Katechizmus je dôležitým nástrojom pre odovzdávanie viery a kresťanských hodnôt. Pomáha deťom, mladým ľuďom i dospelým lepšie porozumieť učeniu Cirkvi a prehĺbiť svoj vzťah s Bohom. Spoločnosť pravidlá a zákony jednoducho potrebuje, ale ako kresťania máme žiť podľa prikázaní a vzoru Ježiša Krista. Desať Božích prikázaní spolu s náukou Cirkvi - katechizmom nám to pripomína. Ak sa chceme raz zjednotiť s Bohom v nebi, musíme žiť podľa neho a podľa náuky jeho Nevesty Cirkvi. A na tejto ceste nám pomôže práve katechizmus.
YOUCAT pre deti je Katolícky katechizmus pre deti a rodičov, v ktorom je detským jazykom vysvetlená plnosť katolíckej viery tak, ako ju predkladá Katechizmus Katolíckej cirkvi. Toto pútavé dielo je spracované formou otázok a odpovedí. Pod nimi sa nachádzajú aj vysvetľujúce pasáže, aby deti ľahšie porozumeli textu. Na spodnej časti každej strany sa nachádza aj informácia pre rodičov a má byť akýmsi podnetom na rozhovor o viere medzi dospelým a dieťaťom.
Ako učiť deti - 10 tipov, ako udržať detskú pozornosť
Najsvätejšia Trojica
Tajomstvo Najsvätejšej Trojice (2157) je ústredným tajomstvom kresťanskej viery a kresťanského života. Je to tajomstvo Boha, aký je sám v sebe. Toto tajomstvo je teda prameňom všetkých ostatných tajomstiev viery a svetlom, ktoré ich osvetľuje. Je najzákladnejším a najpodstatnejším učením v „hierarchii právd“ viery.
Kresťania sú krstení „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (189, 1223) (Mt 28,19). Cirkevní Otcovia (1066) rozlišujú medzi „Teológiou“ a „Ekonómiou“. Prvým termínom označujú tajomstvo vnútorného života Boha-Trojice a druhým všetky Božie diela, ktorými sa Boh zjavuje a dáva svoj život. Prostredníctvom Ekonómie je nám zjavená Teológia a Teológia zasa objasňuje celú Ekonómiu. (259) Božie diela zjavujú, kto je Boh sám v sebe, a naopak, tajomstvo jeho vnútorného bytia osvetľuje chápanie všetkých jeho diel. Podobne je to aj medzi ľudskými osobami.
Trojica je tajomstvom viery v úzkom zmysle slova, totiž jedným z tajomstiev skrytých v Bohu, „ktoré nemôžu byť poznané, ak ich Boh nezjaví“. Boh nepochybne zanechal určité stopy svojho trojičného Bytia (50) vo svojom stvoriteľskom diele a vo svojom Zjavení za čias Starej zmluvy.
Symbol Najsvätejšej Trojice
Boh ako Otec
Vzývanie Boha ako „Otca“ je známe v mnohých náboženstvách. Božstvo sa často považuje za „otca bohov i ľudí“. V Izraeli je Boh nazvaný Otcom ako Stvoriteľsveta. Ešte väčšmi je Boh Otcom na základe Zmluvy a Zákona darovaného ľudu, o ktorom hovorí: „Izrael je môj prvorodený syn“ (Ex 4,22) . Je nazvaný aj Otcom kráľa Izraela.
Keď reč viery označuje Boha menom „Otec“, poukazuje predovšetkým na dva aspekty: že Boh je prvopočiatkom všetkého a transcendentnou autoritou a že zároveň je dobrotou a starostlivosťou, ktorá miluje všetky svoje deti. Túto otcovskú nežnosť Boha možno vyjadriť aj obrazom materstva, ktorý lepšie zvýrazňuje Božiu imanentnosť a dôvernosť vzťahu medzi Bohom a jeho stvorením. Takto reč viery čerpá z ľudskej skúsenosti týkajúcej sa rodičov, ktorí sú pre človeka v istom zmysle prvými zástupcami Boha. Ale z tejto skúsenosti vyplýva aj to, že ľudskí rodičia sú omylní a môžu znetvoriť podobu otcovstva a materstva. Preto treba pripomenúť, že Boh presahuje ľudské rozlišovanie pohlaví. (370, 2779) On nie je ani muž, ani žena, on je Boh.
Syn a Duch Svätý
Po nich Cirkev, nadväzujúc na apoštolskú Tradíciu, vyznala v roku 325 na prvom ekumenickom koncile v Nicei, že Syn je „jednej podstaty s Otcom“, (465) t. j., že je s ním jeden Boh. Ježiš pred svojou Veľkou nocou (Paschou) zvestuje, že pošle „iného Tešiteľa“ (Obrancu), Ducha Svätého. (683) Duch, ktorý pôsobí už od stvorenia a kedysi „hovoril skrze prorokov“, (2780) bude teraz s učeníkmi a v nich, aby ich učil a uviedol „do plnej pravdy“ (687) (Jn 16,13) .
Večný pôvod Ducha sa zjavuje v jeho poslaní v čase. Ducha Svätého poslal apoštolom a Cirkvi tak Otec v mene Syna, ako aj Syn osobne, keď sa vrátil k Otcovi. Apoštolskú vieru, pokiaľ ide o Ducha Svätého, (152) vyznal druhý ekumenický koncil roku 381 v Carihrade: Veríme „v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca“. Cirkev tým uznáva Otca za „prameň a pôvod celého božstva“.
Stvorenie Sveta
„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gn 1,1). Týmito prvými slovami Písma sa tvrdia tri veci: Večný Boh dal pôvod všetkému, čo jestvuje mimo neho. On jediný je Stvoriteľ (sloveso „stvoriť“ - po hebrejsky bara - má vždy za podmet Boha). Písmo a Tradícia neprestajne učia a zvelebujú túto základnú pravdu: „Svet bol stvorený na Božiu slávu.“ (337, 344) Boh stvoril všetko, vysvetľuje svätý Bonaventúra, „nie… preto, aby svoju slávu zväčšil, ale aby ju prejavil a udelil“.
Michelangelo, Stvorenie Adama
Božia Prozreteľnosť
Po stvorení Boh nenecháva svoje stvorenie samo na seba. Nielenže mu dáva bytie a jestvovanie, ale v každom okamihu ho udržiava v „bytí“, dáva mu schopnosť konať a vedie ho k jeho cieľu. (1951) Uznať túto úplnú závislosť od Stvoriteľa je prameňom múdrosti a slobody, (396) radosti a dôvery.
Stvorenie má svoju vlastnú dobrotu a dokonalosť, ale z rúk Stvoriteľa nevyšlo úplne dokončené. Je stvorené v stave napredovania („in statu viae“) ku konečnej dokonalosti, ktorú mu určil Boh a ktorú má ešte len dosiahnuť. Opatrenia, prostredníctvom ktorých Boh vedie svoje stvorenie k tejto dokonalosti, voláme Božia prozreteľnosť. „Boh chráni a riadi svojou prozreteľnosťou všetko, čo stvoril, ,siaha mocne od jedného konca k druhému a všetko riadi najlepšie‘ (Múd 8,1) .
Ježiš žiada detskú odovzdanosť do prozreteľnosti (2115) nebeského Otca ktorý sa stará aj o najmenšie potreby svojich detí: „Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: ,Čo budeme jesť?‘ alebo: ,Čo budeme piť?‘!… Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete.
tags: #katechizmus #pre #deti