Katolicizmus je oveľa viac ako to, čo sa zdá. Napríklad to, čo mnohí ľudia označujú ako Rímskokatolícka cirkev, je len jedna z 24 katolíckych cirkví.
Slovo „katolícky“ znamená „všeobecný“ v zmysle „celý“ alebo „úplný“. Je katolícka preto, že je v nej prítomný Kristus a bude ňou stále až do dňa parúzie (druhého Pánovho príchodu). Je katolícka preto, že ju Kristus posiela k celému ľudskému pokoleniu: „Všetci ľudia sú povolaní do spoločenstva nového Božieho ľudu.
História a vznik Katolíckej cirkvi
Rímskokatolícka cirkev tvrdí, že jej pôvod siaha do smrti, zmrtvýchvstania a nanebovstúpenia Ježiša Krista približne v roku 30 n.l. Katolícka cirkev sa vyhlasuje za Cirkev, pre ktorú zomrel Ježiš Kristus, Cirkev, ktorá bola zriadená a vybudovaná apoštolmi.
Kresťanstvo sa na naše územie dostalo začiatkom 9. storočia. Pokresťančovať Slovanov začali franskí kňazi latinského obradu. Sv. Cyril a Metod v r. 863 priniesli na územie Veľkej Moravy tradíciu východných cirkví byzantského obradu, rešpektujúc západnú tradíciu, čoho dôkazom sú preložené bohoslužobné knihy byzantského, ako aj latinského obradu do staroslovienčiny. V priebehu dvesto rokov získal úplnú prevahu latinský obrad.
Po niektorých misionárskych aktivitách pochádzajúcich najmä z franského územia a po príchode byzantskej misie, v roku 880 pápež Ján VIII., na žiadosť kniežaťa Svätopluka, zriadil v Nitre diecézu, ktorej biskup bol sufragánom arcibiskupa metropolitu Metoda. Pri svojom založení mala teda Nitrianska diecéza - a nemožno pochybovať, že aj územie dnešného Slovenska - na čele samotného sv. Metoda, pod ktorého jurisdikciu patrila podľa výslovných údajov buly Industriae tuae. Po jeho smrti (roku 885) bola s najväčšou pravdepodobnosťou podriadená sv. K Ostrihomskému arcibiskupstvu patrilo územie západného a stredného Slovenska až po Spiš a Gemer vrátane. Východné Slovensko patrilo k biskupstvu v Jágri (Eger). Tento stav cirkevnej jurisdikcie na slovenskom území trval skoro bez zmeny do druhej polovice 18. storočia.
Dňa 15. marca 1776 pápež Pius VI. na žiadosť Márie Terézie zriadil tri nové biskupstvá na území Slovenska - Banskobystrické, Spišské, Rožňavské. Zároveň sa upravili hranice Nitrianskeho biskupstva. Košice sa stali biskupstvom 10. Pápež Pavol VI. 30. decembra 1977 zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu a povýšil Trnavskú apoštolskú administratúru na stupeň diecézy a zároveň ju vyzdvihol na hodnosť metropolitného sídla. Ako sufragánne diecézy mu podriadil diecézu banskobystrickú, košickú, nitriansku, rožňavskú a spišskú. Dňa 31. marca 1995 pápež Ján Pavol II. Benedikt XVI. dekrétom zo 14. februára 2008 rozhodol o reorganizácii diecéz latinského obradu na území Slovenska. V rámci tejto reorganizácie bola zriadená nová Bratislavská arcidiecéza, ktorej farnosti boli dovtedy súčasťou bratislavsko-trnavskej arcidiecézy.
