Katechizmus Katolíckej cirkvi nás učí, že „Cirkev verí v oživujúcu prítomnosť Krista, lekára duše i tela. Táto prítomnosť osobitne pôsobí prostredníctvom sviatostí“ (1509). Sviatosti sú súčasťou nášho katolíckeho života až do tej miery, že ich niekedy považujeme za niečo samozrejmé. Ak si nájdeme čas, aby sme o nich popremýšľali, lepšie pochopíme, aký veľký poklad nám v nich dal náš Pán. Oživíme si našu vieru a budeme mať väčší úžitok zo sviatostí.
Definícia a Pôsobenie Sviatostí
Sviatosti sú viditeľné znaky, ktoré ustanovil Ježiš Kristus, aby do ľudských duší privádzali neviditeľnú milosť Božiu. Jednoduchšie: Sviatosti sú viditeľné znaky neviditeľnej Božej milosti.
Osobná skúsenosť s uzdravujúcou mocou sviatostí
Uzdravujúcu moc sviatostí som si po prvýkrát uvedomil počas kurzu Christ Renews His Parish (Kristus obnovuje svoju farnosť). Keď som svoje hriechy vyznal a dostal rozhrešenie, hneď som vnímal, že ma utláčateľský duch opustil. Onedlho po spovedi som si vypočul svedectvo sedemnásťročného chlapca o skutočnej Ježišovej prítomnosti v Eucharistii. Keď som v ten večer prijal sviatosti, srdce sa zobudilo zo smrti k životu. Stretol som sa so životodarnou prítomnosťou Ježiša, lekára mojej duše i tela. Zažili sme vyliatie Ducha Svätého podobne ako v deň Turíc (porov. Sk 2,4; KKC 1302). Po rokoch uvažovania a štúdia Písma a učenia Cirkvi som pochopil, že každá sviatosť zohrávala dôležitú úlohu pri mojom uzdravení a premene.
Vo svojej knihe Triezva opitosť Duchom otec Raniero Cantalamessa vyjadril stretnutie s Ježišom vo sviatostiach: „Sviatosti môžeme prirovnať k zástrčke s elektrickým prúdom, ktorá umožní, aby sa uzdravujúca Ježišova moc dotkla každého kresťana.“ Čo povedal, som presne zažil aj ja.
Rozdelenie Sviatostí
V Cirkvi je sedem sviatostí, ktoré sa týkajú všetkých etáp a všetkých dôležitých chvíľ života kresťana: dávajú životu viery kresťanov vznik a rast, uzdravenie a poslanie. Sviatosti sa delia do troch skupín:
- Iniciačné - začínajú v človeku život milosti a zveľaďujú ho (Krst, Birmovanie, Eucharistia).
- Uzdravujúce - uzdravujú v človeku to, čo je choré na duši i na tele (Pokánie, Pomazanie chorých).
- Spoločenské - sú určené pre službu spoločenstva (Posvätný stav, Manželstvo).
Toto delenie umožňuje vidieť, že sviatosti tvoria určitý organizmus, v ktorom má každá sviatosť svoje životne dôležité miesto. V tomto organizme má Eucharistia ako „sviatosť sviatostí“ jedinečné miesto: všetky ostatné sviatosti sú zamerané na ňu ako na svoj cieľ.
Tri sviatosti môžeme prijať len raz za život, pretože vtláčajú do duše nezmazateľný znak - krst, birmovanie, posvätný stav. Pri sviatostiach pre ich platnosť nezáleží na osobnej dispozícii vysluhovateľa, pretože prvotným vysluhovateľom všetkých sviatostí je sám Ježiš Kristus. On krstí, odpúšťa, učí, vedie, aj keď vysluhovateľ (napr. kňaz) je nehodný. No ovocie sviatostí závisí aj od dispozícií toho, kto ich prijíma. Aby niekto platne prijal sviatosť, stačí mu úmysel prijať túto sviatosť.
