Gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove je významnou sakrálnou stavbou s bohatou a spletitou históriou. Východoslovenské mesto Prešov je po Bratislave a Košiciach tretím najväčším mestom Slovenska. V tomto roku, keď si pripomína 777. výročie prvej písomnej zmienky, v ňom nažíva v pokoji takmer 85 000 obyvateľov rôzneho náboženského vyznania.
Nebolo to tak vždy: dejiny mesta, ktoré má v erbe tri červené ruže, pamätajú aj veľmi krvavé obdobia, keď sa do nich pod pláštikom náboženstva opakovane premietala mocenská politika. V krajskom meste Prešov sa na Hlavnej ulici v súčasnosti nachádza katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa. Chrám svätého Jána Krstiteľa je najvýznamnejším gréckokatolíckym objektom Prešova. História miesta, a tak aj daného chrámu, sa spomína už koncom 14. storočia.
Na mieste, kde sa dnes nachádza gréckokatolícky Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove, už koncom 14. storočia stála špitálska kaplnka postavená v neogotickom štýle. Bola to vtedy pri Dolnej (južnej) bráne, ktorou sa vstupovalo do mesta. Nemocnica (špitál), ako aj chrám boli zasvätené Preblahoslavenej Panne Márii.
Založenie a Rané Obdobie
V 1. polovici 14. storočia bola postavená na južnom okraji Prešova budova mestského špitála, ku ktorej bola ešte v tom istom storočí pristavená menšia kaplnka. Na jej mieste začali stavať r. 1429 nový špitálsky kostol, zasvätený Panne Márii. V jeho susedstve sa nachádzala nemocnica a chudobinec. Po nástupe reformácie sa špitálsky kostol, uvádzaný v písomnostiach pod názvom ecclesiae hospitalensis, stal kostolom evanjelického slovenského obyvateľstva Prešova.
Po roku 1540, počas reformácie, používali objekt chrámu slovenskí evanjelici a v niektorých obdobiach rímskokatolíci.
Obdobie Minoritov
Po nariadení panovníka Leopolda I. bol v r. 1673 kostol odovzdaný reholi minoritov, ktorí prišli do Prešova v tom istom roku. Na základe kráľovského rozhodnutia sa od roku 1673 stáva chrám s nemocnicou majetkom poľských minoritov, ktorí zmenili účel nemocnice na kláštor. Okrem kostola dostali do vlastníctva aj nemocnicu - špitál. Minoriti zmenili účel nemocnice na kláštor - konvent koncom 17. storočia, keď sa po krátkej neprítomnosti opätovne vrátili v roku 1686. Kláštor zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi. V 17. storočí bol spojený s minoritským kláštorom a v 18.
Minoritský kostol sa dočkal rozsiahlejšej prestavby až v polovici 18. storočia. V rokoch 1753 - 1754 začali realizovať neskorobarokovú prestavbu s rokokovými prvkami svojho, pôvodne špitálskeho chrámu. Prestavbu viedol prešovský staviteľ Gašpar Urlespacher v r. 1753-1754. Sanktuárium orientovali na západ, hlavný vstupný portál bol premiestnený na východnú stranu (do ulice). Bola predĺžená loď chrámu, ako aj jeho orientácia smerom na západ z pôvodného východného smerovania. Novovybudované hlavné priečelie bolo ešte väčšmi zvýraznené bohatou barokovou výzdobou.
V priestore chrámovej lode boli vstavané dve bočné kaplnky, a to na severnej a južnej strane. Tretia kaplnka vznikla v priestore pod vežou, tiež na severnej strane.
V roku 1757 vznikli štyri väčšie fresky zo života sv. Jána Krstiteľa. Ich autorom bol dnes neznámy košický maliar. Dodnes sú zachované na strope chrámovej lode. Pravdepodobne v závere tejto barokovej prestavby minoritského chrámu, uskutočnenej iba vďaka štedrej finančnej pomoci veľkého mecéna tejto rehole - veľkovaradínskeho biskupa Štefana Keczera bolo postavené dnes už neexistujúce súsošie sv.
