obsahom a určením sa KKC radí medzi tzv. veľké a univerzálne katechizmy. Verne a organicky podáva učenie Svätého písma a živej tradície Cirkvi, autentického učiteľského úradu, ako aj duchovné dedičstvo otcov, učiteľov, svätcov a svätíc Cirkvi. Berie do úvahy náukové vyhlásenia, ktoré Duch Svätý v priebehu stáročí vnukol Cirkvi, a pomáha osvecovať nové situácie a problémy, ktoré sa v minulosti neobjavili. Kompendium katolíckej viery, ktoré vzniklo na základe požiadavky biskupov na ich mimoriadnom zhromaždení, Ján Pavol II. považoval za najzrelšie a najbohatšie ovocie koncilového učenia.

Predchodcovia a vývoj Katechizmu

Prvým z nich je dielo svätého Ireneja Demonstratio praedicationis apostolicae z 2. storočia, v ktorom tento cirkevný otec prvýkrát systematicky podáva základy kresťanskej náuky. Výučbu kresťanskej náuky formou otázok a odpovedí nachádzame už v ranom stredoveku v 8. storočí.

Samotné pomenovanie „katechizmus“ pre ucelený systematický výklad základov kresťanskej náuky prvýkrát použil Martin Luther vo svojom diele Kleine katechismus, vydanom v roku 1529 a určenom na vyučovanie detí. Prvé systematické výklady náuky pod názvom katechizmus vznikli teda až v 16. storočí.

Prvý katolícky katechizmus, ktorý zažíval veľký úspech na celoeurópskej úrovni, bol katechizmus pôvodom nizozemského jezuitu, ktorý bol veľmi činný v nemeckých krajinách - svätý Peter Kanizius, nazývaný tiež druhý apoštol Nemecka. Jeho katechizmus vyšiel v roku 1555 vo Viedni pod názvom Summa doctrinae christianae.

Prvý oficiálny katechizmus celej Katolíckej cirkvi, ktorý aj niesol tento názov, bol tzv. Rímsky katechizmus, ktorý vznikol na základe požiadavky Tridentského koncilu a bol vydaný z iniciatívy pápeža Pia V. v roku 1566. Zároveň približuje, že Rímsky katechizmus bol určený pre kňazov, ktorí mali z neho vychádzať v homíliách.

„Keď bolo treba povedať jasne, čo robí katolíckeho kresťana katolíckym kresťanom a evanjelického kresťana evanjelickým, stal sa katechizmus tým najosvedčenejším nástrojom. Bol to práve Martin Luther, ktorý svojím katechizmom podnietil Tridentský koncil, aby v reakcii na jeho vydanie bol spísaný Rímsky katechizmus.

Ďalším dôležitým katechizmom v dejinách cirkvi bol Katechizmus pápeža Pia X., ktorý vyšiel v roku 1908. Ako približuje docent na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku Ľuboslav Hromják, tento katechizmus bol vydaný vo forme otázok a odpovedí.

„Odpovede v ňom boli hutné a neboli príliš teologické pre ľudí, ktorí sa tým nezaoberajú. Práve katechizmus pápeža Pia X. pozná väčšina katolíkov, keďže otázky a odpovede z tohto diela sa mnohí učili počas prípravy na prijatie sviatosti. Táto forma sa používala v 15. storočí.

„Pius X. katechizmus zameral na prípravu na sviatosti, pretože bol to práve on, kto zaviedol sv. prijímanie pre deti.

Súčasný Katechizmus katolíckej cirkvi (KKC), ktorý je aj najnovší, vyšiel z podnetu svätého pápeža Jána Pavla II. To potvrdil aj emeritný pápež Benedikt XVI. slovami, že „viera ako taká je identická a aj Katechizmus Pia X.

Ako približuje české vydanie portálu Vatican news, prípravou súčasného katechizmu poveril Ján Pavol II. v roku 1986 komisiu dvanástich kardinálov, ktorým predsedal Joseph Ratzinger, vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery. Ján Pavol II. ešte predtým zvolal synodu biskupov pri príležitosti 20.

V záverečnej správe synody sa píše: „Mnoho biskupov vyjadrilo prianie, aby bol zostavený katechizmus alebo kompendium celej katolíckej náuky týkajúcej sa viery, mravov, aby sa stal takmer referenčným bodom pre katechizmy a kompendiá, ktoré sú pripravované v rôznych regiónoch.

Taliansky jezuita a bývalý riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Federico Lombardi pre Vatican news približuje, že „rovnako ako po Tridentskom koncile zhromaždili Rímsky katechizmus v rozsiahlom a organickom texte prezentácie katolíckej náuky, tak po skončení II.

Ľuboslav Hromják hovorí, že súčasný KKC bol schválený 11. októbra 1992 apoštolskou konštitúciou Fidei depositum, ale definitívnu formu dostal 15. augusta 1997 v latinskom jazyku. Tomáš Cyril Havel pripomína, že zásluhu na dnešnom katechizme má nielen emeritný pápež Benedikt XVI., ale aj viedenský arcibiskup.

Cesta k súčasnému KKC však nebola jednoduchá. Ako uviedol Frederico Lombardi, dokonca aj mnohí teológovia a katechéti pochybovali o novom katechizme. Kardinál Ratzinger v roku 1997 na Medzinárodnom katechetickom kongrese priznal, že „katechizmus sa svojim kritikom javil nie ako možnosť jednoty, ale ako hrozba proti vitalite a pluralite, ako pokus formuláciami spútať alebo dokonca zablokovať odvážne perspektívne myslenie, ako prostriedok disciplíny a kontroly.