Prešovské gréckokatolícke biskupstvo vzniklo v roku 1818 vyčlenením z Mukačevského biskupstva. Stalo sa tak po tom, čo sa v roku 1646 v Užhorode začal proces, ktorým postupne došlo k zjednoteniu východných kresťanov, (prevažne Rusínov, ale aj časti Slovákov, Srbov a Maďarov) žijúcich v trinástich stoliciach severovýchodného Uhorska s Katolíckou cirkvou (gréckokatolíci). Počas komunistického režimu, od roku 1948, bola Cirkev na Slovensku neustále prenasledovaná a systematicky ničená, boli zrušené semináre, zredukované vydavateľstvá a časopisy, biskupi internovaní vo väzniciach, zlikvidované kláštory, pred súdy vláčení laici i kňazi, všade neistota a strach. Situácia po novembri 1989 v mnohom upravila vzťah Cirkvi a štátu. Medzi prvé pozitívne javy patrí vymenovanie biskupov pre diecézy. Pastoračná činnosť ako aj materiálne podmienky sa stabilizovali.
Cirkev na Slovensku má v spoločnosti čestné miesto už vyše tisícsto rokov.
Štruktúra Katolíckej cirkvi
Hierarchiu Katolíckej cirkvi charakterizuje neprerušená reťaz nástupníctva. Kristus poveril ohlasovaním dvanástich apoštolov a každý z nich to potom odovzdal biskupom, ktorí vysvätili ďalších biskupov a kňazov. Preto každý kňaz a biskup vrátane pápeža a patriarchov východných cirkví je v línii, ktorá siaha priamo k apoštolom.
Do Cirkvi patrí Hierarchia v Cirkvi = biskupi, kňazi a diakoni, ďalej LAIK = ostatní ľudia.
Hierarchia v Cirkvi:
- Pápež: Ježiš keď ešte žil na tejto zemi, vybral spomedzi svojich dvanástich apoštolov jedného, ktorého ustanovil za svojho zástupcu na zemi. A tým apoštolom bol sv. Peter. V súčasnosti je takýto viditeľný zástupca Ježiša Krista na zemi pápež - František. On je v poradí už 265. pápež. Pápež je viditeľným princípom a základom jednoty Cirkvi na zemi a spravuje a vedie Cirkev na celej zemi. Nachádza sa v Ríme, pretože tam prvý pápež, sv. Peter žil a zomrel. Pápež je biskup, ktorého biskupi - kardináli zvolil spomedzi seba za pápeža.
- Biskup: Biskupi sú nástupcovia apoštolov. Pretože apoštoli si vyberali, určovali ďalších svojich spolupracovníkov, čo boli vlastne biskupi. Takýmto postupným určovaním ďalších a ďalších nástupcov apoštolov, sme prišli až po súčasných biskupov. Túto postupnosť voláme APOŠTOLSKÁ TRADÍCIA, čiže každý súčasný biskup má svoje „korene, svoj pôvod“ u niektorého z dvanástich apoštolov a vlastne u samotného Ježiša Krista. Spolu s pápežom spravujú Cirkev aj biskupi. Biskup spravuje určitú časť (územie) v Cirkvi, ktoré nazývame diecéza.
- Kňaz: Kňaz je pomocník biskupa a spravuje niektorú časť z diecézy, ktorú voláme farnosť.
- Diakon: Diakoni pomáhajú kňazom vo farnostiach, alebo aj biskupom. Väčšinou je to iba na určitý čas, lebo potom sú vysvätení za kňazov. Na sv. omši môžeme týchto diakonov rozoznať podľa toho, že majú štólu (Farebný, široký pás, ktorý má kňaz zavesený na krku.) krížom cez hruď! Diakon nemôže slúžiť sv.
- Laik: Laici sú tí, ktorí nepatria do hierarchie Cirkvi. Nie sú ani biskupi, ani kňazi ani diakoni. Teda všetci ostatní. Cirkev to sme my všetci. Každý pokrstený človek patrí do Cirkvi, je Cirkev!
- Rehoľníčky, rehoľníci: Sú to ľudia, ktorí sa úplne zasvätili Bohu. Verejne prijali, zložili 3 sľuby: sľub chudoby, sľub poslušnosti a sľub čistoty. Väčšinou žijú spolu v jednom dome (v kláštore) a zapájajú sa do rôznych prác - učiteľky, zdravotné sestry, starajú sa o postihnutých, atď.
Diecéza sa delí na dekanáty a tie potom na farnosti. Eparchie na protopresbyteráty a tie na farnosti. Farára menuje príslušný biskup.
