Katechizmus pre dospelých je dôležitý nástroj vo vyučovaní kresťanskej viery. Jeho cieľom je podať organický a súhrnný výklad podstatného a základného obsahu katolíckeho učenia viery a mravov vo svetle Druhého vatikánskeho koncilu a celej Tradície Cirkvi.
Úvod do katechizmu
Nekonečne dokonalý a sám v sebe blažený Boh podľa číro dobrotivého rozhodnutia slobodne stvoril človeka, aby mu dal účasť na svojom blaženom živote. Preto je v každom čase a na každom mieste blízky človeku. Volá ho a pomáha mu, aby ho hľadal, poznával a zo všetkých síl miloval. Všetkých ľudí, rozdelených a rozptýlených hriechom, zvoláva do jednoty svojej rodiny, ktorou je Cirkev. Aby to uskutočnil, poslal v plnosti času svojho Syna ako Vykupiteľa a Spasiteľa.
Aby toto volanie zaznievalo po celom svete, poslal Kristus apoštolov, ktorých si vyvolil, a dal im príkaz ohlasovať evanjelium: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,19-20) . Apoštoli sa na základe tohto poslania „rozišli a všade kázali.
Aj tých, čo s Božou pomocou prijali toto Kristovo volanie a slobodne naň odpovedali, pobádala Kristova láska ohlasovať dobrú zvesť po celom svete. Tento poklad prijatý od apoštolov ich nástupcovia verne zachovali.
Ciele a adresáti katechizmu
Cieľom tohto Katechizmu je podať organický a súhrnný výklad podstatného a základného obsahu katolíckeho učenia viery a mravov vo svetle Druhého vatikánskeho koncilu a celej Tradície Cirkvi. Jeho hlavnými prameňmi sú Sväté písmo, cirkevní Otcovia, liturgia a Učiteľský úrad Cirkvi.
Tento Katechizmus je určený najmä tým, čo sú zodpovední za katechézu: predovšetkým biskupom ako učiteľom viery a pastierom Cirkvi. Dáva sa im ako pomôcka pri plnení ich úlohy učiť Boží ľud. Prostredníctvom biskupov je určený tým, čo pripravujú katechizmy, kňazom a katechétom.
Obsah katechizmu
Tí, čo skrze vieru a krst patria Kristovi, sú povinní vyznávať pred ľuďmi krstnú vieru. Preto Katechizmus najprv vysvetľuje, v čom spočíva Zjavenie, ktorým sa Boh obracia na človeka a dáva sa mu, a viera, ktorou človek odpovedá Bohu (prvý oddiel).
Posledná časť Katechizmu hovorí o význame a dôležitosti modlitby v živote veriacich (prvý oddiel). Končí sa krátkym komentárom k siedmim prosbám modlitby Pána (druhý oddiel).
Tento Katechizmus je koncipovaný ako organický výklad celej katolíckej viery. Preto ho treba čítať ako jeden celok.
Texty Svätého písma sa často necitujú doslovne, ale sa na ne iba odkazuje (skratkou „porov.“) v poznámke. Na hlbšie pochopenie takých miest treba použiť príslušné texty.
Citácie z patristických a liturgických prameňov, z dokumentov Učiteľského úradu a zo spisov svätých vytlačené menším typom písma majú slúžiť na obohatenie výkladu učenia.
Séria krátkych textov na konci každého tematického celku zhŕňa v stručných formuláciách podstatný obsah učenia.
Význam katechizmu
Tento Katechizmus kladie dôraz na náukový výklad. Chce totiž pomôcť hlbšie poznať vieru.
Vzhľadom na svoj cieľ tento Katechizmus nemieni prispôsobovať výklad a katechetické metódy, ako si to vyžaduje rozdielnosť kultúr, veku, duchovnej zrelosti, spoločenského a cirkevného postavenia tých, na ktorých sa katechéza obracia. Tieto nevyhnutné prispôsobenia sú úlohou osobitných katechizmov a ešte väčšmi tých, čo učia veriacich. „Kto učí, nech sa stane všetkým pre všetkých, aby všetkých získal pre Krista… A nech si nemyslí, že jeho viere bol zverený iba jeden druh ľudí a že môže všetkých veriacich učiť podľa nejakej predpísanej a presnej osnovy a rovnakým spôsobom vychovávať k pravej zbožnosti.
Na záver tohto úvodu je vhodné pripomenúť pastoračnú zásadu, ktorú uvádza Rímsky katechizmus: „Toto je totiž tá vznešenejšia cesta, ktorú… ukázal Apoštol, keď celý zmysel svojho učenia a výchovy zameral na lásku, ktorá nikdy nezanikne.
