Katechizmus Katolíckej cirkvi je rozsiahly dokument, ktorý sumarizuje základné princípy katolíckej viery a morálky. Táto kniha sa zaoberá filozofickými a teologickými otázkami, ako aj postojom katolíckej cirkvi k rôznym aspektom života. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto aspektov a ich prepojenie so súčasnými udalosťami.
Katechizmus Katolíckej Cirkvi
Filozofické a Teologické Základy
Ľudstvo od nepamäti zaujímali otázky, ktoré charakterizujú priebeh a zmysel ľudského života jednotlivcov, ako aj celej spoločnosti: Kto je človek? Odkiaľ prichádza a kam smeruje? Prečo človek trpí a zomiera? Je vôbec možné, že po smrti zostáva z človeka len mŕtve telo? Je existencia človeka len slepou hrou prírody? Ak áno, tak smrťou človeka všetko končí. Môže však byť človek so všetkými svojimi schopnosťami obyčajným výplodom náhodných udalostí vo vesmíre? Je vesmír ako taký schopný vyprodukovať sám seba, alebo tu musí byť niekto iný, kto ho rozumne tvorí a riadi? Ak je tu nejaký rozumný Tvorca, tak ten musel stvoriť človeka a aj všetko ostatné pre nejaký cieľ. Tento cieľ by potom mal dať zmysel aj všetkým utrpeniam človeka.
Pri skúmaní vesmíru sa stretávajú filozofia, teológia a prírodné vedy. O niektorých základných filozofických a čiastočne aj teologických (hlavne biblických) otázkach sa hovorí v prvej časti tejto knihy. Otázkami fyzikálnej kozmológie sa zaoberá druhá časť. Teologické otázky, ako aj postoj katolíckej cirkvi k niektorým otázkam, sú zahrnuté v našej rozprave z dvoch dôvodov: Po prvé náboženstvo bolo počas stáročí neodmysliteľnou súčasťou diskusií o vzniku a zmysle sveta. Myšlienku o Bohu Stvoriteľovi vnášajú do teológie posvätné spisy. Žalmista to napríklad formuloval takto: „Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk.“ (Ž 19,2) „Veď náš Boh je v nebi a stvoril všetko, čo chcel.“ (Ž 115,3) Podobné myšlienky sa nachádzajú aj v spisoch Konfucia a Lao-cʼeho, ako aj v kázňach Budhu.
Túžba po pravde patrí k samotnej prirodzenosti človeka. Človek má mnohoraké možnosti, aby ju rozvíjal. Filozofia je systematickým rozvinutím lásky k múdrosti. Filozofia vznikla a rozvíja sa odvtedy, odkedy si človek začal klásť otázku o príčine vecí a o ich cieli. Človek hnaný túžbou objaviť posledné príčiny vecí sa zároveň usiluje lepšie pochopiť aj seba samého. Každý filozofický systém uznáva napríklad princíp neprotirečenia a mnohé filozofie aj princípy účelnosti a príčinnosti v prírode. Osobu chápu ako slobodný a rozumový subjekt, ktorý je schopný poznať pravdu, dobro a Boha ako príčinu existencie. Filozofia postupuje podľa svojich vlastných metód a je zameraná na pravdu o všetkom, čo jestvuje. Prameň jej autonómie spočíva v rozume, ktorý je svojou povahou zameraný na pravdu a je schopný túto pravdu dosahovať.
Filozofia posledných desaťročí sa sústreďuje na skúmanie prirodzenosti ľudského poznávania. Rada zdôrazňuje ohraničenosť a podmienenosť schopnosti človeka poznať pravdu. Niekedy zdôrazňuje, že všetky postoje sú rovnocenné, čím sa vytvára nedôvera voči pravde. Viacero pápežov sa vyjadrilo pomerne kriticky na adresu filozofie; napríklad Pius X. v encyklike Pascendi domini gregis z roku 1908, keď upozornil na niektoré filozofické názory fenomenologického, agnostického a imanentného zamerania, ktoré boli pri vzniku súčasných filozofických smerov. Neskôr Pius XII. Dnes sa mnohí filozofi uspokojili s vysvetľovaním bežných skutočností pravdepodobnými hypotézami. Ján Pavol II. si v encyklike Fides et ratio z roku 1998 všíma, že mnohí z nich sa zaoberajú skúmaním len určitých oblastí ľudskej vedy alebo ich štruktúr, a nesnažia sa vysvetliť vesmír a ľudstvo ako celok.
