V severozápadnej časti Trnavy sa nachádza monumentálna stavba Katedrály sv. Jána Krstiteľa, ktorá je súčasťou komplexu budov bývalej Trnavskej univerzity. Najväčším a najhonosnejším chrámom Trnavy je dvojvežová Katedrála sv. Jána Krstiteľa, prvá stavba na území Slovenska postavená v novom štýle - baroku, podľa vzoru jezuitského Univerzitného kostola vo Viedni. Výstavba tohto monumentálneho chrámu neznamenala len prestíž pre mesto, ale zároveň sa stala vzorom nového konceptu sakrálnej architektúry v celej krajine.
TRNAVA - KATEDRÁLA JÁNA KRSTITEĽA fotopohľadnica
História Katedrály
Počiatky chrámu sú spojené s druhým príchodom jezuitov do Trnavy a ich činnosťou v rokoch 1615 - 1773. Jezuitov do Trnavy povolal ostrihomský arcibiskup František Forgáč, ktorý pre nich našiel budovy bývalého dominikánskeho kláštora a Kostola sv. Jána Krstiteľa (predtým patriaceho rytierskemu rádu johanitov). Avšak kláštorná budova bola vo veľmi zlom stave, podobne aj kostol, kde v lodi spadla klenba. O zlom stave budov hovorila aj listina cisára Mateja II., ktorou ich pridelil jezuitom. Tí sa postarali aspoň o adaptáciu kláštora, takže už 1. augusta 1616 tu mohol nový ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň otvoriť kolégium.
Jezuiti plánovali aj výstavbu nového chrámu, ktorá sa však pre nepokoje počas povstania Gabriela Betlena začala realizovať až v roku 1629. Donátorom chrámu, ktorý financoval stavbu, bol krajinský palatín Mikuláš Esterházi. Jezuiti zbúrali starý dominikánsky kostol a už 29. mája 1629 sa začalo s úpravou staveniska pre novostavbu. Mikuláš Esterházi zveril stavbu nového kostola talianskym majstrom Antoniovi a Pietrovi Spazzovcom. Na základných stavebných prácach sa podieľali remeselníci z Trnavy i z okolia, okrem mestskej tehelne dodávala tehly i komunita anabaptistov (habánov) z Dechtíc. No výtvarnou výzdobou boli poverení aj ďalší umeleckí majstri spoza hraníc, na okázalej štukovej výzdobe pracovali vyše pol storočia talianski štukatéri G. B. Rooso, G. O priebehu stavebných prác na novostavbe kostola máme len málo správ. Dozvedáme sa o nich napríklad z denníka jezuitu a prvého rektora Trnavskej univerzity Juraja Dobronokiho, ktorú v roku 1635 založil kardinál Peter Pázmaň.
Murárske práce boli zhruba skončené v lete 1637, takže sa mohlo pristúpiť k vysviacke chrámu. Pri tejto príležitosti boli usporiadané veľkolepé slávnosti. Kostol vysvätil 30. augusta 1637 jágerský biskup Juraj Lippai pod titulom a patrónom sv. Jána Krstiteľa. Prvú svätú omšu v chráme slúžil nový ostrihomský arcibiskup Imrich Lóši. Následne na to sa začalo so stavbou hlavného oltára, ktorý bol dokončený v roku 1640. Výzdoba interiéru chrámu prebiehala postupne v rokoch 1639 - 1700.
Architektúra a Exteriér
Hlavné dvojvežové priečelie chrámu je orientované na západ. Horizontálne je členené rímsami a vertikálne pilastrami s nikami a oknami. Nad hlavným portálom, medzi zdvojenými stĺpmi, je segmentový štít s figúrami sediacich anjelov a kamenný erb rodu Esterháziovcov. Nad druhou etážou a rímsou je pamätný nápis: DIVO IOANNI BAPTISTAE P. D. S. COMES NICOLAUS EZTERHAZI R. H. PAL. - Svätému Jánovi Krstiteľovi gróf Mikuláš Esterházi palatín Uhorského kráľovstva.
V bočných nikách prízemia sú umiestnené kamenné sochy svätcov (Joachima, Anny, Alžbety a Zachariáša). V nikách južného priečelia sú sochy apoštolov (Júdu Tadeáša, Jána, Mateja a Barnabáša). Chrám je 61 m dlhý, 28,1 m široký s vnútornou výškou 20,3 m. Po stranách svätyne sú dva rovnako dlhé priestory: vľavo niekdajšia Kaplnka Sv. kríža, vpravo sakristia.
Interiér Katedrály
Interiér chrámu je členený pilastrami s iónskymi hlavicami. V lodi je valená klenba s lunetami, v bočných kaplnkách sú krížové klenby. Na stenách, klenbách, v ostení okien a arkád je bohatá štuková ornamentika. Dekor celého chrámu je dielom talianskych majstrov Giovanniho Battistu Rossa a Giacoma Torniniho z rokov 1639 - 1655. Na výzdobe chrámu sa podieľali v rokoch 1697 - 1700 aj Pietro Antonio Conti, Luca Antonio Colomba, Ján Keller a Erhard Jozef Gruber.