Sviatosti Uvádzania do Kresťanského Života
Sviatosti uvádzania do kresťanského života, t. j. krst, birmovanie a Eucharistia, sa kladú základy celého kresťanského života. Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Táto sviatosť sa volá krst (po latinsky baptismus) podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje: krstiť je po grécky baptizein, čo znamená „ponoriť“, „pohrúžiť“.
Cirkev v liturgii Veľkonočnej vigílie pri požehnaní krstnej vody slávnostným spôsobom pripomína veľké udalosti dejín spásy, ktoré už boli predobrazmi tajomstva krstu: „Bože, tvoja neviditeľná moc zázračne účinkuje prostredníctvom sviatostných znakov.
Krstom sa odpúšťajú všetky hriechy: dedičný hriech i všetky osobné hriechy, ako aj všetky tresty za hriechy. Najsvätejšia Trojica dáva pokrstenému posväcujúcu milosť, milosť ospravodlivenia: ktorá ho pomocou teologálnych (božských) čností robí schopným veriť v Boha, dúfať v neho a milovať ho. Krst nás robí údmi Kristovho tela. Pokrstení sa stali „živými kameňmi“ na vbudovanie „do duchovného domu, do svätého kňazstva“ (1Pt 2,5) . Krstom majú účasť na Kristovom kňazstve a na jeho prorockom a kráľovskom poslaní.
Ovocie krstu alebo krstná milosť je bohatá skutočnosť. Obsahuje odpustenie dedičného hriechu a všetkých osobných hriechov, narodenie pre nový život, ktorým sa človek stáva Otcovým adoptívnym synom, Kristovým údom a chrámom Ducha Svätého. Krst vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, charakter, ktorý určuje pokrsteného na kresťanský náboženský kult.
Svätá Eucharistia završuje uvádzanie do kresťanského života. Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. „Ostatné sviatosti, ako aj všetky ekleziálne služby a apoštolské diela úzko súvisia so svätou Eucharistiou a sú na ňu zamerané.
Nevyčerpateľné bohatstvo tejto sviatosti sa odráža aj v rozmanitých pomenovaniach, ktorými sa označuje. Každé z nich poukazuje na určité jej stránky. Volá sa: Eucharistia, lebo je vzdávaním vďaky Bohu.
Význam a Názvy Eucharistie
Keď ideme v nedeľu do kostola, hovoríme, že ideme na svätú omšu. Počas kázne často počujeme, že sme prišli na Eucharistiu alebo zúčastňujeme sa na liturgickom zhromaždení. Odkiaľ sa berie taká rozmanitosť v pomenovaniach tejto sviatosti? Odpoveď na túto otázku nájdeme v Katechizme katolíckej cirkvi, v ktorom čítame, že „nevyčerpateľné bohatstvo tejto sviatosti sa odráža v rozmanitých pomenovaniach, ktorými sa označuje. Najčastejším pomenovaním, ktoré pochádza z gréckeho slova, je „Eucharistia“. Znamená vzdávanie vďaky Bohu, a pripomína židovské dobrorečenia, ktoré ohlasujú Božie diela: stvorenie, vykúpenie a posvätenie.
Sviatosť Kristovho Tela a Krvi je pomenovaná ako Pánova večera. Jedná sa o Večeru, ktorú Pán Ježiš slávil v predvečer svojho umučenia so svojimi učeníkmi a nadväzuje na Baránkovu svadobnú hostinu, ktorá je opísaná v knihe Zjavení Sv. Jána. Na inú stránku sa poukazuje názov „Lámanie chleba“. Pripomína obrad príznačný pre židovské stolovanie. Gesto lámania chleba použil Pán Ježiš pri Poslednej večeri. Podľa toho úkonu učeníci spoznali Ježiša po jeho zmŕtvychvstaní. Týmto výrazom prví kresťania označovali svoje eucharistické zhromaždenia.
