Katedrála svätého Martina v Bratislave: História, kultúra a význam

Bratislava, ležiaca v blízkosti štátnych hraníc štyroch krajín - Slovenska, Rakúska, Maďarska a Čiech, má bohatú a pestrú históriu. Táto skutočnosť spolu s čulým obchodným ruchom podmienili v minulosti aj národnostnú skladbu obyvateľov mesta.

Vznik Bratislavy ako významného strediska hospodárskeho, kultúrneho a politického života nebol náhodný. Bol podmienený jej výhodnou geografickou polohou - horstvom Malých Karpát a Dunajom, ktoré chránili lokalitu z juhu, západu a zo severu. Rieka a zem poskytovali obživu a vysoké kamenné bralá umožňovali budovanie opevnených sídiel.

Obrovský význam mali aj dve diaľkové európske obchodné cesty, ktoré sa v tejto oblasti stretávali. Bola to Podunajská cesta, ktorá už od úsvitu dejín spájala vyspelé kultúry Stredomoria a Orientu s vnútrozemím kontinentu. Druhou bola Jantárová cesta, ktorá spájala krajiny pri Baltskom mori na severe s južnou Európou. Obe obchodné trasy prechádzali brodom cez Dunaj a v stredoveku sa stali základom hlavných mestských komunikácií Bratislavy. Strategické miesto bývalého brodu cez rieku dodnes pripomína zachovaná a rekonštruovaná rímska (i stredoveká) fortifikačná stavba - Vodná veža.

Podľa archeologických výskumov prvé osady na území dnešného mesta vznikali už v mladšej dobe kamennej, teda v piatom tisícročí pred n. l. Neskoršie stredoveké mesto vzniklo na mieste keltského oppida. Keltské sídlo malo dokonca trojnásobne väčšiu rozlohu ako neskoršie stredoveké mesto. Teda osídlenie mestského charakteru má v Bratislave viac ako dvojtisícročnú kontinuitu.

Historici predpokladajú, že centrálne oppidum keltských Bójov bolo práve na území súčastnej Bratislavy. Priamo v centre mesta archeológovia objavili nielen keltské úžitkové predmety, hrnčiarske pece, zvyšky kamennej architektúry, ale i mincovňu. Razili tu strieborné mince a v Bratislave sa našlo štrnásť pokladov keltských platidiel, na ktorých sa najčastejšie objavuje meno kniežaťa Biateca.

Asi v polovici prvého storočia obsadili toto územie rímske légie, ktoré tu zostali niekoľko storočí. Strategické miesto na ľavej strane Dunaja (Hradný kopec) sa stalo súčasťou rímskeho obranného systému a tábor Gerulata na pravom brehu v Rusovciach sa nachádza na predmestí mesta. Archeologické vykopávky z rímskych čias sú prístupné verejnosti.

Prví Slovania prišli do Karpatskej kotliny v 5. storočí a osady v lokalite dnešnej Bratislavy boli v 7. storočí súčasťou Samovej ríše - najstaršieho štátneho útvaru Slovanov. Na Hradnom vrchu sú doložené múry mohutného hradiska, bola tu i murovaná sakrálna stavba a palácový objekt. Na priľahlom pohrebisku nebola dokonca narušená kontinuita ani po začlenení územia Slovenska do Uhorského kráľovstva.

Prvé písomné zmienky o meste sa viažu na známu bitku Bavorov so starými Maďarmi pri Braslave spurchu roku 907.

Kresťanstvo v Bratislave

Najstaršou historicky doloženou kresťanskou sakrálnou stavbou v meste je kostol na Bratislavskom hrade, ktorý postavili v polovici 9. storočia. Archívne materiály dokumentujú, že roku 1221 pápež povolil prenesenie kostola z hradu na podhradie. Tak vznikol pôvodne románsky kostol, dnes gotický dóm svätého Martina. Bol mestským farským kostolom a neskôr aj korunovačným chrámom uhorských kráľov. Bratislava bola sídlom prepošta a k najstarším gotickým pamiatkam patrí kostol a kláštor Františkánov (bol spolu s vzácnym archívom roku 1236 zničený a roku 1278 obnovený), kostol klarisiek i romantická kaplnka sv. Kataríny.