Katechéza v rôznych obdobiach života
Katechéza podľa veku je podstatnou požiadavkou kresťanského spoločenstva. Rozhovor o viere s dospelými musí vážne prihliadať na ich skúsenosti, podmienenosti a výzvy, s ktorými sa v živote stretli.
Katechéza dospelých má na zreteli ľudí, ktorí majú právo i povinnosť priviesť k zrelosti zárodok viery, prijatý od Boha; obracia sa k jednotlivcom, ktorí majú spoločenskú zodpovednosť rôzneho druhu, a zameraná je na ľudí, ktorí sú vystavení zmenám a niekedy dosť hlbokým krízam. Z tohto dôvodu vieru dospelého treba neustále osvecovať, rozvíjať a chrániť, aby nadobudla kresťanskú múdrosť, ktorá dáva zmysel, jednotu, nádej mnohorakým skúsenostiam osobného, spoločenského a duchovného života.
Katechéza dospelých vyžaduje presné identifikovanie typických čŕt kresťana dospelého vo viere, preniesť ich do cieľov a obsahu, určiť isté konštanty vo vysvetľovaní, stanoviť najúčinnejšiu metodiku, vybrať formy a modely.
Aby katechéza dospelých odpovedala na najhlbšie naliehavé potreby dnešných čias, musí predložiť kresťanskú vieru v jej úplnosti, autentickosti a systematickosti podľa chápania Cirkvi tak, že na prvé miesto bude klásť ohlasovanie spásy, vnášať svetlo do mnohých ťažkostí, nejasností, neporozumení, predsudkov a námietok, aké dnes kolujú, poukazovať na duchovný a morálny vplyv posolstva a uvádzať do čítania Svätého písma s vierou a do praktizovania modlitby.
- Vychovávať k správnemu hodnoteniu spoločensko-kultúrnych zmien v dnešnej spoločnosti vo svetle viery.
- Objasňovať vzťahy medzi časnou a cirkevnou činnosťou poukazovaním na vzájomné rozlíšenia, dôsledky a na mieru potrebnej interakcie. S týmto cieľom súčasťou formácie dospelých je aj sociálna náuka Cirkvi.
- Rozvíjať rozumové základy viery. Správne pochopenie viery a právd, ktoré treba veriť, sú v súlade s požiadavkami ľudského rozumu a evanjelium je stále aktuálne a vhodné. Je preto potrebné účinne podporovať pastoráciu kresťanského myslenia a kultúry. Dospelému sa má pomáhať objavovať, zhodnocovať a uskutočňovať to, čo dostal z prirodzenosti aj milosti, či v cirkevnom spoločenstve alebo podieľaním sa na živote vnútri ľudského spoločenstva.
Príklady katechézy:
- katechéza z príležitosti osobitne dôležitých životných udalostí, ako je sobáš, krst detí a iné sviatosti uvádzania do kresťanského života, v kritických obdobiach mladého veku, v chorobe atď.
- katechéza z príležitosti nových okolností, ako vstup do zamestnania, vojenská služba, emigrácia...
Katechéza pre deti a mládež
Keď sa na toto vekové obdobie, v ktorom sa tradične rozlišuje útle detstvo alebo predškolský vek a mladší školský vek, pozeráme očami viery i rozumu, zisťujeme, že vlastní milosť počiatku života. Tento vek poskytuje „cenné možnosti pre budovanie Cirkvi a pre humanizovanie spoločnosti“, ktorej má čeliť. Dnes možno viac než v minulosti dieťa z rôznych dôvodov vyžaduje plnú úctu a pomoc v jeho požiadavkách ľudského a duchovného rastu, a to aj prostredníctvom katechézy, ktorá nikdy nesmie chýbať kresťanským deťom.
Katechéza malých je nevyhnutne spätá s ich životnou situáciou a podmienkami a je dielom rôznych výchovných činiteľov, ktoré sa navzájom dopĺňajú.
- Podľa ustálenej tradície toto je zvyčajne obdobie, v ktorom sa završuje uvádzanie do kresťanského života započaté krstom.
- Počas predškolského veku katechizácia bude preto predovšetkým výchovná, vnímavá na rozvoj ľudských daností, ktoré sú antropologickým základom pre život viery, ako je zmysel pre dôveru, nezištnosť, sebadarovanie, vzývanie, radostná účasť...
- Napokon treba venovať pozornosť dôležitosti dvoch životných výchovných miest: rodine a škole.
Vstup do školy znamená pre dieťa zaradenie sa do širšej spoločnosti než rodina s možnosťou oveľa viac rozvíjať jeho rozumové, citové a vôľové schopnosti. Toto všetko od katechézy a katechétov vyžaduje stálu spoluprácu s rodičmi a podľa možností prostredia aj s učiteľmi v škole. Pastieri nech si uvedomujú, že keď pomáhajú rodičom a vychovávateľom dobre spĺňať ich poslanie, budujú tým Cirkev.
