Srdcom Spišskej Kapituly je chrám zasvätený sv. Martinovi biskupovi. Dnešný katedrálny chrám spišského biskupstva postavili niekedy v prvej tretine 13. storočia na mieste staršej stavby, neďaleko benediktínskeho kláštora z 11. storočia. Je skvelým príkladom vývoja jednotlivých architektonických slohov.
Spišská Kapitula je starobilým cirkevným mestečkom, ktorého dejiny sa začali písať už na konci 12. storočia. Návštevníci tohto miesta sú niekedy zaskočení jeho názvom, ktorý vyplýva z tradícií hlbokého stredoveku. Pomenovanie Spišská Kapitula sa odvodzuje od názvu kapitula kanonikov.
Išlo o zbor, konvent duchovných, ktorí žili sčasti ako rehoľníci (pôvodne zdieľali spoločné ubytovanie, mali záväzky spoločne sa modliť tzv. liturgiu hodín, čiže breviár, spoločne slúžili konventuálne sv. omše a podobne), sčasti zastávali aj úlohy svetských kňazov (mali na starosti ďalšie úlohy jednak v súvislosti s vlastným pôsobiskom, jednak spravovali ako farári okolité obce). A práve kapitula kanonikov dala pomenovanie aj tomuto miestu - svojmu sídlu.
Na čele kolegiátnej kapituly kanonikov stál až do r. 1776 prepošt. Jurisdikcia spišského prepošta sa vzťahovala na obyvateľstvo historickej Spišskej župy, ktorej hranice sa tak kryli s cirkevným územím, nazývaným Spišské prepoštstvo. Spišský prepošt pritom sám hierarchicky podliehal ostrihomskému arcibiskupovi, nakoľko aj Spišské prepoštstvo patrilo do územia Ostrihomskej arcidiecézy. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o spišských prepoštoch je listina uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209, ktorá spomína prepošta Adolfa.
Situácia sa zmenila v r. 1776, kedy cisárovná Mária Terézia a pápež Pius VI. k územiu Spišského prepoštstva pridali historické župy Liptov a Orava a zriadili Spišské biskupstvo. Spišská Kapitula sa vtedy stala sídlom spišských biskupov a katedrálnej kapituly kanonikov. Od r. 1776 dodnes viedlo Spišskú Kapitulu i Spišskú diecézu postupne 14 biskupov. Súčasným spišským diecéznym biskupom je Mons. Štefan Sečka.
Vrchol stredovekého stavebného vývoja zažila Spišská Kapitula v 13. až 15. storočí. Kapitula bola vtedy spolu s blízkym Spišským hradom kráľovskou inštitúciou. Nasledujúce, 16. storočie, znamenalo stagnáciu katolicizmu na Spiši, ktorá nastala najmä v dôsledku šírenia reformácie. Obnova katolíckeho ducha v 17. storočí nastala v dôsledku príchodu jezuitov, ktorí sa v Spišskej Kapitule usídlili r. 1648 a založili v širokom okolí známe gymnázium.
Po sľubných začiatkoch 20. storočia prišli dve svetové vojny, ktoré sa však Spišskej Kapituly v podstate nedotkli. Horšia situácia nastala po r. 1948 a nástupe totalitného režimu. Postupná obnova jednotlivých inštitúcií i zanedbaných pamiatok začala až po r. 1989 a trvá dodnes.
Spišská Kapitula je komplexom budov. Tvorí ju neskororománska Katedrála sv. Martina zo začiatku 13. storočia, goticky prestavaná koncom 15. storočia, bývalý prepoštský palác z konca 13. storočia, prestavaný v 18. storočí do dnešnej podoby biskupskej rezidencie, ďalej desať domov kanonikov zo 14. až 18. storočia, kaplánka zo 17. storočia, bývalý jezuitský kláštor rovnako zo 17. storočia, ktorý bol v r. 1815 prestavaný na Spišský kňazský seminár a funkcionalistická budova učiteľského ústavu, ktorá pre túto školu bola postavená v r. 1933. Všetky uvedené budovy sú usporiadané do podoby ulice v smere západ - východ. Celý komplex stavieb bol v r. 1665 obohnaný jednotnými hradbami, do ktorých sa vstupuje troma hlavnými bránami, umiestnenými na východe a na západe.
Spišská Kapitula bola samostatnou obcou až do r. 1948, kedy sa stala ulicou mestečka Spišské Podhradie. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a spolu so Spišským hradom a s Kostolom Svätého Ducha v blízkej Žehre bola pre svoje jedinečné pamiatkové hodnoty už r.
História Katedrály sv. Martina
Začali ju stavať ako reprezentatívny chrám spišského prepošstva v súvislosti s usadením sa Kolomana, syna kráľa Ondreja II. Pôvodný kostol sa od súčasného dosť odlišoval. Išlo o trojloďovú pseudobaziliku (baziliku s vyvýšenou strednou loďou ale bez okien) s dvojvežovým západným priečelím, priečnou loďou rovnakej výšky ako stredná loď a svätyňou zrejme v podobe polkruhovej apsidy.
Ďalšiu ranu zasadili kostolu Tatári, ktorí ho v roku 1241 vypálili, pričom najťažšie bol poškodený vestverk. Obnovy sa stavba dočkala až v 70. rokoch 13. storočia, kedy peniaze na tento účel odkázal vo svojom testamente prepošt kapituly Mutmerius. Práce na katedrále prerušil v rokoch 1288 - 89 vpád Kumánov, ktorí ju vyplienili a tak bola obnova ukončená až začiatkom 90. rokov 13. storočia. Oprava sa týkala aj vestverku, ktorý však nebol obnovený do pôvodnej podoby a zmenilo sa zrejme aj jeho využitie.
