Gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove je významnou sakrálnou stavbou s bohatou a spletitou históriou. Východoslovenské mesto Prešov je po Bratislave a Košiciach tretím najväčším mestom Slovenska.
V krajskom meste Prešov sa na Hlavnej ulici v súčasnosti nachádza katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa. História miesta, a tak aj daného chrámu, sa spomína už koncom 14. storočia.
Založenie a Rané Obdobie
Už v 14. storočí stála v Prešove kaplnka, slúžiaca pre potreby susedného špitála. Na mieste, kde sa dnes nachádza gréckokatolícky Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove, už koncom 14. storočia stála špitálska kaplnka postavená v neogotickom štýle. Spravovali ju augustiniáni, ktorí sa venovali starostlivosti o chorých a chudobných v nemocnici, ktorá stála hneď vedľa kaplnky.
V 1. polovici 14. storočia bola postavená na južnom okraji Prešova budova mestského špitála, ku ktorej bola ešte v tom istom storočí pristavená menšia kaplnka. Na jej mieste začali stavať r. 1429 nový špitálsky kostol, zasvätený Panne Márii. V jeho susedstve sa nachádzala nemocnica a chudobinec.
Katedrálny chrám sv.Jána Krstiteľa v Prešove
Obdobie Minoritov
Po nariadení panovníka Leopolda I. bol v r. 1673 kostol odovzdaný reholi minoritov, ktorí prišli do Prešova v tom istom roku. Okrem kostola minoriti dostali do vlastníctva aj nemocnicu - špitál. V r. 1603 sa chrám stal majetkom minoritov. 13 rokov nato kláštor zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi. Minoriti zmenili účel nemocnice na kláštor - konvent koncom 17. storočia, keď sa po krátkej neprítomnosti opätovne vrátili v roku 1686. Kláštor zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi.
Minoritský kostol sa dočkal rozsiahlejšej prestavby až v polovici 18. storočia. Neskôr sa začína veľkorysá neskorobaroková prestavba, ktorej bol v rokoch 1753 až 1754 hlavným staviteľom Gašpar Urlespacher. Prestavbu viedol prešovský staviteľ Gašpar Urlespacher v r. 1753-1754. Sanktuárium orientovali na západ, hlavný vstupný portál bol premiestnený na východnú stranu (do ulice). Novovybudované hlavné priečelie bolo ešte väčšmi zvýraznené bohatou barokovou výzdobou. V priestore chrámovej lode boli vstavané dve bočné kaplnky, a to na severnej a južnej strane. Tretia kaplnka vznikla v priestore pod vežou, tiež na severnej strane.
Pravdepodobne v závere tejto barokovej prestavby minoritského chrámu, uskutočnenej iba vďaka štedrej finančnej pomoci veľkého mecéna tejto rehole - veľkovaradínskeho biskupa Štefana Keczera bolo postavené dnes už neexistujúce súsošie sv.
Práce v interiéri kostola pokračovali ďalej a v r. 1757 vznikli štyri väčšie fresky zo života sv. Jána Krstiteľa. Ich autorom bol dnes neznámy košický maliar. Dodnes sú zachované na strope chrámovej lode.
Fresky v chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove
Prechod pod Gréckokatolícke Biskupstvo
V priebehu 17. a začiatkom 18. storočia sa v dôsledku niekoľkých únií katolícka cirkev v Uhorsku stala postupne silnejšou u nových gréckokatolíckych veriacich. Postupom času, následkom intenzívneho prisťahovalectva z vidieka, vzrástol v Prešove a okolí počet gréckokatolíkov. V roku 1775 bolo v Prešove 132 gréckokatolíkov. Začiatkom 19. storočia v Prešove vzniklo nové centrum gréckokatolíckej cirkvi a sám cisár František I. súhlasil s vyčlenením samostatnej Prešovskej eparchie. Pápež Pius VII. bulou Relata semper erigoval v roku 1818 Prešovskú eparchiu, kde sa katedrálnym chrámom stáva chrám sv. Jána Krstiteľa. Kostol patril od r. 1818 gréckokatolíckemu biskupstvu. Po vytvorení Prešovskej eparchie v roku 1818 sa chrám stal katedrálou.