Empirická veda a jej úloha
Pod pojmom empirická veda rozumieme cestu metodického hľadania pravdy o tom, čo je alebo môže byť experimentálne overené. Dnes máme k dispozícii rozsiahle poznatky o vesmíre z prírodných vied; napríklad fyziky, chémie, astronómie atď. Tieto vedy si všímajú vonkajšie javové stránky hmotného sveta, to, čo môžeme vnímať a merať. Pre prírodné vedy je vždy rozhodujúci pokus. Niečo meriame, pozorujeme súvislosti a na tomto základe si vytvárame rôzne predstavy a teórie o tom, aký je náš svet. Okrem prírodných vied existuje celý rad akademických disciplín, ktoré skúmajú materiálne a duchovné podmienky ľudskej existencie.
Filozofia skúma základné (alebo prvé) princípy všetkého, čo je predmetom skúsenosti človeka, či ide o prírodu alebo o svet duchovna, ideí, myšlienok, pocitov, alebo ľudskej spoločnosti ako takej. Filozofia je disciplína, ktorá skúma najvyššie princípy toho, čo jestvuje, čo môže jestvovať a čo je predmetom ľudskej pozornosti vôbec.
Kozmos v gréčtine znamená poriadok, harmóniu, opak chaosu. Kedysi sa používal pojem kozmológia na označenie filozofickej náuky o materiálnom súcne, čiže ako veda o svete z hľadiska jeho posledných príčin založená na prirodzenom rozumovom poznaní. Pod silnejúcim vplyvom prírodných vied sa kozmologické úvahy o svete postupne začínajú spájať s fyzikou a astronómiou. S rozvojom experimentálnych metód filozofická stránka kozmológie čoraz viac ustupuje jej fyzikálnej stránke. Filozofi niekedy používajú slovo „kozmológia“ ako synonymum filozofie prírody. Samozrejme, myslí sa tým filozofická kozmológia, ktorá vo veľkej miere prekračuje hranice fyzikálnej kozmológie.
Aktuálne udalosti a Cirkev
Katolícka cirkev sa aktívne angažuje v riešení aktuálnych spoločenských problémov, ako sú migrácia, náboženská sloboda a obnova zničených chrámov. Pápež František vyzval v septembri 2015 katolíkov, aby na každej fare, v rehoľnom spoločenstve alebo pútnickom mieste prijali rodinu utečencov. Dva roky predtým pri návšteve jezuitského centra v Ríme napomenul, že prázdne rehoľné domy nie sú na to, aby sa menili na hotely a zarábali sa peniaze.
V rôznych častiach sveta dochádza k prenasledovaniu kresťanov a znesväcovaniu chrámov. Napríklad, v katedrále v meste Bafia došlo k znesväteniu. Po znesvätení Chrám sv. Sebastiána zatvorili a otvoria ho až po vyčistení. „Katedrála nie je k dispozícii na sväté omše a zostane zatvorená, kým nebudú splnené predpisy cirkevného práva,“ povedal biskup Sosthène Bayemi.
Na Filipínach filipínska armáda dobyla naspäť Katedrálu sv. Márie v Maravi na juhu ostrovného štátu v boji proti islamistickým rebelom. Armáda musela z kostola odstrániť pasce s výbušninami. Steny katedrály sú posiate dierkami po guľkách. Na dlažbe ležia črepiny zničených sôch a iné predmety. Oltár bol úplne zničený. Ako povedal biskup Maravi Edwin de la Peña y Angot pre „Kirche in Not“, začnú navrhovať plány opätovného vybudovania katedrály. „Dôležitejšia ako odstránenie škôd je obnova kresťanského spoločenstva a jeho dobrých vzťahov s moslimami, ktorí v Maravi žijú,“ povedal biskup de la Peña.