Reformačné hnutie preniklo do Bratislavy veľmi skoro vďaka obchodníkom a študentom, ktorí študovali na nemeckých univerzitách. Množstvo protestantov zo západnej Európy sa v tej dobe usadilo v Bratislave a evanjelici si postavili nemecký, slovenský a maďarský kostol. S protireformáciou sa do mesta dostalo barokové umenie. Bratislava bola vtedy nielen hlavným, korunovačným a najväčším mestom Uhorska, ale i mestom prosperujúcim.

V barokovom slohu postavili rad kostolov a kláštorov (kostol sv. Trojice, kláštor Milosrdných bratov, kostol sv. Alžbety, kaplnka sv. Jána Almužníka pri dóme), všetky významné rodiny si vybudovali paláce (Primaciálny palác, Pálffyovský, Mirbachov, Balassov) a prekrásnou ukážkou meštianskej architektúry je rokokový Dom u dobrého pastiera. Bratislavské stavby po výtvarnej stránke úzko nadväzovali na vývoj viedenského baroka. Veď i sochárske a maliarske práce tu vytvárali najlepší umelci cisárskeho dvora. Napríklad Donnerove súsošie sv. Martina na koni, ktorý sa delí o svoj plášť so žobrákom (pôvodne umiestené na hlavnom oltári v dóme) je považované za vrchol zaalpského barokového sochárstva.

Najstaršie mestské privilégiá udelil Bratislave pred viac ako sedemsto rokmi (1291) kráľ Ondrej III. Tieto výsady boli vlastne dovŕšením predchádzajúceho vývoja mesta a legalizovanie už jestvujúcej spoločenskej a ekonomickej situácie. Privilégiá zaručili obyvateľom veľké politické, hospodárske a správne výsady. Mešťania sa stali nezávislí. Mohli si slobodne voliť richtára, mestskú radu a súdne nepodliehali nikomu inému v krajine, len svojmu mestu a panovníkovi.

V bratislavskom mestskom erbe sú na červenom štíte strieborné hradby s tromi vežami, v strede je brána s povytiahnutou mrežou. Erb pochádza z polovice 13. storočia a bol potvrdený erbovou listinou cisára Žigmunda Luxemburského roku 1436.

Prvou známou bratislavskou školou bola stredoveká kapitulská škola. Bratislavskí študenti navštevovali univerzity v celej Európe a prvú kompletnú univerzitu (s fakultou artistickou, teologickou, právnickou a lekárskou) v celom kráľovstve založili rozhodnutím pápeža Pavla II. roku 1465 v Bratislave. Univerzitu nazvali Academia Istropolitana - teda akadémiou Dunajského mesta. Jej vzorom boli regule bolonskej univerzity a pôsobil na nej rad významných domácich i zahraničných humanistických učencov (Ján Vitéz, Regiomontanus).

Humanistická tradícia školy pretrvala celé desaťročia a zachovaný komplex budov na Ventúrskej ulici dnes slúži Vysokej škole múzických umení.

Bratislava a turecké nebezpečenstvo

V tragickej bitke pri Moháči roku 1526 padol kráľ Ľudovít, väčšina uhorskej šľachty a tisíce vojakov. Bola to katastrofa, ktorá na dlhé desaťročia poznačila celú kresťanskú Európu. Turci postupovali ďalej na sever, obsadili sídelný Budín a nikde nenarazili na vážnejší odpor. Bratislava sa stala významnou pevnosťou na hraniciach medzi kresťanským svetom a islamom.

Už roku 1530 Turci s tristotisícovým vojskom postupovali na Bratislavu a na Viedeň. Bratislavčania zbúrali všetky domy, nemocnice i kostoly na predmestiach. Materiál použili na posilnenie mestských opevnení a možno aj pre pevnosť hradieb sa Turci rozhodli poraziť cisára vo Viedni bez predchádzajúceho obsadenia Bratislavy.

