Katedrálny kostol sv. Františka Xaverského: Pôdorys a história

Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa je jednou z najstarších budov Trnavskej univerzity. Pôvodne na jeho mieste stál gotický chrám zasvätený tomu istému svätcovi, ktorý spravovali dominikáni a neskôr dominikánky. Arcibiskup Pázmaň plánoval, že chrám bude súčasťou univerzitného komplexu. Avšak kvôli jeho havarijnému stavu sa rozhodol pre jeho zbúranie a výstavbu nového chrámu, ktorý bol taktiež zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi.

So stavbou chrámu sa začalo v roku 1630 a jeho projektantom bol Talian Majster Antonio. Keďže univerzitu mali viesť jezuiti, chrám bol postavený podľa vzoru najväčšieho jezuitského chrámu Il Gesu v Ríme. Neskôr vedenie stavby prevzal ďalší Talian, Pietro Spazzo. Okrem arcibiskupa prispel na stavbu finančne aj uhorský palatín gróf Mikuláš Esterházy.

Pôdorys, priečelie a členenie hlavného oltára si zachovávajú znaky renesancie, avšak v bohatej výzdobe interiéru sa už prejavuje nastupujúci barok. Chrám je považovaný za prvú stavbu raného baroka na Slovensku. Na valenej klenbe s lunetami sú namaľované výjavy z posledného obdobia života sv. Jána Krstiteľa až po jeho násilnú smrť, ktorých autorom je E.J. Gruber. Fresky nesú znaky benátskej školy. Šesť bočných kaplniek je otvorených vysokými arkádami.

Slávnostná posviacka chrámu sa konala už v roku 1637 po ukončení murárskych prác, pričom slávnosti trvali tri dni. Hlavný oltár bol dokončený až v roku 1640, v 100. výročie založenia jezuitskej rehole. Oltáre a drevené sochy v chráme, ako aj kazateľnica, boli dielom viedenského rezbára Jána Baltazára Knilllinga a jeho trnavského pomocníka Víta Štadlera.

Hlavný oltár je drevený a zobrazuje tri obrazy viažuce sa k sv. Jánovi Krstiteľovi. Na hornom a najmenšom z nich je zobrazená návšteva Panny Márie u Alžbety. Pod ním je obraz so scénou narodenia svätca a hlavný, najväčší obraz zobrazuje krst Krista v Jordáne. Pohyb je viditeľný až v hornej polovici tohto obrazu pri zobrazení anjelov, čo je typický znak baroka. Na oltári sa nachádza množstvo sôch, ktoré ešte nie sú typicky barokové, ale doznieva tu renesancia. Sochy sú premyslene usporiadané. V spodnom rade sú postavy zo Starého zákona v nadživotnej veľkosti: Melchizedech, Mojžiš a sv. Pavol, ako aj sv. Mikuláš a sv. Augustín. V ďalšom rade stoja sochy svätcov z jezuitskej rehole: sv. Stanislava Kostku, sv. Ignáca Loyolského, sv. Františka Xaverského a sv. Alojza. Po stranách obrazu sú sochy svätíc sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory. V hornej časti oltára sediace postavy zobrazujú štyroch evanjelistov a stojace zasa svätcov z uhorských kráľovských rodín: sv. Imricha, sv. Štefana, sv. Ladislava a sv. Alžbety. V polkruhu hore sú sv. Juraj, sv. Margita Antiochijská, sv. Margita Uhorská a sv. Martin. Na najvyššom bode poloblúka stojí socha Panny Márie, patrónky vtedajšieho Uhorska. Postavy sôch sú rozpoznateľné podľa atribútov, napr. sv. Petra podľa kľúčov.

Zvláštnosťou chrámu je dvojstupňový chór a na stenách presbytéria sú zavesené mortuáriá rodiny Esterháziovcov a Očkaja. Tieto mortuáriá palatína Esterházyho, jeho synov a členov rodiny sú uložené po oboch stranách presbytéria, na každej strane štyri.

Najuznávanejšiu osobnosť sveta, hlavu katolíckej cirkvi, Svätého Otca Jána Pavla II., privítali zvonením všetky trnavské zvony a obyvatelia mesta 11. septembra 2003. Prvý raz vo svojej histórii vítal malý Rím takú významnú návštevu. Davy ľudí lemovali ulice, ktorými prichádzal pápež ku Katedrálnemu chrámu sv. Jána Krstiteľa. Tu ho privítal primátor mesta a v chráme otec arcibiskup Mons. Ján Sokol. Svätý Otec potom zotrval v modlitbe pred milostivým obrazom Panny Márie Trnavskej, ktorý sem pri tejto príležitosti priviezli z Dómu sv. Mikuláša. Aj svet sa vtedy opäť dopočul o Trnave, pretože tu bolo prítomných niekoľko desiatok domácich i zahraničných novinárov.