Na náboženskom živote sa podieľajú tiež rehoľné rády a kongregácie, ktoré nepodliehajú priamo biskupom. Sú riadené predstavenými, ktorí sa v niektorých prípadoch nachádzajú mimo nášho územia, pretože poslanie ich rádov má celocirkevný dosah.
Najvyšším predstaveným celej Cirkvi je pápež, ktorý je volený zborom kardinálov a sídli vo Vatikáne.
Katolícka cirkev na Slovensku
Katolícka cirkev na Slovensku je prítomná v dvoch obradoch: latinský obrad (Rímskokatolícka cirkev) a byzantský obrad (Gréckokatolícka cirkev).
Rímskokatolícka cirkev na Slovensku má dve provincie: Západnú a Východnú. Do Západnej provincie patria arcidiecézy Bratislava a Trnava, ako aj diecézy Nitra, Žilina a Banská Bystrica. Na území Slovenska vznikla v roku 2008 aj gréckokatolícka provincia.
Na Slovensku pôsobí aj Ordinariát Ozbojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky (vznikol v roku 2003).
V Slovenskej republike sú teda 3 rímskokatolícke arcidiecézy, 5 diecéz, jedna gréckokatolícka arcidiecéza a 2 eparchie pre veriacich gréckokatolíkov a vojenský ordinariát. V diecézach a je spolu 1 482 farností. V Cirkvi aktívne pôsobí 19 biskupov, 2 397 diecéznych kňazov, 577 rehoľných kňazov, 18 trvalých diakonov, 511 seminaristov (387 diecéznych a 124 rehoľných), 722 rehoľníkov-nekňazov a 2 640 rehoľníčok (podľa cirkevnej štatistiky z r.
Charakteristiky Katolíckej cirkvi
Podľa katolíckej teológie je ale oveľa dôležitejším sviatkom vzkriesenie, známe ako sviatok Veľkej noci. Katolíci sa postia počas Pôstneho obdobia, ako príprava na Veľkú noc. Niektorí katolíci sa postia aj v iných dňoch roka, napríklad v Advente alebo dva týždne pred sviatkom Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta.
811 „Toto je jediná Kristova Cirkev, ktorú v Symbole viery vyznávame ako jednu, svätú, katolícku a apoštolskú.“ Tieto štyri znaky, navzájom neoddeliteľne spojené, označujú podstatné vlastnosti Cirkvi a jej poslania. Cirkev ich nemá sama od seba. To Kristus skrze Ducha Svätého dáva svojej Cirkvi, že je jedna, svätá, katolícka a apoštolská.
Jednota
813 Cirkev je jedna vzhľadom na svoj pôvod: „Najvyšším vzorom a základom [princípom] tohto tajomstva je jednota jedného Boha Otca a Syna v Duchu Svätom v Trojici osôb.“ Cirkev je jedna vzhľadom na svojho Zakladateľa: „Lebo sám vtelený Syn… skrze svoj kríž zmieril všetkých ľudí s Bohom a… obnovil jednotu všetkých v jednom ľude a v jednom tele.“ Cirkev je jedna vzhľadom na svoju „dušu“: „Duch Svätý, ktorý prebýva vo veriacich a napĺňa i vedie celú Cirkev, vytvára ono obdivuhodné spoločenstvo veriacich a všetkých tak hlboko spája v Kristovi, že je základom [princípom] jednoty Cirkvi.“
Patrí teda k samej podstate Cirkvi, že je jedna: „Aký tajomný zázrak! Jeden je totiž Otec všetkého. Jeden je aj Logos [Slovo] všetkého a jeden Duch Svätý a on je všade.
Svätosť
823 „Je predmetom viery, že Cirkev… je nezrušiteľne svätá. 824 Cirkev je zjednotená s Kristom a on ju posväcuje; skrze neho a v ňom sa aj ona stáva posväcujúcou. Celá činnosť Cirkvi smeruje k posväcovaniu ľudí v Kristovi a k oslave Boha ako k svojmu cieľu. V Cirkvi sa nachádza „plnosť všetkých prostriedkov spásy“.