Potreba zväčšiť kapacitu lode viedla v 14. storočí postupne k prístavbe dvoch kaplniek do priestoru medzi východnou stenou transeptu a severnou, resp. južnou stenou hlavnej lode. Veľká neskorogotická prestavba sa uskutočnila v rokoch 1462 - 1478. Pôvodnú apsidu nahradilo pomerne vysoké polygonálne presbytérium. V rámci neskorogotickej prestavby bol súčasne celý vnútorný priestor zjednotený zbúraním východného múru priečnej lode, ako aj stien medzi hlavnou loďou a bočnými kaplnkami.
Pôvodné románske klenby v hlavnej i bočných lodiach nahradila gotickými klenbami a v rokoch 1488 - 94 pristavali z južnej strany Kaplnku Zápoľských. V súvislosti s výstavbou tejto kaplnky bola taktiež rozšírená a nadstavaná južná gotická sakristia, pričom na prvom poschodí vznikol priestor pre knižnicu. Významnejšie stavebné úpravy sa realizovali ešte v súvislosti s vytvorením Spišskej diecézy v roku 1776, keď okrem iného bola rozšírená západná organová empora na úkor románskej lode. V druhej polovici 19. storočia sa uskutočnili úpravy v novogotickom duchu. V 20. storočí sa uskutočnila obnova v roku 1937 i v sedemdesiatych rokoch.
Architektonické štýly a prvky
- Románsky sloh: Prvá stavebná fáza chrámu, ktorú je možné zaradiť do prvej tretiny 13. storočia. Z románskych prvkov sa zachovali združené okná na vežiach a štrbinové okno nad severným, tiež románskym, portálom, reprezentatívny západný portál medzi vežami, fasáda dvojvežového priečelia zdobená oblúčikovým vlysom a zuborezom.
- Gotika: Určujúca stavebná etapa vo vývoji vzhľadu dnešného kostola nastala v rokoch 1462 - 1478, keď bol chrám goticky prestavaný a rozšírený o rozsiahlu svätyňu. Taktiež dostal nové zaklenutie a tým získal charakter halového kostola s tromi loďami. V rokoch 1493 - 1499 bola v štýle neskorej gotiky k južnej stene kostola pristavaná Kaplnka Zápoľskovcov, pod ktorou bola súčasne vystavaná krypta.
- Baroko: V druhej polovici 18. storočia prebehli rôzne barokové úpravy, ktoré sa prejavili hlavne v prestavbe krýpt.
Interiér a pamiatky
Najstaršou a najvzácnejšou pamiatkou chrámu je románska plastika Bieleho leva - Leo albus, ktorý je jedinou zachovanou románskou plastikou tohto druhu na Slovensku.
Ďalšou výnimočnosťou kostola je najstaršia datovaná nástenná maľba na Spiši z roku 1317, ktorá je umiestnená na severnej, ešte pôvodnej románskej stene. Znázorňuje Korunovanie Karola Róberta z Anjou za uhorského kráľa.
Z pôvodného počtu 13 gotických krídlových oltárov sa zachovalo iba päť a sú pripisované majstrovi spišskokapitulskej dielne. Hlavný oltár bol vysvätený v roku 1478 a v jeho oltárnej skrini sa nachádzajú tri ústredné sochy - Madona s dieťaťom, sv. Martin a sv. Mikuláš. Z roku 1478 pochádza aj Oltár Troch kráľov, ktorého najvzácnejšou časťou je pôvodná gotická predela zobrazujúca zmŕtvychvstalého Krista. Najstarším oltárom chrámu je Oltár Usnutia Panny Márie z roku 1470. Jediným kompletne zachovaným gotickým oltárom je Oltár Korunovania Panny Márie z rokov 1493 - 1499, ktorý je umiestnený v Kaplnke Zápoľskovcov. Posledným krídlovým oltárom je Oltár sv. Michala Archanjela z roku 1472, ktorý na ústrednej tabuľovej maľbe váži duše ľudí pri Poslednom súde. V chráme sú umiestnené ešte ďalšie tri oltáre - barokový Oltár sv. Kríža z roku 1622 - 1629, Oltár Piety z roku 1873 a Oltár Božského Srdca Ježišovho (1902).
Zo zariadenia katedrály je potrebné ešte spomenúť barokové lavice z roku 1630, ktorých predné čelá znázorňujú výjavy: Narodenie Krista, Klaňanie sa troch kráľov, Útek do Egypta a Kristus na Olivovej hore. Okrem toho sa v Kaplnke Zápoľskovcov nachádzajú aj cenné renesančné epitafy z konca 15. storočia, ktoré patria Imrichovi a Štefanovi Zápoľským a sú detailným zobrazením týchto palatínov v brnení. Vzácnou súčasťou chrámu sú aj pohrebné štíty - mortuáriá - ktoré pochádzajú zo 17. storočia a patria príslušníkom rodu Csáky, Thurzo, ci Erdödy.
Praktické informácie pre návštevníkov
Spišská Kapitula leží na svahu nad obcou Spišské Podhradie. Katedrála je už zďaleka viditeľná vďaka svojej polohe a vežiam. Opevnený areál je prístupný z cesty viacerými bránami. Katedrála je prístupná počas omší i určených návštevných hodín - od pondelka do piatka od 9.00 do 15.00 h. Vstupné je 2 eurá, zľavnené 1 euro. Fotografovanie v interiéri je zakázané.