Hlavný Oltár
Dominantou interiéru je monumentálny hlavný oltár, považovaný za najväčší ranobarokový oltár strednej Európy. Hlavný oltár je ranobarokovým skvostom vyhotoveným v rokoch 1637 - 1640. Veľkolepá drevená stĺpová architektúra je vysoká 20,3 m a široká 14,8 m a je dielom viacerých sochárov, rezbárov a pozlacovačov (Viedenčania Baltazár Knilling a Vít Knoth, Trnavčan Vít Stadler a jeho pomocníci Ferdinand z Cífera a Kristián Knerr).
Hlavný oltár je štvoretážový, vertikálne delený bohato pozlátenými stĺpmi, horizontálne je zdobený pozlátenými rímsami. V druhej etáži dominuje maľba predstavujúca krst Krista v Jordáne, v strede tretej etáže je vyobrazené narodenie sv. Jána Krstiteľa a v hornej časti oltára je maľba zobrazujúca Pannu Máriu na návšteve u sv. Alžbety. Celý oltár i sochy sú polychrómované.
Kazateľnica a Kaplnky
Kazateľnica na ľavom chrámovom pilieri pochádza z roku 1637. Na parapete sú plastiky cirkevných otcov a socha Madony, na baldachýne v podobe kráľovskej koruny je socha Krista s krížom, na stene sv. Jána Krstiteľ ako chlapec. Z lode sa polkruhovito zaklenutými arkádami otvárajú bočné kaplnky. Na ľavej strane lode sú kaplnky zasvätené sv. Františkovi Xaverskému s oltárom sv. Kríža, Kráľovnej anjelov a Sedembolestnej Panne Márii s oltármi Panny Márie a vstupná kaplnka s vchodom do bývalého jezuitského kolégia s oltármi sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána Nepomuckého. Na pravej strane lode sú kaplnky zasvätené sv. Ignácovi s oltárom Panny Márie Čenstochovskej, Kráľovnej mučeníkov s oltárom sv. Štefana prvomučeníka, Kráľovnej panien s oltárom sv. Jozefa a vstupná kaplnka s bočným vchodom do chrámu. Oltáre v bočných kaplnkách boli zhotovené prevažne v 17. storočí.
Krypta
Aj preto sa pod chrámom rozprestiera krypta, ktorá slúžila ako pohrebné miesto pre rodinu Esterháziovcov a iných popredných šľachticov Uhorska a prirodzene aj pre zosnulých členov jezuitského rádu. Jezuiti prisľúbili Mikulášovi Esterházimu pochovávanie príslušníkov jeho rodiny až po štvrtú generáciu za obety, ktoré priniesla pri výstavbe chrámu. V roku 1641 tu bola s neobyčajným prepychom pochovaná palatínova manželka Kristína Ňáriová a v roku 1645 aj sám donátor chrámu Mikuláš Esterházi. V krypte boli pochovaní aj štyria synovia palatína Mikuláša Esterháziho - Ladislav, František, Gašpar a Tomáš, ktorí padli v bitke s Turkami 26. augusta 1652 pri Vozokanoch.
Spomedzi členov jezuitského rádu pochovaných v krypte kostola treba spomenúť pátra Jána Simonidesa, ktorý bol 31. októbra 1674 v Turej Lúke zavraždený z nenávisti ku Katolíckej cirkvi.
Ďalšie udalosti a rekonštrukcie
Pravdepodobne už v prvej polovici 18. storočia sa uskutočnila oprava chrámových striech, pri ktorej bola odstránená sanktusová vežička, ktorá bola na strechu vrátená až pri rekonštrukcii v 90. Ku komplexnému reštaurovaniu katedrálneho Chrámu sv. Jána Krstiteľa sa pristúpilo až po roku 1989.
Súčasnosť
Pápež Pavol VI. 30. decembra 1977 zriadil Trnavskú arcidiecézu a samostatnú slovenskú cirkevnú provinciu. Pápežské buly boli slávnostne zverejnené 6. júla 1978 pražským arcibiskupom - kardinálom Františkom Tomáškom práve v tomto kostole, ktorý sa stal katedrálnym Chrámom Trnavskej arcidiecézy. V roku 2003 katedrálny chrám navštívil pápež Ján Pavol II., čo pripomína aj jeho bronzová socha pred chrámom.
Vzácny dar v katedrále - prvostupňová relikvia krvi sv. Jána Pavla II.
Katedrálne oznamy
Liturgický kalendár:
- Pondelok 8. december: NEPOŠKVRNENÉ POČATIE PREBLAHOSLAVENEJ PANNY MÁRIE. SLÁVNOSŤ. PRIKÁZANÝ SVIATOK.
- Streda 10 december: Preblahoslavenej Panny Márie Loretánskej. Ľubovoľná spomienka.
- Piatok 12. december: Preblahoslavenej Panny Márie Guadalupskej. Ľubovoľná spomienka.
- Sobota 13. december: Sv. Lucie, panny a mučenice. Spomienka.
- Nedeľa 14. december: 3.
Ďalšie oznamy:
- Mesto Trnava sa aj v tomto roku zapojí do iniciatívy Hodina Zeme. Mesto Trnava sa tiež znovu symbolicky zapojí do iniciatívy tým, že na hodinu zhasne osvetlenie na Katedrále sv. Jána Krstiteľa a Bazilike sv. Mikuláša.