Arcibiskupský palác bol postavený v roku 1562 na starších základoch niekoľkých farských domov. Neskôr boli pristavané dvorové krídla a miesto pre archív a knižnicu.

Univerzitní študenti bývali v burzách, konviktoch a v seminároch, ktoré sú na ulici Jána Hollého a na začiatku Halenárskej ulice. Ako prvá z týchto budov je na roku Hollého a Invalidskej ulice Adalbertínum (burza sv. Vojtecha). Založil ju P. Pázmaň v r. 1619 pre chudobných študentov jezuitského gymnázia. Neskôr ju rozšírili a nadstavili. Budova stále slúži školským potrebám.

Seminarium rubrorum (seminár červených klerikov) bol generálnym seminárom pre celé Uhorsko. V roku 1649 ho založil arcibiskup Juraj Lippai pre uhorských bohoslovcov. Pomenovanie dostal podľa toho, že jeho seminaristi nosili červené reverendy. Od r. 1853 v ňom sídli gymnázium. Baroková budova bola v roku 1914 zvýšená o jedno poschodie, fasáda dostala novú renesančnú úpravu. Nezachoval sa však pôvodný erb zakladateľa. Terajší erb nad portálom bol osadený po roku 1912 a patrí ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi kardinálovi Csernochovi (1852 - 1927).

Marianum (Mariánsky seminár) - mala podobný vývoj. Postavená bola v r. 1666 - 1700. Od roku 1853 tiež patrila gymnáziu a z jej uličnej fasády aj tu zostal ako pôvodný iba ranobarokový portál s erbom zakladateľa Juraja Selepčéniho a sochou Panny Márie. Na budove je pamätná tabuľa Štefana Moyzesa, banskobystrického biskupa a prvého predsedu Matice slovenskej. Bola v ňom jedna z univerzitných divadelných sál. Začiatkom 20. storočia po radikálnej prestavbe vznikla na prvom poschodí veľká spoločenská sála. Mikuláš Schneider - Trnavský v nej premiérovo uvádzal viaceré svoje diela.

Poslednou univerzitnou budovou na Hollého ulici je Šľachtický konvikt. Mária Terézia ho dala postaviť v r. 1747 - 1754. Po svojom prvom príchode do Trnavy vybudovali jezuiti na rohu Hollého ulice a Ulice M. Sch. Trnavského v rokoch 1561 - 1567 kolégium; nedokončená budova však zhorela. Pôvodný šľachtický konvikt, ktorý stál na Kapitulskej ulici, založil v roku 1619 ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň. V roku 1624 ho premenil na dobre dotovaný seminár. V polovici tridsiatich rokov 17. storočia kalčský arcibiskup Ján Telegdy daroval semináru svoj dom na Hollého ulici. Starú budovu v rokoch 1747 - 1754 na príkaz cisárovnej Márie Terézie nahradila novostavba podľa viedenského palácoveho vzoru, ktorá bola najväčšou neskorobarokovou stavbou v Trnave.

Budova bola postavená z rôznych základín v sume 130 tisíc zlatých. Projekt a výstavba objektu boli realizované pod kontrolou Viedenskej stavebnej komory. Šľachtický konvikt je honosný, štvorkrídlový, dvojtraktový a trojpodlažný palác. Jednotlivé podlažia boli pôvodne riešené podľa účelu, ktorému mali slúžiť - hospodárske priestory, izby pre študentov a veľké spoločenské a reprezentačné miestnosti. Na chodbách, schodiskách a v refektári bola uplatnená barokovo-rokoková štuková výzdoba. Hlavné uličné priečelie malo pôvodne tri vstupy - jeden hlavný a dva jednoduché, ktoré plnili hospodársky účel (jeden z nich je v súčasnosti zamurovaný). Až do roku 1777 budova slúžila Trnavskej univerzite ako internát pre šľachtických študentov.

Po odsťahovaní univerzity do Budína využívala palác striedavo cirkev a vojsko. V rokoch 1919 - 1936 v budove sídlil Kňazský seminár sv. Cyrila a Metoda. Po jeho presťahovaní do Bratislavy tu sídlil Malý seminár a umiestnený tu bol aj internát pre žiakov, ktorý spravovali saleziáni. V päťdesiatych rokoch 20. storočia v budove sídlili kasárne až do roku 1990.