Ďalšia úprava kostola sa realizovala až v r. 1835, keď už kostol patril od r. 1818 gréckokatolíckemu biskupstvu.
Prechod pod Gréckokatolícke Biskupstvo
Postupom času, následkom intenzívneho prisťahovalectva z vidieka, vzrástol v Prešove a okolí počet gréckokatolíkov. V roku 1775 bolo v Prešove 132 gréckokatolíkov. Začiatkom 19. storočia v Prešove vzniklo nové centrum gréckokatolíckej cirkvi a sám cisár František I. súhlasil s vyčlenením samostatnej Prešovskej eparchie. Pápež Pius VII. bulou Relata semper erigoval v roku 1818 Prešovskú eparchiu, kde sa katedrálnym chrámom stáva chrám sv. Jána Krstiteľa. Pápež Pius VII. bulou Relata semper kánonicky zriadil Prešovskú eparchiu dňa 22. septembra 1818. Katedrálnym chrámom sa stal Chrám sv. Jána Evanjelistu v Prešove, ktorý predtým používali minoriti. Podľa zasvätenia ich kláštora dostáva svojho patróna vo sv. Jánovi Krstiteľovi.
V r. 1846 bol chrám zásluhou druhého prešovského gréckokatolíckeho biskupa Jozefa Gaganca (1793-1870) upravovaný pre potreby východného rítu. Bol upravený oltár, vytvorený ikonostas, biskupský trón, kazateľnica a kanonické lavice. Autorom ikonostasu (1846) je sochár Juraj Román a viedenský maliar Albert Fikas, obrazy namaľovali Jozef Miklossy (1792-1841) a Michal Mankovics (1785-1853). Ignác Roskovics (1854-1915) je autorom malieb nad vchodom do oboch kaplniek. Mikuláš Jordán (1892-1972) namaľoval nástenný obraz Stretnutie Simeona so Synom Božím a obraz na kazateľnici Kristus rozsievač.
Prešovská Katedrála bola od počiatku miestom mnohých významných udalostí v živote eparchie. Slávnostná posviacka katedrály sa uskutočnila 6. januára 1882.
Krypta Katedrály
Pod chrámom je rozsiahla krypta. Krypta sa nachádza pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa. Pôvodne sa predpokladá, že táto krypta bola podzemnou pivnicou bývalého minoritného kláštora. Terajšiu podobu dostala krypta pri prestavbe v rokoch 1753 až 1754, kedy vzniká nový vchod. Pravdepodobne sa tu odvtedy začína aj intenzívne pochovávať.
Veľa osobností cirkevného a spoločenského života je pochovaných v krypte. Napríklad viacerí minoriti, ktorým chrám patril počas určitého historického obdobia ešte predtým, ako sa stal gréckokatolíckym katedrálnym chrámom. Sú tu pochovaní niekoľkí gréckokatolícki biskupi, napr. jeden z najdôležitejších mukačevských biskupov Ján Jozef De Camillis (†1706) pochádzajúci z Grécka, ako aj prvý prešovský gréckokatolícky biskup Gregor Tarkovič (†1841), tretí prešovský gréckokatolícky biskup Mikuláš Tóth (†1882) a v poradí štvrtý biskup Ján Vályi (†1911).
Počas komunistickej totality boli v krypte uložené aj telesné ostatky šiesteho prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM (†1960) a jeho pomocného biskupa Vasiľa Hopka (†1976), ktorých pápež Ján Pavol II. blahorečil ako mučeníkov a teraz sú ich relikvie uložené k verejnej úcte v bočných kaplnkách Katedrály.
Veľmi zaujímavými príbehmi sú životopisy biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM a pomocného biskupa Vasiľa Hopka, ktorí boli blahorečení ako mučeníci a v Katedrále majú aj uložené relikvie v kaplnkách. Jeho väznenie trvalo 13 rokov, 6 mesiacov a 24 dní. Za svoju statočnosť bol biskup Vasiľ Hopka tiež blahorečený sv. Otcom Jánom Pavlom II.