Boje s Turkami pretrvávali na juhu Slovenska po celé 16. a 17. storočie. Tieto storočia boli poznačené aj povstaniami šľachty proti Habsburgovcom. Roku 1683 islamské vojská opäť tiahli proti prúdu Dunaja. Obsadili celé okolie Bratislavy, strašne ho spustošili, ale mesto opäť nedobyli.

Po porážke Turkov pri Viedni si Bratislavčania konečne vydýchli, veď týchto vyše 150 rokov bolo azda najťažších v celej histórii mesta.

Korunovačné a hlavné mesto

Po prehratej bitke pri Moháči a po obsadení Budína sa roku 1536 hlavným mestom Uhorského kráľovstva stala Bratislava. Z mesta obchodníkov, remeselníkov, vinohradníkov a rybárov sa stalo mesto panovníka, vysokej šľachty a kléru. Do Bratislavy sa presťahovali centrálne úrady, zasadal tu snem, bolo tu sídlo miestodržiteľa.

Prvým uhorským kráľom korunovaným v dóme sv. Martina bol syn cisára Ferdinanda, Maximilián. Bolo to roku 1563. Hrad prestavali na kráľovskú rezidenciu a v storočí po skončení tureckých vojen a stavovských povstaní získala Bratislava v dejinách takú významnú úlohu ako nikdy predtým.

Korunovácie, snemy, sídlo úradov, sídlo miestodržiteľstva a časté návštevy panovníkov zapríčinili aj zmenu štruktúry obyvateľstva. Usadila sa tu vysoká šľachta a cirkevní hodnostári.

Dovtedajší vrchol významu a slávy dosiahlo mesto za panovania cisárovny Márie Terézie, ktorá bola korunovaná v dóme sv. Martina roku 1741. V septembri prišla do Bratislavy na zasadnutie snemu, aby požiadala o pomoc vo vojne proti Francúzsku, Prusku a Nemecku, ktoré popierali dedičnosť Habsburgovcov po praslici. Legenda hovorí, že panovníčka držala na rukách malého Jozefa (budúceho cisára) a poštípala ho aby plakal. Tak vzbudila ešte väčšiu ľútosť nad kráľovnou, ktorú všetci opustili.

Mária Terézia spravila z Bratislavy svoju druhú rezidenciu. Mesto navštevovala veľmi často, veď aj jej najmilšia dcéra Mária Kristína tu žila ako manželka miestodržiteľa Alberta Sasko - Tešínskeho. Albert bol veľký zberateľ a umelecké diela, ktoré sústredil na hrade sa neskôr stali základom svetoznámej viedenskej Albertíny.

Za panovania Márie Terézie sa uskutočnila obrovská prestavba hradu, v meste postavili množstvo palácov. Bratislava sa rozrástla natoľko, že pristúpili k búraniu mestských opevnení a ukážkou fortifikácie mesta zostala Michalská brána a časť opevnení pri dóme.

V mocnej juhovýchodnej veži uschovávali korunovačné klenoty. V dóme korunovali 19 kráľov a kráľovien a posledná korunovácia bola v Bratislave roku 1830. Korunovácie boli väčšinou na jeseň a traduje sa, že dôvodom bolo dobré nové víno z viníc nad mestom. Pri slávnostiach pre obyvateľov vždy upiekli vola a túto tristoročnú tradíciu obnovili r. 1998 pri príležitosti Vianočných trhov na Františkánskom námestí. Ale z neďalekej Rolandovej fontány už netečie víno tak ako voľakedy.

Korunovácia mi sa Bratislava priradila k menám slávnych korunovačných miest - Aachenu, Kolína nad Rýnom, Remeša, Viedne, Krakova, Prahy. Tieto udalosti dodnes v meste pripomína množstvo pamiatok. Napríklad na veži dómu po zemetrasení v 18. storočí neumiestnili kríž, ale pozlátenú kráľovskú korunu, ktorá je taká veľká, že by sa ňu vraj zmestil voz s párom koní.