826 Dušou svätosti, na ktorú sme všetci povolaní, je láska: Ona „riadi všetky prostriedky posväcovania, oživuje ich a privádza k cieľu.“
827 „Kým Kristus, ,svätý, nevinný a nepoškvrnený‘, nepoznal hriech, ale prišiel jedine preto, aby odčinil hriechy ľudu, Cirkev zahŕňa vo svojom lone hriešnikov, je svätá a zároveň stále potrebuje očisťovanie, ustavične kráča cestou pokánia a obnovy.“ Všetci členovia Cirkvi, vrátane jej služobníkov, musia uznávať, že sú hriešnikmi. Vo všetkých je ešte pomiešaný - a to až do skončenia čias - kúkoľ hriechu s dobrým semenom evanjelia.
Viac ako 10 000 osôb bolo počas dejín vyhlásených za svätých. Mnohí sú mučeníci, hovoriac v úzkom zmysle o tých, ktorí obetovali vlastný život za vieru.
Svätý pápež Pavol VI. o Cirkvi píše takto: „Cirkev je teda svätá, hoci má vo svojom lone hriešnikov, lebo nemá iný život ako život milosti: ak sa ním jej údy živia, posväcujú sa; ak sa mu odcudzia, upadajú do hriechov a nezriadeností, ktoré bránia, aby vyžarovala jej svätosť. Preto trpí a robí pokánie za tieto hriechy, z ktorých má však moc vyslobodzovať svoje deti Kristovou krvou a darom Ducha Svätého.“
Katolicita
830 Slovo „katolícky“ znamená „všeobecný“ v zmysle „celý“ alebo „úplný“. Cirkev je katolícka v dvojakom zmysle: Je katolícka preto, že je v nej prítomný Kristus. „Kde je Ježiš Kristus, tam je Katolícka cirkev.“ V nej pretrváva plnosť Kristovho tela zjednoteného so svojou Hlavou, čo v sebe zahŕňa, že od neho dostáva „plnosť prostriedkov spásy“, ktoré on chcel: vyznanie pravej a úplnej viery, úplný sviatostný život a vysvätenú službu (ministerium ordinatum) v apoštolskom nástupníctve.
831 Je katolícka preto, že ju Kristus posiela k celému ľudskému pokoleniu: „Všetci ľudia sú povolaní do spoločenstva nového Božieho ľudu.
Pod názvom partikulárna cirkev, ktorou je predovšetkým diecéza (alebo eparchia), rozumie sa pospolitosť veriacich, ktorí sú v spoločenstve viery a sviatostí so svojím biskupom vysväteným v apoštolskom nástupníctve.
Apoštolskosť
857 Cirkev je apoštolská, lebo je založená na apoštoloch, a to v trojakom zmysle: - bola a je postavená „na základe apoštolov“ (Ef 2,20) , svedkov, ktorých si sám Kristus vyvolil a poveril misijným poslaním; - s pomocou Ducha Svätého, ktorý v nej prebýva, chráni a odovzdáva ďalej učenie, zverený poklad, zdravé slová, ktoré počula od apoštolov; - až do Kristovho návratu ju apoštoli neprestajne učia, posväcujú a spravujú prostredníctvom tých, čo po nich nastupujú v ich pastierskom úrade: prostredníctvom kolégia biskupov, „ktorému pomáhajú kňazi, v jednote s Petrovým nástupcom a najvyšším pastierom Cirkvi“: „Večný Pastier, ty neopúšťaš svoj ľud, ale prostredníctvom svojich svätých apoštolov stále ho chrániš.
858 Ježiš je Otcov Poslaný. Už na začiatku svojho účinkovania „povolal k sebe tých, ktorých sám chcel… Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať“ (Mk 3,13-14) . Od tej chvíle budú jeho „poslaní“ (to je význam gréckeho slova apostoloi). V nich pokračuje vo svojom poslaní: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“ (Jn 20,21) .