V krátkom vyčnievajúcom piatom krídle budovy je umiestnená Kaplnka Sv. Kríža. V literatúre sa často nesprávne uvádza ako Kaplnka sv. Jána Evanjelistu. Kaplnku zdobia nástenné maľby a iluzívna freska z roku 1758 od Vavrinca Musingera. Námetom sú scény zo Zjavenia sv. Jána Evanjelistu. Pôvodné zariadenie kaplnky sa nezachovalo. Široká báň kupoly nad kaplnkou konviktu spolu s vežami Baziliky sv. Mikuláša tvorí neodmysliteľnú panorámu mesta.

Hneď vedľa, ale už na Halenárskej ulici, je Stephaneum (seminár sv. Štefana). Budova mierne lichobežníkového tvaru s vnútorným dvorom vznikla spojením 4 budov, ktorých fasády boli zjednotené v rokoch 1723-1724 po ukončení moru, ktorý zasiahol Trnavu. Optické rozčlenenie fasády toto spojenie naznačuje aspoň farebným odlíšením, ktorého logika bude viac zrejmá až po ukončení rekonštrukcie západnej fasády zo strany Halenárskej ulice, ktorou rekonštrukcia pokračuje. Severná fasáda je 14 - osová. Dve okná sú zamurované. Na okenných otvoroch na prízemí je zachovaných 12 plochých kovaných prevliekaných mreží. Fasáda je horizontálne členená rímsou, na prízemí je rustika.

Stephaneum je dvojpodlažný celopodpivničený štvorkrídlový palác so stredným zatvoreným dvorom, okolo ktorého vedie spojovacia chodba. V budove sa nachádza i kaplnka zaklenutá kupolou a vyzdobená freskami. Autorom maliarskej výzdoby je J. I. Cimbal. Stropy paláca sú pokryté ozdobnými štukami. Palác bol postavený ako súčasť areálu univerzitných budov v roku 1724 podľa projektov neznámeho viedenského autora z okruhu známeho architekta J. L. Hildebrandta. Podľa slov Mgr. art. Juraja Puškára „ide o príklad neskorobarokovej až rokokovej palácovej architektúry mestského typu s architektonickým prevedením výnimočných kvalít.“

V rokoch 1724-1850 tu sídlil Seminár sv. Štefana založený arcibiskupom Mikulášom Oláhom. Palác bol vybudovaný z darov Štefana Koháryho, kanovníka Méreyho a vikára Spáczayho. Od roku 1886 tu bol zriadený katolícky chlapčenský sirotinec, po roku 1945 bol využívaný ako detský domov. V roku 1995 bol objekt uzavretý až do roku 2007, kedy sa začalo s rekonštrukciou. Stephaneum dostalo novú strechu, v súčasnosti je však budova neobývateľná, potrebuje komplexnú rekonštrukciu.

Klasicistická dvojpodlažná budova fakulty ktorú postavil v rokoch 1770 - 1772 staviteľ J. Hausmann. Po odchode Trnavskej univerzity bola v budove Kráľovská akadémia. Po obnovení Trnavskej univerzity tu sídli Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Na rohu budovy je socha sv. Mikuláša.

Ako posledný objekt národnej kultúrnej pamiatky Univerzitné budovy v Trnave je Oláhov seminár. Stojí na Mikulášskom námestí a postaviť ho dal pred r. 1566 arcibiskup Mikuláš Oláh.

V. Jankovič vo svojej štúdii Budovy Trnavskej univerzity - národná kultúrna pamiatka o tomto kolégiu o. i. píše: „ je nesporné, že komplex jezuitského kolégia univerzity so svojimi rozmermi a zariadeniami (vodovod, kanalizácia, komíny, kúrenie) predstavoval jeden z najväčších stavebných počinov a výtvorov 17. a 18. storočia v Uhorsku.“

Viedenský cestovateľ Jozef Krickel, ktorý v tridsiatich rokoch 19. storočia navštívil Trnavu, napísal: „Trnava je rozsiahle mesto, obklopené starými hradbami, ktoré sú však na mnohých miestach zrúcané.“

Hlavný oltár Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave

Letecký pohľad na Katedrálu sv. Jána Krstiteľa v Trnave

tags: #katedralny #kostol #sv #frantiska #xaverskeho #podorys