Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave: História a Architektúra

Rožňava, významné banícke mesto, ktoré bolo od roku 1291 majetkom ostrihomského arcibiskupa, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Mesto nadobudlo mestský charakter v priebehu 14. a 15. storočia. V okolí sa ťažilo zlato, striebro i železo.

Rožňava sa pôvodne volala Rózsahegy a bola založená v 13. storočí ako kráľovské mesto. Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z februára 1291. Samotná Rožňava de facto vznikla tým, že kráľ Ondrej III. daroval toto miesto arcibiskupovi Ladomírovi a ostrihomskému arcibiskupstvu. Kráľ Ondrej III. daroval mesto arcibiskupovi Lodomirovi za pomoc v boji proti rakúskemu vojvodovi Albertovi.

Rožňava je aj významným strediskom v oblasti turistiky a outdoorových aktivít. Ak sa vyberiete pozrieť si Rožňavu, určite si naplánujte aj výlet po okolí, nájdete tu veľa krásnych miest a aktivít. V okolí Rožňavy sa nachádza aj niekoľko prírodných krás, ktoré stojí za to vidieť. Patrí medzi ne napríklad Národný park Slovenský kras, ktorý ponúka úchvatné jaskyne a krasové útvary.

Objavte s nami Katedrálu Nanebovzatia Panny Márie, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na Slovensku.

História Katedrály

Katedrála Nanebovzatia Panny Márie bola dokončená v roku 1304 v gotickom slohu pôvodne ako mestský farský kostol. Je to stredoveká sakrálna gotická stavba z konca 13. storočia, ktorá je najvzácnejšou a najstaršou kultúrnou pamiatkou v Rožňave. Kostol tu postavili v roku 1304, pričom po mnohých prestavbách v súčasnosti slúži ako biskupská katedrála.

Na prelome 15. a 16. storočia za arcibiskupa Tomáša Bakócza sa uskutočnila rozsiahla nákladná neskorogotická prestavba kostola. Kostol prešiel viacerými stavebnými úpravami v 16. a v 17. storočí. Keď v roku 1776 cisárovná Mária Terézia zriadila v Rožňave biskupské sídlo, bývalý farský kostol sa stal biskupskou katedrálou. V roku 1776, kedy Mária Terézia zriadila v Rožňave biskupstvo, Uskutočnili sa veľké interiérové prestavby a úpravy kostola.

Tajomný predchodcaHistória samotnej katedrály však siaha omnoho ďalej než do prelomu 15. a 16. V blízkosti spomínaného kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské privilégiá od kráľa Ľudovíta I. Svoje pomenovanie mesto dostalo podľa názvu mimoriadne výnosnej bane zvanej Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau).

Biskupská katedrála v Rožňave. ROŽŇAVA. Zachované neskorogotické klenby v lodi i presbytériu, prepracované kamenné pastofórium, hneď dve bočné kaplnky, na svoju dobu pokročilé portály či pôvodná kamenná empora. Napriek tomu však rožňavský chrám patrí medzi málo známe pamiatky stredovekej architektúry na Slovensku a aj v Gemeri je zatienený viacerými tunajšími kostolmi.

Výstavba za podpory mešťanov a remeselníkovNeskorogotickú prestavbu budúcej katedrály na prelome 15. a 16. storočia si vyžiadali rozsiahle škody, ktoré stavba utrpela počas bojov s bratríkmi v tretej štvrtine 15. storočia. Inicioval ju Tomáš Bakóc, ktorý sa v roku 1497 stal ostrihomským arcibiskupom, keďže mesto patrilo do majetku tejto arcidiecézy. Pridali sa k nemu aj miestni mešťania a remeselníci žijúci vo vtedy prosperujúcej Rožňave.

Vďaka tomu sa na stavbe podieľali významní majstri, blízki napríklad Majstrovi Jánovi z Prešova (zaklenutie Kaplnky sv. Kríža a západná empora) či dokonca na bratislavskom Dóme sv. Martina. Prestavbou vzniklo v Rožňave reprezentatívne dvojlodie zaklenuté na tri nosné piliere s priestranným a presvetleným presbytériom, honosnou Kaplnkou sv. Kríža na severnej a menšou Kaplnkou sv. Anny na južnej strane.