V Číne boli viacerí katolícki kňazi a laici zranení na severe Číny v provincii Changzhi, keď v utorok štrajkom po sediačky protestovali proti hroziacemu zrúcaniu svojho kostola v meste Wangcun. Ako informoval rímsky portál „AsiaNews“ v stredu, polícia a vojaci násilím zakročili proti pokojným demonštrantom a viacerých zatkli. O 100-ročnú budovu kostola vo Wangcune bolo už v minulosti veľa naťahovačiek medzi komunistickou vládou a katolíckymi veriacimi.
Tieto udalosti poukazujú na dôležitosť dialógu medzi náboženstvami a ochrany náboženskej slobody. Katolícka cirkev sa snaží byť aktívnym účastníkom tohto dialógu a pomáhať tým, ktorí trpia pre svoju vieru.
Náboženská Sloboda a Fundamentalizmus
Saïda Kellerová-Messahli, islamská tunisko-švajčiarska aktivistka ľudských práv, upozorňuje na nebezpečenstvo zneužívania náboženskej slobody fundamentalistickými kruhmi. „Pre každý druh slobody existujú hranice, práve tam, kde sa zneužíva na škodenie spoločnosti. Najmä náboženskú slobodu fundamentalistické kruhy nehanebne zneužívajú. Ich kázne sú zamerané proti mojej slobode, proti mne ako žene, proti našej spoločnosti.“
Podľa nej, radikálni imamovia nosia do väzníc a mešít brožúrky tlačené v Saudskej Arábii, v Kosove, Macedónii, či Bosne, ktoré obsahujú radikálne myšlienky. Cieľom je, aby všetky mešity prevzali túto verziu islamu. Mnohí aktéri však nie sú nezávislí, ale spojení v organizáciách mimo Švajčiarska. „Napríklad ´Islamskú svetovú ligu´ riadi Saudská Arábia a spája 55 islamských štátov. Úzko spolupracuje s ´Moslimskými bratmi´ a salafistickými skupinami vo vyše 120 krajinách! Pomáha financovať aj vo Švajčiarsku mešity, koránové školy a imamov.“
Kellerová-Messahli kritizuje naivitu švajčiarskych úradov a politikov v prístupe k organizovanému islamu. „Vťahujú do dialógu práve tých imamov, ktorí náš spôsob života odmietajú a ktorí našu spoločnosť ani najmenej nerešpektujú!“ hovorí Saïda.
Pastorácia a Sviatostné Manželstvo
V Nemecku biskup Štefan Oster navrhol, aby sa mnohé cirkevné svadby nahradili obradom požehnania, pretože mnohí snúbenci nie sú zapojení do cirkevného života a nevedia, čo sviatostný sobáš znamená. Mnohé páry už nevedia, čo znamená sviatostné manželstvo, a preto chce biskup Oster zaviesť obrad žehnania.
Podľa prísnej katolíckej náuky je sexuálny styk dvoch ľudí, ktorí nie sú zosobášení, hriechom. Ak kňaz páry bude len žehnať a tí budú ďalej spolu žiť, tak smú tieto páry podľa tradičnej náuky Cirkvi v noci viesť iba filozofické rozhovory. Bývalý profesor dogmatiky Oster by mimochodom mal vedieť, že žehná partnerov, ktorí podľa náuky Cirkvi žijú objektívne v hriechu. Musel by poznať podstatu hriechu.