859 Ježiš ich pridružuje k svojmu poslaniu, ktoré dostal od Otca: Ako „Syn nemôže nič robiť sám od seba“ (Jn 5,19.30) , ale všetko dostáva od Otca, ktorý ho poslal, tak ani tí, ktorých posiela Ježiš, nemôžu nič urobiť bez neho. Od neho dostávajú misijný príkaz a moc vykonávať ho.
Sviatosti
Podľa katolíckej teológie je sviatostný život veľmi dôležitý. Boh navyše Cirkvi daroval sedem sviatostí, vďaka ktorým má moc odpúšťať hriechy a zároveň zjednocuje jej členov navzájom medzi sebou a taktiež aj s Bohom. Toto je podstata svätosti - zjednotenie sa s Bohom.
Svätá omša alebo božská liturgia nie je jednoduchým obradom. Katolícka viera učí, že počas každej svätej omše sa sprítomňuje obeta Krista na kríži.
Vzťah Katolíckej cirkvi k iným náboženstvám
839 „Napokon aj tí, čo ešte neprijali evanjelium, sú rozličným spôsobom zameraní na Boží ľud“: Vzťah Cirkvi k židovskému národu. Keď Cirkev, Boží ľud v Novej zmluve, skúma svoje vlastné tajomstvo, objavuje puto, ktoré ho spája so židovským národom; jeho synovia „boli prví, ku ktorým Pán [náš Boh] prehovoril“. Na rozdiel od iných nekresťanských náboženstiev je židovská viera už odpoveďou na Božie zjavenie v Starej zmluve. Veď židovský národ čiže potomkovia Izraela, majú „adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, kult, prisľúbenia.
841 Vzťahy Cirkvi k moslimom.
843 Cirkev uznáva, že iné náboženstvá hľadajú, hoci ešte „v tieňoch a obrazoch“ neznámeho, ale blízkeho Boha, lebo on dáva všetkým život, dych a všetko a chce, aby boli všetci ľudia spasení.
Poslanie Katolíckej cirkvi
Základné úlohy Katolíckej cirkvi vychádzajú z Ježišovho poslania zvestovať svetu evanjelium (Mt 28, 19n), slúžiť v láske druhým (Jn 13, 14n, Jn 13, 34n), obracať sa k Bohu v Ježišovom mene (Jn 16, 26) ako k milovanému Otcovi (Mt 6, 9-13) pod vedením Ducha Svätého (Jn 16, 7-15) v očakávaní konečného naplnenia v Božej sláve a v svetle Vzkrieseného Krista, Baránka Božieho (Zjv 21, 1-22,5).
845 Aby Otec opäť zhromaždil všetky svoje deti, ktoré hriech rozohnal a zviedol z cesty, rozhodol sa zvolať celé ľudstvo do Cirkvi svojho Syna. Cirkev je miesto, kde má ľudstvo znova nájsť svoju jednotu a svoju spásu. Ona je „zmierený svet“. Je loď, „ktorá sa s plachtou Pánovho kríža, napnutou vetrom Ducha Svätého, bezpečne plaví na tomto svete“. Podľa iného obrazu obľúbeného cirkevnými Otcami jej predobrazom je Noemov koráb, ktorý jediný zachraňuje z potopy.
849 Misijný príkaz. „Boh poslal Cirkev k národom, aby bola ,všeobecnou sviatosťou spásy‘. A tak vedená najhlbšími požiadavkami svojej katolíckosti a poslušná príkazu svojho Zakladateľa usiluje sa ohlasovať evanjelium všetkým ľuďom.“ „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.
850 Pôvod a cieľ misií.
851 Dôvod misií. Cirkev v každom čase odvodzovala povinnosť a čerpala silu svojho misijného nadšenia z Božej lásky k všetkým ľuďom: „Lebo nás ženie Kristova láska“ (2Kor 5,14) . Boh totiž „chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1Tim 2,4) . Boh chce, aby všetci dosiahli spásu poznaním pravdy. Spása je v pravde. Tí, čo poslúchajú hnutia Ducha pravdy, sú už na ceste spásy. Ale Cirkev, ktorej bola táto pravda zverená, musí vychádzať v ústrety ich túžbe, aby im túto pravdu prinášala.