Ďalšia úprava kostola sa realizovala až v r. 1835, keď už kostol patril od r. 1818 gréckokatolíckemu biskupstvu. Bol upravený oltár, vytvorený ikonostas, biskupský trón, kazateľnica a kanonické lavice. Autorom ikonostasu (1846) je sochár Juraj Román a viedenský maliar Albert Fikas, obrazy namaľovali Jozef Miklossy (1792-1841) a Michal Mankovics (1785-1853). Ignác Roskovics (1854-1915) je autorom malieb nad vchodom do oboch kaplniek. Mikuláš Jordán (1892-1972) namaľoval nástenný obraz Stretnutie Simeona so Synom Božím a obraz na kazateľnici Kristus rozsievač.
Z liturgických predmetov je cenný kalich od zlatníka Jána Szylassyho, evanjeliár od neznámeho majstra, biskupská berla, ktorú venoval biskupovi Jánovi Vályimu (biskup v r. Pod chrámom je rozsiahla krypta.
Obdobie Útlaku a Obnovy
V 50. rokoch bol chrám daný do užívania pravoslávnej cirkvi, keď bola v Československu zrušená gréckokatolícka cirkev. Naspäť sa jej vrátil v r. 1968, po znovuobnovení gréckokatolíckej cirkvi. Definitívne vyriešenie vlastníctva katedrály ukončilo rozhodnutie Ministerstva kultúry z 1. júna 1999, ktorým sa katedrála a ďalšie objekty previedli na Gréckokatolícku cirkev.
V katedrále sa nachádzajú tri kaplnky, z toho dve, do ktorých sa vstupuje z lode katedrály a jedna, zasvätená Presvätej Bohorodičke - Čiernej Madone - do ktorej sa vstupuje z predsiene katedrály. Pod katedrálou sa nachádza krypta.
V r. 1977-1980 sa pristúpilo k jeho generálnej renovácii, ale k rozsiahlejšej rekonštrukcii celého komplexu došlo až v r.
Návšteva Jána Pavla II. a Súčasnosť
Nepochybne najvýznamnejšou udalosťou v histórii katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa i biskupského paláca, ako aj celej gréckokatolíckej diecézy bola návšteva pápeža Jána Pavla II. dňa 2. júla 1995, keď vykonával oficiálnu návštevu Slovenskej republiky v dňoch 30. 6. - 3. 7.
V ďalších rokoch boli zhotovené sarkofágy pre blahoslavených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča OSBM (2001) a Vasiľa Hopka (2003), umiestnené pod oltármi v bočných kaplnkách. Nachádzajú sa v nich ich relikvie.
V roku 2003 bola v katedrále umiestnená verná kópia Turínskeho plátna. Na severnej stene katedrálneho chrámu je za sklom upevnená kópia Turínskeho plátna, ktorú Prešovská gréckokatolícka eparchia dostala ako dar od Turínskeho arcibiskupstva v roku 2003. Ide o faksimile, ktoré bolo vyrobené len v štyroch exemplároch.
Od roku 2008, kedy bola Prešovská eparchia povýšená na archieparchiu a Prešov na sídlo Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris je Katedrálny chrám sv. Prešov je sídlom gréckokatolíckej eparchie od roku 1818. Jej katedrála je od roku 2008 sídelným chrámom hlavy Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie a metropolitu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorým je od 27. januára 2024 vladyka Jonáš (Jozef) Maxim MSU. Poloha sídla metropolie zohľadňuje dlhodobú skutočnosť, že väčšina gréckokatolíkov žije na východnom Slovensku.
Chrám svätého Jána Krstiteľa je najvýznamnejším gréckokatolíckym objektom Prešova.