Je veľa detí, ktoré sú vo veľkej nevýhode, lebo im chýba primeraná náboženská podpora zo strany rodiny, alebo nemajú skutočnú rodinu, nechodia do školy, trpia sociálnou neistotou, neprispôsobivosťou alebo pre iné dôvody, vyplývajúce z prostredia. Mnohé nie sú ani pokrstené, iné nezavŕšia cestu uvedenia do kresťanského života.
Katechéza pre adolescentov a mladých dospelých
V tzv. rozvinutých krajinách sa osobitne pociťuje problém preadolescencie - neuvedomujeme si dosť ťažkosti, potreby a ľudské a kresťanské danosti preadolescentov, a to natoľko, že možno vzhľadom na nich hovoriť o negovanom veku. Veľakrát v tomto čase chlapec alebo dievča prijatím sviatosti birmovania zavŕši proces uvádzania do sviatostí, ale zároveň sa takmer úplne vzdiali od praktizovania viery.
Čo sa týka ďalších dvoch kategórií, bude osožné rozlíšiť adolescenciu od mladosti, aj keď vo vedomí, že je ťažké jednoznačne ich definovať.
Rýchle a búrlivé spoločenské a kultúrne zmeny, početný vzrast, jestvovanie istého súvislého obdobia mladosti, prv než sa začne podieľať na zodpovednosti dospelých, nedostatok pracovných príležitostí a podmienky v nerozvinutých krajinách, tlak konzumnej spoločnosti..., toto všetko vedie k charakterizovaniu „planéty mladých“ ako sveta očakávania, nezriedka rozčarovania a nudy, ba aj úzkosti a vysunutia na okraj. Vzdialenie sa od Cirkvi alebo aspoň nedôvera k nej šíri sa u mnohých ako základný postoj.
Pre katechézu z toho všetkého vyplývajú niektoré dôsledky. Služba viery konkrétne upozorňuje predovšetkým na svetlá a tiene situácie mladých v rôznych oblastiach a prostrediach života. Srdcom katechézy je výslovný Kristov návrh mladíkovi z evanjelia, priamy návrh všetkým mladým ako mladým s vnímavým chápaním ich problémov.
Nemožno zabúdať, že úspešná bude taká katechéza, ktorá sa môže odohrávať v rámci širšej pastorácie detí, adolescentov a mladých, ktorá berie do úvahy celok problémov, dotýkajúcich sa ich života.
Náležité miesto by mala zaujať najmä výchova k pravde a slobode podľa evanjelia, formovanie svedomia, výchova k láske, rozhovor o povolaní, zaangažovanosť kresťana v spoločnosti, misijná zodpovednosť za svet. Treba však zdôrazniť, že súčasná evanjelizácia mladých musí si často osvojiť skôr misijný než v užšom slova zmysle katechumenátny rozmer. Situácia totiž často vyžaduje, aby sa apoštolát medzi mladými stal animáciou humanizačného a misijného rázu ako prvý nevyhnutný krok k dozretiu priaznivejšej dispozície pre vlastnú skutočnosť katechézy.
Jeden z uzlov, ktoré treba rozviazať, týka sa rozdielnosti „reči“ (mentality, senzibility, vkusu, štýlu, slovníka) mladých a Cirkvi (katechéza, katechéti).
Katechéza pre starších ľudí
Rastúci počet starých ľudí v rôznych krajinách sveta znamená pre Cirkev novú špecifickú pastoračnú úlohu. Títo ľudia, ktorých iní pociťujú ako čosi pasívne a viac-menej na prekážku, treba vo svetle viery chápať ako Boží dar pre Cirkev a spoločnosť a má sa im poskytovať starostlivosť aj vo forme primeranej katechézy. Treba pritom brať do úvahy odlišnosť osobných, rodinných, spoločenských podmienok, najmä to, že sú skúšaní osamotením a nebezpečenstvom vysunutia na okraj.
V každom prípade katechéza starých ľudí pripája k obsahu viery srdečnú prítomnosť katechétu a spoločenstva veriacich.
Biblia nám predstavuje starého veriaceho človeka ako symbol človeka bohatého na múdrosť a bázeň pred Bohom, a tým aj ako pokladnicu intenzívnej životnej skúsenosti, čo z neho istým spôsobom robí prirodzeného „katechétu“ spoločenstva. On je totiž svedkom tradície viery, učiteľom života, vykonávateľom lásky. Katechéza zhodnocuje túto milosť a pomáha starému človeku objaviť bohaté možnosti, ktoré má v sebe, a prevziať katechetickú úlohu vzhľadom na svet malých, ktorí zväčša oceňujú starých rodičov, ako aj vzhľadom na mladých i dospelých.
tags: #katechizmus #pre #dospelych