V rámci pripodobňovania sa Kristovmu utrpeniu majú katolíci za sebou dlhé dejiny zdravotníckej asistencie a pomoci. Dnes, napriek ekonomickým výzvam a zákonným obmedzeniam, spravuje Katolícka cirkev iba v USA 660 nemocníc.
Rímskokatolícka a gréckokatolícka cirkev
Aj o slovenskom prostredí platí, že keď je reč o Katolíckej cirkvi, väčšina ľudí myslí na „Rímskokatolícku cirkev“, čiže na spoločenstvo veriacich, pre ktoré je charakteristická spätosť s rímskym biskupom. Vskutku pápež v Ríme je spoločným vzťažným bodom pre všetkých katolíkov na svete. Je to vyjadrené jeho rolou pri menovaní biskupov.
Katolícka cirkev je rozdelená na viacero obradov, pričom dva najväčšie sú rímskokatolíci a gréckokatolíci. Jedným z najvýraznejších rozdielov medzi gréckokatolíkmi a rímskokatolíkmi je liturgia. Rímskokatolícka cirkev používa latinský obrad, ktorý je známy svojou jednoduchosťou a úspornosťou.
Ďalší rozdiel spočíva v jazyku liturgie. V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používa latinčina, hoci v súčasnosti sú bežné aj miestne jazyky.
Obe cirkvi majú rovnaký počet sviatostí, ale ich slávenie môže byť odlišné. Napríklad gréckokatolíci spájajú sviatosť krstu, birmovania a Eucharistie do jedného obradu, ktorý sa zvyčajne koná počas detského krstu.
Keď rímskokatolík ide na svätú omšu do gréckokatolíckeho kostola, môže sa pokojne zúčastniť na liturgii a jeho účasť sa počíta rovnako, ako keby bol na omši vo svojom vlastnom obrade. To znamená, že ak sa rímskokatolík nemôže zúčastniť na svätej omši vo svojom vlastnom kostole, môže pokojne navštíviť gréckokatolícky kostol a táto účasť bude plne platná.
Hoci gréckokatolíci a rímskokatolíci patria do tej istej univerzálnej Katolíckej cirkvi, ich liturgické a kultúrne tradície sú rôzne. Tieto rozdiely však obohacujú celok a ponúkajú veriacim rôzne spôsoby, ako prežívať svoju vieru.
Ekumenizmus
817 V skutočnosti „v tejto jednej a jedinej Božej Cirkvi vznikli už na začiatku určité roztržky, ktoré Apoštol prísne karhá ako odsúdeniahodné. V neskorších storočiach sa však vyskytli väčšie rozpory a nemalé spoločenstvá sa oddelili od plného spoločenstva Katolíckej cirkvi, niekedy vinou ľudí z jednej i druhej strany.“ Rozštiepenia, ktoré zraňujú jednotu Kristovho tela (rozlišujeme herézu, apostázu a schizmu), nevznikajú bez hriechov ľudí: „Kde sú hriechy, tam je mnohosť, tam sú schizmy, herézy a rozpory.
819 Okrem toho „mnohé prvky posväcovania a pravdy“ jestvujú aj mimo viditeľných hraníc Katolíckej cirkvi: „písané Božie slovo, život milosti, viera, nádej a láska a iné vnútorné dary Ducha Svätého, ako aj viditeľné prvky“. Kristov Duch používa tieto cirkvi a cirkevné spoločenstvá ako prostriedky spásy. Účinnosť týchto prostriedkov pochádza z plnosti milosti a pravdy, ktorú Kristus zveril Katolíckej cirkvi.
855 Poslanie Cirkvi vyžaduje úsilie o jednotu kresťanov. Lebo „rozdelenia kresťanov bránia Cirkvi uskutočniť plnosť katolíckosti, ktorá je jej vlastná, u tých jej synov, ktorí sú k nej síce pridružení krstom, ale sú oddelení od plného spoločenstva s ňou.
S tými ďalšími cirkvami sa máme snažiť zbližovať a hľadať to čo nás spája, nie to čo nás rozdeľuje.
tags: #katolicka #cirkev #vysvetlenie