Táto rozsiahla prestavba sa ukončila v roku 1518. Bolo to v čase, keď už aj na Slovensko prenikali vplyvy renesancie. Nie je preto prekvapujúce, že ich nájdeme aj v Rožňave.

Architektúra a Výzdoba

Ide o nepravidelné dvojlodie s polygonálnym záverom presbytéria. Svätyňa je zaklenutá neskorogotickou rebrovou klenbou. Z pôvodného gotického zariadenia sa tu však nachádza iba západná empora (výrazne neogoticky upravená) a desať metrov vysoké kamenné pastofórium z roku 1507.

Kostol mal pôvodne len malú strešnú vežičku, ktorá po zasiahnutí bleskom zhorela. Vedľa kostola stojí vysoká murovaná zvonica postavená v rokoch 1776 - 1779 v slohu tzv. gemerského klasicizmu. Portál zvonice ako nový vstup do areálu kostola s mrežovou bránou zriadili a vyzdobili reliéfmi až v prvej polovici 20.

Pre veriacich i turistov bude kostol takmer tri roky zatvorený. Rekonštrukcia by sa v závislosti od počasia mala začať v najbližších týždňoch. Jej hlavným cieľom je vyriešiť havarijný stav strechy kostola i vlhkosť, ktorá v stredovekej pamiatke spôsobuje problémy.

Interiér a Výzdoba

Interiér bol obohatený neskorobarokovým hlavným oltárom z roku 1778 a barokovou-klasicistickou kazateľnicou. Mobiliár pochádza z obdobia po 1776, keď sa kostol stal katedrálou. Hlavný oltár, kazateľnicu a stallá kanonikov vytvorili v tunajšej dielni sochára Jozefa Godeho, syna bratislavského sochára Ľudovíta Godeho, ktorý bol pokračovateľom G. R. Ide o znázornenie sv. Anny s Pannou Máriou a Ježiškom. Kult sv. Anny do Rožňavy priniesli nemeckí kolonisti - baníci, ktorí ju uznávali za svoju patrónku (narozdiel od typickej slovenskej patrónky baníkov sv. Barbory). Nad Ježiškom sa vznáša Duch svätý v podobe holubice a celkom hore sa nachádza Boh Otec.

V katedrále sa nachádza množstvo vzácnych hnuteľných pamiatok a unikátny neskorogotický tabuľový obraz z roku 1513, známy ako Rožňavská metercia, ktorý zobrazuje sv. Annu s Pannou Máriou a Ježiškom. Obraz je zaujímavý tým, že v pozadí je dobové realistické zobrazenie procesu ťažby a spracovania rúd, ktorý bol používaný v regióne. Je najstarším zobrazením baníckej činnosti na oltárnom obraze v strednej Európe.

Krásnou ukážkou už nového smeru v umení je portál do Kaplnky sv. Kríža, zdobený erbom arcibiskupa Bakóca. Odborníci za jeho autora považujú Vincenta z Dubrovníka. Na portále nad hlavným vstupom do rožňavskej katedrály nájdeme veraikon - ten sa stal jej logom. V umení ide o zobrazenie Kristovej tváre v podobe vychádzajúcej z krvavého odtlačku v šatke, ktorú Ježišovi podala sv.

Rožňavská Metercia

Kaplnka sv. Kríža

Portál do kaplnky sv. Kríža je významná renesančná pamiatka z roku 1516 s erbom ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakócza, povestného mecenáša umenia, ktorý na prelome 15. a 16. storočia ovplyvnil veľkorysú prestavbu chrámu. Krásnou ukážkou už nového smeru v umení je portál do Kaplnky sv. Kríža, zdobený erbom arcibiskupa Bakóca. Odborníci za jeho autora považujú Vincenta z Dubrovníka.

Navštívte Katedrálu Nanebovzatia Panny Márie a zažite dotyk histórie a umenia v srdci Rožňavy.

tags: #katedrala #nanebovzatia #roznave