Budúci biskup v Mainzi Peter Kohlgraf považuje návrh biskupa Ostera za „dobrý návrh“. Prirodzene sa nechce vzdať „sviatosti manželstva“. Vyvesí ju však tak vysoko, že sa pod ňou dá pohodlne prejsť … Peter Kohlgraf zachádza však ešte o krok ďalej ako biskup Oster. Napáda chápanie hriechu „prísnej katolíckej náuky“ a jej „tradičnej morálnej teológie“, ktoré „nezodpovedajú realite“. Cirkev musí na svojom „chápaní hriechu“ pracovať - to zrejme znamená, prispôsobiť sa realite hlavného prúdu ducha doby - mainstreamu!
Live: Papalášsky výlet Šutaja Eštoka do Nemecka má súdnu dohru
Oslavy a Komunity
Na banskobystrickom sídlisku Sásová sa pred vyše tridsiatimi rokmi zrodilo veľké duchovné dielo. Komunita saleziánov, ich spolupracovníkov a priaznivcov tam medzi panelákmi vybudovala novú farnosť i duchovné spoločenstvo.„Salezko“, ako domáci centrum nazývajú, je v betónovej džungli na Tatranskej ulici skutočnou oázou. Saleziáni prišli do Banskej Bystrice po páde komunizmu v novembri v roku 1990. Predtým pôsobili v neďalekom Zvolene.
„Salezko“ dnes poskytuje štedré priestory na hry a pohybové aktivity, vzdelávanie i duchovný rozvoj. Prízemie a prvé poschodie oratória slúžia pre verejnosť, nad nimi má komunita saleziánov vlastné bývanie. Banskobystrické saleziánske dielo vytvára klasická farnosť so všetkým, čo k tomu patrí - svätými omšami či vysluhovaním sviatostí. Vedie ju duchovný otec Tibor Janúch a podľa dona Iva má okolo dvadsaťpäťtisíc duší.
Odchovanci salezka sa doň vracajú, aj keď už dávno vyrástli, zmaturovali či založili si rodiny. Spoločenstvu ostávajú verní a priťahujú nových členov. Všetci sú si navzájom užitoční, každý svojím spôsobom a v rámci svojich možností a schopností. Často tam trávia čas celé rodiny - rodičia aj ich deti.
Pre rodičov, ktorí chcú bližšie porozumieť tínedžerom, poznať ich problémy a nástrahy, je určený napríklad projekt Rodičko. Matky založili modlitbové spoločenstvo, stretávajú sa jedenkrát týždenne už šestnásť rokov. V kostole, domácnosti či na fare. Otcovia zasa vedú futbalový klub, venujú sa deťom od troch do jedenástich rokov. Do týždňa majú aj päť-šesť tréningov. Niektoré športové skupiny sa zapájajú aj do celoslovenských súťaží, štátnu ligu nevynímajúc.
Salezko Banská Bystrica
Prevencia pred patologickými javmi by mala byť prvoradá. Doba sa zmenila, uvedomujeme si, že len hrať pingpong nestačí. Jednou z nich je aj projekt Orientačné dni, ktorý sa zameriava na preventívnu výchovu v školách. Orientačné dni sú vlastne kurzy určené pre žiakov druhého stupňa miestnych základných škôl - pre stredoškolákov a ich triednych učiteľov. Svojou atmosférou a programom vytvárajú priestor, kde sa žiaci učia spolupracovať, vyjadrovať svoje názory i premýšľať o dôležitých témach. Pod vedením psychológa či učiteľa využívajú účastníci kurzov všetky formy zážitkovej pedagogiky.
Mnohé aktivity a podujatia tunajších saleziánov presahujú úroveň sídliska. Počas letných prázdnin organizujú niekoľko turnusov táborov či športových kempov. Tábory sú navyše lacnejšie ako komerčné, pretože dobrovoľníci nemajú mzdu a časť peňazí na úhradu nevyhnutných nákladov získavajú saleziáni aj z grantov, z občianskych združení DOMKA a LAURA a z dvoch percent z dane. Najbližšie sa 31. januára pripravujú oslavy svätého Jána Bosca, ale i rodinný ples či duchovné cvičenia pre animátorov.
tags: #katechizmus #katolickej #cirkvi #ssc