Krypta Katedrály sv. Jána Krstiteľa
Prešovská Katedrála bola od počiatku miestom mnohých významných udalostí v živote eparchie. Krypta sa nachádza pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa. Pred rekonštrukciou sa vchádzalo do krypty cez vchod nachádzajúci sa z pravej strany hlavného vchodu pod Kaplnkou sv. Kríža. Po nadvihnutí železného príklopu krypty tvorenej dvoma na seba kolmými chodbami, sa po strmých schodíkoch dalo zísť do jej srdca, kde návštevníka ovial tajomný duch histórie. S bázňou sa dalo vstúpiť k miestam posledného odpočinku veľkých postáv gréckokatolíckej cirkvi, ktoré boli pochované v stenách krypty.
Pôvodne sa predpokladá, že táto krypta bola podzemnou pivnicou bývalého minoritného kláštora. Terajšiu podobu dostala krypta pri prestavbe v rokoch 1753 až 1754, kedy vzniká nový vchod. Pravdepodobne sa tu odvtedy začína aj intenzívne pochovávať.
Podľa určitých zistení sa o kryptu katedrály intenzívnejšie zaujímal v čase totality iba otec Dr. Marián Potáš, OSBM s neskoršími členmi rádu a okolo roku 1980 vtedajší prešovský kaplán a terajší arcibiskup a metropolita Ján Babjak, SJ. Katedrála sv. V krypte je pochovaných veľa osobností cirkevného a spoločenského života. Napríklad viacerí minoriti, ktorým chrám patril počas určitého historického obdobia ešte predtým, ako sa stal gréckokatolíckym katedrálnym chrámom. Sú tu pochovaní niekoľkí gréckokatolícki biskupi, napr. jeden z najdôležitejších mukačevských biskupov Ján Jozef De Camillis (†1706) pochádzajúci z Grécka, ako aj prvý prešovský gréckokatolícky biskup Gregor Tarkovič (†1841), tretí prešovský gréckokatolícky biskup Mikuláš Tóth (†1882) a v poradí štvrtý biskup Ján Vályi (†1911).
Počas komunistickej totality boli v krypte uložené aj telesné ostatky šiesteho prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM (†1960) a jeho pomocného biskupa Vasiľa Hopka (†1976), ktorých pápež Ján Pavol II. blahorečil ako mučeníkov a teraz sú ich relikvie uložené k verejnej úcte v bočných kaplnkách Katedrály. V krypte je pochovaný napr. aj kapitulárny vikár Prešovskej eparchie Juraj Répássy, ktorý eparchiu spravoval v rokoch 1911 - 1913, ale aj gréckokatolícky kňaz a rusínsky národný buditeľ Alexander Duchnovič, ktorému bola počas 7. svetového kongresu Rusínov v Prešove dňa 8. júna 2003 odhalená náhrobná tabuľa.
Veľmi zaujímavými príbehmi sú životopisy biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM a pomocného biskupa Vasiľa Hopka, ktorí boli blahorečení ako mučeníci a v Katedrále majú aj uložené relikvie v kaplnkách. Pavol Gojdič sa dostal do Prešova až keď sa stal biskupom. Neskôr, keď je gréckokatolícka cirkev v roku 1950 postavená mimo zákona, je zakázaná jej činnosť, sa biskup dostáva do väzenia. Časom mu bol trest znížený, ba dokonca mal pár ponúk k oslobodeniu, ale podmienkou bolo, že sa vzdá gréckokatolíckeho vyznania a stane sa patriarchom pravoslávnej cirkvi v Československu. Jeho odpoveď bola ale záporná. Vo väzní bol až do svojej smrti. Zomrel v deň svojich 72. narodenín vo väzenskej nemocnici v Leopoldove. Bol blahorečený sv. Otcom Jánom Pavlom II. ako mučeník.
Podobne to bolo s pomocným biskupom Hopkom, ktorý sa ale dočkal oslobodenia. Jeho väznenie trvalo 13 rokov, 6 mesiacov a 24 dní. Počas väznenia bol aj 122 dní v samotke, kde musel neustále chodiť a dovolené sadnúť si mal iba pri jedení. Dožil sa aj obnovenia gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968, ale o 8 rokov, aj na následky väznenia, ako 72-ročný umiera. Po jeho pitve sa prišlo na to, že mal v tele nadmernú dávku jedu - arzénu, teda mu musel niekto podávať jed v malých pravidelných dávkach. Za svoju statočnosť bol biskup Vasiľ Hopka tiež blahorečený sv. Otcom Jánom Pavlom II.