Eucharistiu voláme tiež „Pamiatka Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania“ alebo „Svätá obeta“. Tieto názvy zdôrazňujú, že Eucharistia sprítomňuje jedinú obetu Krista. Zároveň táto sviatosť je pomenovaná ako „obeta svätej omše“, „obeta chvály“, „čistá a svätá obeta“. Tieto názvy poukazujú, že eucharistická obeta završuje a prevyšuje všetky obety Starej zmluvy. Ďalšie pomenovanie „Svätá a božská liturgia“ poukazuje na to, že „celá liturgia Cirkvi má svoj stredobod a najplnšie sa prejavuje v slávení tejto sviatosti. V takom istom zmysle sa volá aj „slávenie svätých tajomstiev“. (KKC 1330) Hovoríme aj o „Najsvätejšej sviatosti“. Týmto pomenovaním sa označujú aj eucharistické spôsoby uchovávané vo svätostánku. Eucharistia je nazývaná tiež „Prijímaním, lebo touto sviatosťou sa spájame s Kristom, ktorý nám dáva účasť na svojom tele a krvi, aby sme tvorili jedno telo. Volá sa aj anjelský chlieb, chlieb z neba, liek nesmrteľnosti, viatikum“.
Napokon táto sviatosť sa volá „Svätá omša“. Pochádza z latinského slova „missio“ - „iďte“ t.j. poslanie. Katechizmus katolíckej cirkvi učí, že „liturgia, v ktorej sa uskutočňuje tajomstvo spásy, sa končí poslaním veriacich, aby plnili Božiu vôľu vo svojom každodennom živote“.
Šokujúca realita Eucharistie
Sviatosti Uzdravenia
V živote sa vydávame na dve cesty, fyzickú a duchovnú. Na tej fyzickej nám Pán Boh dáva všetko, čo potrebujeme pre telesný život. Na ceste duchovnej nám je darované uzdravenie skrze sviatosti. Sviatosti pokánia, pomazania chorých a Eucharistia ako viatikum sú na konci kresťanského života „sviatosťami, ktoré pripravujú na nebeskú vlasť“ alebo sviatosťami, ktorými sa končí pozemské putovanie.
Sviatosti Služby Spoločenstvu
Ďalšie dve sviatosti, posvätný stav a manželstvo, sú zamerané na spásu iných. Prispievajú aj k osobnej spáse, ale prostredníctvom služby iným. V týchto sviatostiach môžu prijať osobitné posvätenia tí, čo už boli posvätení krstom a birmovaním pre spoločné kňazstvo všetkých veriacich. Tí, čo prijímajú sviatosť posvätného stavu, sú vysvätení, aby v Kristovom mene „živili Cirkev Božím slovom a Božou milosťou“.
Posvätný stav (Ordo) je sviatosť, vďaka ktorej sa poslanie, ktoré Kristus zveril svojim apoštolom, naďalej vykonáva v Cirkvi až do konca čias. Je to teda sviatosť apoštolskej služby. Zahŕňa tri stupne: stupeň biskupov (episkopát), kňazov (presbyterát) a diakonov (diakonát).
Sviatosť manželstva a panenstvo pre Božie kráľovstvo - pochádzajú od samého Pána. On im dáva zmysel a udeľuje im potrebnú milosť, aby sa žili v súlade s jeho vôľou. Úcta k panenstvu pre Božie kráľovstvo a kresťanský zmysel manželstva sú neoddeliteľné a navzájom sa podporujú. Sväté písmo sa začína stvorením muža a ženy na Boží obraz a podobu a končí sa videním „Baránkovej svadby“. „Dôverné spoločenstvo manželského života a lásky… ustanovil Stvoriteľ a vybavil vlastnými zákonmi… Sám Boh je pôvodcom manželstva.“ Povolanie na manželstvo je vpísané do samej prirodzenosti muža a ženy, ako vyšli zo Stvoriteľových rúk. Manželstvo nie je čisto ľudská ustanovizeň, hoci v priebehu storočí prešlo početnými zmenami v rozličných kultúrach, sociálnych štruktúrach a duchovných postojoch. Pri týchto rozdielnostiach sa nemá zabúdať na spoločné a trvalé črty.
Záver
Sviatosti sú dôležitou súčasťou katolíckej viery, prinášajú nám Božiu milosť a uzdravenie. Je dôležité, aby sme ich prijímali s vierou a úmyslom, a tak rástli v našom duchovnom živote.
tags: #katechizmus #katolickej #cirkvi #sviatosti