Začiatkom januára minulého roka sa konala archierejská svätá liturgia v prešovskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Na konci slávnosti otec arcibiskup a metropolita Ján Babjak, SJ posvätil jedenásť nových pohrebných miest na pochovávanie v zrekonštruovaných priestoroch krypty pod katedrálou. Vtedy sa zároveň ukladala do krypty rakva s telesnými ostatkami štvrtého prešovského biskupa Dr. Jána Vályiho.
Obdobie Komunizmu a Návrat Gréckokatolíckej Cirkvi
V 50. rokoch bol chrám daný do užívania pravoslávnej cirkvi, keď bola v Československu zrušená gréckokatolícka cirkev. Naspäť sa jej vrátil v r. 1968, po znovuobnovení gréckokatolíckej cirkvi. Po násilnej likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi 28. apríla 1950 sa katedrála dostala do vlastníctva Pravoslávnej cirkvi a späť bola vrátená až 5. júla 1968, aj to len formálne. Majetkovo-právne aj naďalej zostala jej vlastníkom Pravoslávna cirkev, i keď liturgicky tento objekt užívala Gréckokatolícka cirkev. Definitívne vyriešenie vlastníctva katedrály ukončilo rozhodnutie Ministerstva kultúry z 1. júna 1999, ktorým sa katedrála a ďalšie objekty previedli na Gréckokatolícku cirkev.
Návšteva Jána Pavla II. a Súčasnosť
Nepochybne najvýznamnejšou udalosťou v histórii katedrálneho Chrámu sv. Jána Krstiteľa i biskupského paláca, ako aj celej diecézy bola návšteva pápeža Jána Pavla II. dňa 2. júla 1995, keď bol na oficiálnej návšteve Slovenskej republiky v dňoch 30. 6. - 3. 7. Pápež sv. Ján Pavol II. navštívil katedrálu 2. júla 1995. V ďalších rokoch boli zhotovené sarkofágy pre blahoslavených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča OSBM (2001) a Vasiľa Hopka (2003), umiestnené pod oltármi v bočných kaplnkách. Nachádzajú sa v nich ich relikvie.
V roku 2003 bola v katedrále umiestnená verná kópia Turínskeho plátna. Na severnej stene katedrály je za sklom upevnená kópia Turínskeho plátna, ktoré prešovská katedrála dostala ako dar od Turínskeho arcibiskupstva v Taliansku v roku 2003.
V Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa nachádza aj relikvia Svätého Kristovho kríža, sv. Jána Krstiteľa, sv. prvomučeníka Štefana a viacerých ďalších svätých. Od roku 2008, kedy bola Prešovská eparchia povýšená na archieparchiu a Prešov na sídlo Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris je Katedrálny chrám sv.
Na krypte pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa ešte plánujú určité zmeny a rekonštrukcie. Týka sa to ešte jedného, momentálne neprístupného miesta v krypte, ktoré je zamurované a taktiež aj obnovenia názvov na úložných miestach posledného odpočinku pochovaných.
V krajskom meste Prešov sa na Hlavnej ulici v súčasnosti nachádza katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa. História miesta, a tak aj daného chrámu, sa spomína už koncom 14. storočia. Na danom mieste jestvovala kaplnka, ktorá stála pri mestskej nemocnici a bola postavená v neogotickom štýle.
Tabuľka s prehľadom významných udalostí v histórii Katedrály sv. Jána Krstiteľa:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 14. storočie | Postavenie špitálskej kaplnky |
| 1673 | Odovzdanie kostola minoritom |
| 1753-1754 | Neskorobaroková prestavba |
| 1818 | Zriadenie Prešovskej eparchie a premena na katedrálu |
| 1950 | Odovzdanie chrámu Pravoslávnej cirkvi |
| 1968 | Návrat chrámu Gréckokatolíckej cirkvi |
| 1995 | Návšteva pápeža Jána Pavla II. |