Začiatkom januára minulého roka sa konala archierejská svätá liturgia v prešovskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Na konci slávnosti otec arcibiskup a metropolita Ján Babjak, SJ posvätil jedenásť nových pohrebných miest na pochovávanie v zrekonštruovaných priestoroch krypty pod katedrálou. Vtedy sa zároveň ukladala do krypty rakva s telesnými ostatkami štvrtého prešovského biskupa Dr. Jána Vályiho. Doteraz bola uložená vo voľnom priestore pod katedrálou. V samostatnej schránke bolo s pozostatkami do krypty uložené aj jeho srdce. Bolo to z toho dôvodu, že biskup bol prezývaný biskupom zlatého srdca.
Počas homílie arcibiskup a metropolita Ján hovoril o potrebe vydávať svedectvo kresťanského života a ako jeden z príkladov takého kresťana uviedol štvrtého prešovského biskupa. Biskup Vályi sa narodil v roku 1837. Oddaným biskupom v Prešove bol 28 rokov. Zaslúžil sa o dobudovanie seminára, založenie internátu a Učiteľskej akadémie.
Počas Noci kostolov, ktorá sa konala 24. mája 2013, gréckokatolícku Katedrálu v Prešove navštívili stovky účastníkov. Záujemcovia mali novozrekonštruovaný vchod priamo z lode katedrály sprístupnený do večerných hodín. Rekonštrukcia a sprístupnenie krypty sa udiali hlavne z iniciatívy vladyku Jána Babjaka, SJ. Bol to ďalší vklad k blížiacemu sa 200.
Na krypte pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa ešte plánujú určité zmeny a rekonštrukcie. Týka sa to ešte jedného, momentálne neprístupného miesta v krypte, ktoré je zamurované a taktiež aj obnovenia názvov na úložných miestach posledného odpočinku pochovaných.
Publikácie o Katedrále
V týchto dňoch vyšla v Prešove publikácia s názvom: História Katedrálneho chrámu svätého Jána Krstiteľa a biskupskej rezidencie v Prešove. Je to v poradí tretia publikácia o prešovskej gréckokatolíckej katedrále, ktorú vydala nezisková organizácia Petra v Prešove.
Prvá z jej publikácií, určená skôr pútnikom a turistom, má názov Katedrálny chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove, druhá - reprezentačná - Gréckokatolícky katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove a v poradí tretia je odbornou publikáciou, v ktorej sa dozviete o cirkevných pomeroch v Prešove od najstarších čias až po vznik Prešovskej eparchie. Ďalej sa dočítate o pôsobení jednotlivých gréckokatolíckych prešovských biskupov, ale aj o architektonickom vývine a umeleckej výzdobe katedrály, o ikonostase, kaplnkách a zvonoch. Text vás zavedie aj do krypty katedrály a do gréckokatolíckej biskupskej rezidencie. Nechýba ani kapitola o Turínskom plátne a kapitola o novodobej histórii a súčasnosti tohto vzácneho biskupského chrámu a nakoniec faktografia jeho histórie.
Kniha vyšla z iniciatívy prešovského eparchu Mons. Jána Babjaka, SJ. Autormi textov sú Jaroslav Coranič, Marcel Mojzeš, František Pavlovský, Ľubomír Petrík, Gabriel Székely a Peter Šturák.
Gréckokatolícka katedrála v Prešove je vzácna predovšetkým tým, že sú v nej k verejnej úcte uložené relikvie blahoslavených mučeníkov - prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM, a jeho pomocného biskupa Vasiľa Hopka a tiež verná kópia Turínskeho plátna.
Chronológia
| Udalosť | Rok |
|---|---|
| Postavenie mestskej nemocnice s kaplnkou | 14. storočie |
| Výstavba nového špitálskeho kostola | 1429 |
| Odovzdanie kostola minoritom | 1673 |
| Baroková prestavba kostola | 1753-1754 |
| Kostol patrí gréckokatolíckemu biskupstvu | 1818 |