Primaciálny palác je azda najkrajším z bratislavských palácov. Bol postavený v klasicistickom slohu pre arcibiskupa Batthyanyiho roku 1774. V tomto paláci bolo slávnostne zrušené poddanstvo, ale medzinárodne najvýznamnejšou udalosťou, ktorá sa tu odohrala bolo uzavretie Bratislavského mieru roku 1805. V Zrkadlovej sieni podpísali mierovú dohodu Tayllerand za Francúzsko a knieža Lichtenstein za Rakúsko.

História pozná tri zmluvy, ktoré sa nazývajú Bratislavským mierom, ale podľa tejto poslednej Habsburgovci stratili svoje územia v Taliansku. Mier znamenal i obmedzenie vplyvu Nemecka.

Bratislavský mier dnes nepripomína len Bratislavská ulica pri Víťaznom oblúku v Paríži, Zrkadlová sieň i pamätná tabuľa v Primaciálnom paláci. Pamiatkou na obliehanie mesta napoleónskym vojskom je aj množstvo železných gúľ na fasádach bratislavských budov. Zostali tu po delostreleckom ostreľovaní Bratislavy Francúzmi.

Bratislavskí Židia

V pestrej národnostnej skladbe Bratislavy v minulosti hrali významnú rolu Židia. Ich prítomnosť v tomto regióne sa spomína už v rímskych časoch. V stredoveku mala židovská komunita vlastného richtára a aj ďaľšie výsady ktoré boli vtedy v Európe nebývalé. Napriek tomu osudy komunity boli často neisté, až sa usadili vo vlastnej štvrti, v priestore medzi mestskými hradbami a Hradným vrchom.

Najvzácnejšou židovskou pamiatkou v meste je mauzóleum na miestach najstaršieho z troch bratislavských židovských cintorínov. Sú tu náhrobky významných osobností, učencov, rabínov. Je tu pochovaný Rabbi Chatham Sopher (Schreiber), ktorý prednášal na vysokej rabínskej škole a počúvali ho tisícky študentov z celej Európy i Blízkeho východu. Už za svojho života bol považovaný za neomylného a nazývali ho "Posledný z posledných veľkých". Kult rabína Sophera pretrval a aj dnes na jeho hrob kladú lístky s prosbou veriaci židia z celého sveta. V mauzóleu sú náhrobky aj ďalších významných bratislavských židovských rodín - predkovia básnika Heinricha Heineho, detského psychológa Bruna Bettelheima, či Feuchtwangerovho "Žida Süsa".

Hudba v Bratislave

Bratislava bola v minulosti úzko napojená na európske a viedenské kultúrne, predovšetkým však na hudobné dianie. Najväčší rozsah hudobných aktivít bol v meste v 18. storočí. Vznikla tu prvá verejná hudobná škola v Rakúsko-uhorskej monarchii a hudobnými centrami sa stali šľachtické paláce, mnohé s vlastnými kvalitnými hudobnými telesami.

Hudobný život bol vtedy v Bratislave skutočne intenzívny. Mozart tu koncertoval už ako šesťročný, Haydn bol kapelníkom rodiny Esterházyovcov, Beethoven navštívil mesto prvý raz roku 1796, v dóme uviedli jeho Misu solemnis a v neďalekej Dolnej Krupej skomponoval Sonátu pre Elišku. Franz List prišiel do mesta ako 9-ročný a bratislavskí mecenáši sa zozbierali na jeho štúdium. Neskôr spolu s Rubinsteinom pripravil benifičný koncert na výstavbu pomníka skladateľa J. N. Hummela, bratislavského rodáka a Mozartovho žiaka. Možno povedať, že azda nebolo významnejšieho európskeho hudobníka a skladateľa, ktorý by v Bratislave nekoncertoval. Hudobné dejiny Bratislavy sa priam hemžia osobnosťami a uvedenými opusmi.

Na túto tradíciu naväzuje súčasné hudobné dianie a meno mesta vo svete šíria nielen Bratislavské hudobné slávnosti, ale i osobnosti tzv. Bratislavskej speváckej školy.

tags: #katedrala #svateho #stefana #referaty