Prvá verzia KKC vyšla v roku 1989 vo francúzštine a bola zaslaná na konzultáciu všetkým svetovým biskupom, kongregáciám, teologickým fakultám a odborníkom. Do Ríma prišlo vyše 24-tisíc posudkov. V roku 1992 bol KKC uvedený, a to v deň výročia ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu.

Po Druhom vatikánskom koncile (1962 - 1965) sa ocitlo v nemilosti všetko, čo súviselo s „katechizmom“, prinajmenšom v nemecky hovoriacich krajinách. Síce existoval aj progresívny „Holandský katechizmus“, ale samotný pojem „katechizmus“ sa príliš spájal so snahou o istotu viery, čo bolo v protiklade k slobode a otvorenosti.

Na spísaní nového, pokoncilového katechizmu, ktorý mal byť smerodajným po celom svete, pracovali špičkoví teológovia, napríklad nemecky hovoriaci kardináli Joseph Ratzinger a Christoph Schönborn.

Po Druhom vatikánskom koncile bolo na jednej strane cítiť veľkú túžbu po otvorenosti, ale na strane druhej sa rozšírila neistota, čo je teraz vlastne vierou Cirkvi. Napriek silným vyhláseniam v koncilových konštitúciách, ktoré potvrdzovali Tradíciu, sa pápež Pavol VI. Svetový Katechizmus Katolíckej cirkvi so záväzným latinským textom mal byť základom pre vypracovanie špecifických katechizmov pre jednotlivé krajiny a skupiny a mal poslúžiť pre celosvetovú obnovu katechézy.

Pre jeho rozsiahlosť bolo na začiatku pontifikátu Benedikta XVI. v roku vydané Kompendium Katechizmu Katolíckej cirkvi. Táto učebnica jasne vychádza z klasických katechizmov a štýlom otázok a odpovedí predkladá dôležité otázky katolíckej viery a kresťanského života.

V nemecky hovoriacich krajinách vznikol aj mládežnícky katechizmus na podklade Katechizmu Katolíckej cirkvi. Máme na mysli takzvaný YOUCAT.

Nedávno pápež František zasiahol do svetového katechizmu. V roku 2018 vyhlásil trest smrti za neprípustný a následne pozmenil článok o treste smrti v Katechizme Katolíckej cirkvi.

Podľa kňaza Tomáša Cyrila Havla je dôležité mať vďaka katechizmu ucelený súbor náuky kresťanskej viery. „Spolu s tým však musíme vedieť, že to nie je všetko. Keď niekto vie celý katechizmus naspamäť, ešte neznamená, že sa to premieta aj do jeho životných postojov.

Ľuboslav Hromják si netrúfa odhadnúť, ako dlho budeme používať súčasný KKC. „Rímsky katechizmus ako ovocie Tridentského koncilu bol záväzný dlho od roku 1566 až do roku 1908. Takže je ťažké predvídať budúcnosť. Je pravdou, že dnes sa otvárajú nové otázky, do popredia sa dáva ekologická otázka, je tu internet, digitálna doba prináša príliv informácií.

Pripomína, že dnes sú tu aj nové morálno-etické otázky, ekologické a sociálne témy. Cyril Tomáš Havel dodáva, že katechizmus môže meniť pápež, a uvádza aj konkrétny príklad, keď pápež pôvodný text katechizmu o treste smrti upravil tak, že po novom je trest z katolíckeho pohľadu neprípustná skutočnosť.

„Keďže nám katechizmus pomôže toto v konkrétnom živote napĺňať, je iste dobré, že ho máme.

Štruktúra Katechizmu Katolíckej Cirkvi

KKC, podobne ako Tridentský katechizmus, sa delí sa štyri časti, ktoré Ján Pavol II. prirovnal k štyrom vetám veľkej symfónie:

1. Vyznanie viery (v čo Cirkev verí)
2. Slávenie kresťanského tajomstva (sviatosti)
3. Život v Kristovi (život v Duchu a Božie prikázania)
4. Kresťanská modlitba (čo a ako sa Cirkev modlí).

Impulz na jeho zostavenie vznikol pri príležitosti spomienky na 20. výročie skončenia koncilu, keď Ján Pavol II. dňa 25. januára 1985 zvolal mimoriadne zasadnutie Biskupskej synody, kde synodálni otcovia vyjadrili želanie, aby sa pripravil koncept katechizmu katolíckeho učenia, ktorý by bol orientačným bodom pre miestne katechizmy.

Praktizujúci kresťan vďaka čítaniu KKC získava potrebné základné znalosti nielen na hĺbkové poznanie svojej viery, ale aj jej obhájenie. Nájde tu vysvetlenie týchto a ďalších okruhov: modlitba, liturgia, problematika hriechu a odpustenia, bohatstvo a krásu sviatostí, desať Božích prikázaní, povolanie človeka k svätosti, vyznanie viery, nasledovanie Krista, život v Duchu Svätom, kresťanské spoločenstvo...

Odporúčame: Ročný plán na prečítanie Katechizmu Katolíckej Cirkvi.

tags: #katechizmus #katolickej #cirkvi #rok #vydania #katolicka