Psychológiu by sme mohli nazvať aj vedou o duši. Úlohou oboch je zamerať pohľad na vnútornú hĺbku duše.
Knihy, ktoré vám pomôžu na ceste sebapoznania
Existuje mnoho kníh, ktoré môžu byť nápomocné pri hľadaní seba a vnútorného pokoja. Tu sú niektoré z nich:
- Ako hovoriť, aby nás deti počúvali / Ako počúvať, aby nám deti dôverovali od Adele Faber a Elaine Mazlish: Táto kniha je číslo jedna medzi príručkami o vzťahu rodičov k deťom, pretože vzťahy s deťmi všetkých vekových kategórií robí menej stresujúce a viac obohacujúce a pomáha budovať základy pre trvalé vzťahy.
- Môže kresťanstvo vyliečiť obsesívno-kompulzívnu poruchu? od Iana Osborna: Psychiater skúma rolu viery pri liečbe. Kristoterapia ponúka takto zranenému človeku uzdravenie založené na nadprirodzenej skúsenosti s Bohom.
- Cnostné líderstvo + Stvorení pre veľkosť od Alexandre Havarda: Cnostné líderstvo ukazuje, že vedenie a cnosť sú nie len kompatibilné, ale v skutočnosti sú to synonymá! Dokazuje, že cnosti ako veľkodušnosť, pokora, odvaha a sebaovládanie podporujú osobný rast a sebarealizáciu.
- Už nevládzem od Anselma Grüna: Nemecký katolícky kňaz, Anselm Grün autor publikácie Už nevládzem, pomáha čitateľovi poodhaliť nové skutočnosti o sebe, o človeku, o ľudskej osobe stvorenej na Boží obraz.
- Uzdravenie rodových koreňov od Kennetha McAlla: Dr. Kenneth McAll rozpráva ako prostredníctvom svojich lekárskych a náboženských schopností objavil nový pozoruhodný spôsob liečenia.
- Všemocné emoce? Jak poznat a zvládat vlastní emoce od Anny Bissiovej: Emócie majú svoje nezastupiteľné miesto v živote každého človeka. Prepožičiavajú nášmu životu farbu a hĺbku.
- Mužský strach od Juraja Sedláčka: Autor Juraj Sedláček sa v knihe Mužský strach venuje hlbokej téme strachu. Nezameriava sa len na jeho psychologický rozmer, ale aj náboženský a na to, ako muž prežíva rôzne náročné situácie života.
- Citový a náboženský vývin v prvých piatich rokoch života od Leopolda Slaninku: Publikácia je vhodná najmä pre rodičov, ktorí na základe nových poznatkov hlbšie porozumejú vývinu vlastného dieťaťa a tak sa môže stať pomôckou pri jeho výchove.
- Prečo mám strach milovať? od Johna Powella: Kniha opisuje ľudské jazvy a bolesti, ktoré nám zabraňujú v ceste k pravej láske.
- Neuvedomený Boh od Viktora E. Frankla: Toto dielo je základnou prácou na tému psychoterapie a náboženstva, v kontraste s inštinktívnym nevedomím regiozity a Boha, ktoré nám sťažuje hľadať ten správny smer.
Psychológia a viera
Psychológia je relatívne mladá veda. Počiatky vedeckej psychológie spadajú do roku 1879, keď Wilhelm Wundt založil prvé psychologické laboratórium v Lipsku. Avšak jej korene siahajú omnoho ďalej, až do obdobia antiky. Psychológia sa teda úzko prelínala s filozofiou a sčasti aj s teológiou.
Za jedného z prvých kresťanských psychológov je považovaný svätý Augustín. Vo Vyznaniach analyzuje vlastné myšlienky a prežívania a súčasne ukazuje, že takáto sebareflexia môže mať liečivý potenciál. Ďalšími významnými postavami, u ktorých v ich teologickom učení môžeme vidieť prienik so psychológiou, sú svätí Tomáš Akvinský, Ignác z Loyoly, Terézia z Avily či Alfonz Mária de’ Liguori.
Významné svedectvo pozitívneho postoja k vedám o duševnom zdraví priniesol súčasný pápež František. Pápež týmto spôsobom búra mnohé predsudky veriacich ľudí, ktorí z rozličných dôvodov váhajú vyhľadať psychologickú pomoc, respektíve sú znepokojení, ak sa nedostanú ku katolíckemu psychológovi.
Svätý Augustín, jeden z prvých kresťanských psychológov.
Strach a viera
V boji proti nadmernému strachu je potrebná jedna zásadná vec: podpora druhých ľudí. My ľudia sme navzájom prepojení a potrebujeme sa. Vedomie, že sa môžeme na druhého obrátiť, že sa s ním môžeme zdieľať, prináša do nášho vnútra pocit bezpečia a pomáha nám zvládať úzkosť a strach. Mať sa o koho oprieť je zásadné. Človek, ktorý cíti obavy, potrebuje predovšetkým empatický signál, že je pochopený a prijatý.
Svätý Tomáš Becket povedal: „V kresťanskom živote stojí pred každým z nás jedna významná prekážka: strach. My ju však môžeme prekonať pomocou lásky, modlitby a humoru.“
Pápež František vysvetľuje: „Ako Boh prejavuje lásku? Prostredníctvom veľkých vecí? Nie, umenšuje sa, stáva sa maličkým pomocou gest nežnosti, dobroty. Približuje sa. A pomocou tejto blízkosti, týmto umenšovaním, nám dáva pochopiť veľkosť lásky.
Psychológ a kňaz
Sviatosť zmierenia si niektorí zamieňajú so psychoterapiou, niektorí zas návštevu psychológa so spoveďou. Základný rozdiel je podľa Maxa Kašparů v tom, že svätá spoveď dáva dušu dohromady (syntéza), kým psychoterapia dušu rozoberá (analýza). Po spovedi sa z nás stáva ,nový človek‘. Ak nám rozhrešenie prináša úľavu, ak pominul smútok a ťažoba, ktorú sme cítili z hriechov, ak jednoducho zo spovednice vychádzame šťastní, naša duša sa uzdravila. Ak sme do spovednice vchádzali depresívni a takí istí aj vychádzame, je potrebné dušu ,otvoriť‘ a začať postupne terapeuticky čistiť.
Svätá spoveď a psychoterapia sa navzájom dopĺňajú.
Štúdium psychológie a uplatnenie
Absolvent psychológie môže pracovať v HR, školstve, poradenstve, výskume, diagnostike, v sociálnych službách, v coachingu a vzdelávaní. Ak chce ísť cestou tzv. "klinky" na konci môže pracovať ako Klinický psychológ.
Po ukončení magisterského štúdia v odbore Psychológia nasleduje postgraduálne špecializačné štúdium ktoré trvá niekoľko rokov (zvyčajne minimálne 3-5 rokov v závislosti od konkrétnych podmienok a legislatívy) a zahŕňa teoretickú výučbu, praktickú prácu pod supervíziou na akreditovanom pracovisku (v nemocnici, ambulancii) a zloženie špecializačnej skúšky. Je to nevyhnutný krok pre získanie certifikátu na výkon špecializovanej činnosti klinického psychológa.
Ak chce klinický psychológ vykonávať psychoterapiu, musí absolvovať samostatný, dlhodobý (niekoľkoročný) a certifikovaný psychoterapeutický výcvik v konkrétnom psychoterapeutickom smere. Tento výcvik zahŕňa teóriu, supervíziu vlastnej práce a často aj osobnú skúsenosť s terapiou.
Starostlivosť o duševné zdravie je dlhodobo poddimenzovaná a zanedbávaná, pandémia tento nepriaznivý trend ešte viac prehĺbila. Počet ľudí trpiacich úzkosťou, depresiami a rôznymi inými psychickými poruchami narastá. Psychológovia preto bijú na poplach.
Ako zvládať strach v ťažkých časoch
V súčasnej situácii mnohí ľudia hľadajú cesty, ako z tohto stavu uniknúť, ako sa čo najviac vrátiť k predchádzajúcemu spôsobu života, ako prijať to, že im niekto blízky zomrel. Katolícke noviny hľadali odpovede na tieto otázky a tentoraz sme sa obrátili na psychologičku Máriu Hatokovú, ktorá pracuje ako psychoterapeutka v ambulancii klinického psychológa.
Ako veriaci sme pozvaní byť dedičmi víťaznej mentality Krista, ktorý premohol smrť. Môžeme opustiť zúfanie si a nahradiť mentalitu sťažovateľov, ktorých je na Slovensku určite dosť, mentalitou vďačnosti. Viera je kľúčová vec. Lebo k tomu, v čo veríme, smerujeme naše bytie, aj naše prežívanie sa od toho odvíja.
My môžeme v podstate urobiť dve rozhodnutia. Môžeme rebelovať a bojovať proti danej situácii. To nás ale stojí strašne veľa síl. Alebo môžem povedať: dobre, Bože, nech sa deje, ako ty chceš. Nech sa stane tvoja vôľa, lebo tvoja svätá vôľa je lepšia ako moja, porušená hriechom.
To ale neznamená, že ako kresťan si poviem, že nad všetkým je Boh, tak načo zachovávať obmedzenia. Nedovoliť úzkosti a strachu, aby ma prevalcovali. Nedovoliť smútku, aby ma obral o radosť, lebo radosť v Pánovi je našou silou. A to, čo prakticky robíme, je, že myšlienky, ktoré nás ťahajú dole v prežívaní smútku a depresie alebo nás vzďaľujú od Boha, prebíjame vlastnou mentálnou aktivitou, rozhodnutím: ja si volím čomu/Komu uverím. To je tá prilba spásy - myšlienky víťazstva a meč Ducha - Božie slovo.
Kým ja neurobím 21 až 28 opakovaní, tak sa ten nový návyk nevytvorí. Automatickým sa stáva približne po troch sériách opakovaní. Ak to premeníme na dni, potrebujeme na vznik návyku približne 3 mesiace. Vo viere potrebujeme dennodenne brať na seba kríž a vytrvalo si budovať mentalitu víťaza v Kristovi. On boj už vybojoval a to, že ja kráčam v tuneli a nevidím svetlo, neznamená, že na jeho konci nie je. Mojou voľbou je, či sa zameriam na tmu, v ktorej sa teraz nachádzam, alebo či sa nastavím na svetlo, ktoré tam určite je, lebo to prisľúbil Boh. Moje nastavenie v mysli robí potom veľký rozdiel v tom, ako žijem, ako prežívam svoju každodennosť na úrovni ducha, psychiky, ale aj tela