S Červeným Kláštorom sa nám asi automaticky spája samotný kláštor či splavovanie na pltiach dole Dunajcom. Tentoraz som pri opätovnej návšteve mojich obľúbených kúpeľov Vyšné Ružbachy hľadala inšpiráciu na výlet a našla spomínaný prielom.
V tomto úseku sa rieka splavuje na pltiach, raftoch a naspäť sa dá ísť pešo, alebo si požičať bicykel. V tejto časti sa dá absolvovať prielom Dunajca z opačnej strany, ku poľskej hranici, kde Dunajec opúšťa hranicu, a pltnici vykladajú svojich cestujúcich, to bolo vraj už len 500 m. Naspäť sme úplne v pohode došli za necelé dve hodinky, to som už nefotila, tak to ubehlo raz dva. Prevýšenie je tu len na jednom úseku pri ceste späť.
Jedine, čo trošku obmedzuje, je, že sa treba uhýbať cyklistom, tých tu bolo požehnane. Naopak peších veľmi poskromne. v každom prípade ja som si našich 16 km z parkoviska v červenom Kláštore veľmi užila. Tradične som si vravela, že v jeseni tu musí byť krásne.
Pieninský národný park (PIENAP) si v týchto dňoch pripomína už 55. Pieninský národný park (PIENAP) je najmenším slovenským národným parkom (NP) a vyhlásili ho v roku 1967. Vtedy bola jeho výmera 2125 hektárov, v súčasnosti sa štyri ochranné pásma PIENAP rozprestierajú na ploche takmer 3800 hektárov.
"Cesta k vyhláseniu parku nebola jednoduchá a začala sa omnoho skôr. Aktivita bola podľa neho úzko spätá s procesom prípravy NP v Tatrách, pričom Pieniny mali byť modelom pre budúci Tatranský národný park (TANAP). Proces narušila prvá svetová vojna, v povojnovom období bolo na Slovensku prioritou zabezpečiť ochranu Vysokých Tatier a v roku 1949 tak vznikol TANAP.
"Z jeho iniciatívy vyšli návrhy na znovuobnovenie Slovenskej prírodnej rezervácie v Pieninách, prípadne pre vznik NP. V roku 1957 bola prírodná rezervácia pričlenená k Správe TANAP," vysvetlil Kĺč s tým, že už v roku 1958 predstavil Milan Pacanovský projekt na vyhlásenie PIENAP. Za sídlo Správy PIENAP bol určený Červený Kláštor a park bol až do roku 1989 zaradený pod Správu TANAP iba ako ochranný obvod.
"Až v roku 1990 sa Správa PIENAP v rámci organizačných štruktúr dostala na úroveň samostatného odboru a konečne od 1. Upozornil, že oba pieninské chránené územia mali v roku 1932 rovnakú štartovaciu pozíciu pri ochrane prírody i spoločný cieľ, napokon však šli každý svojou cestou.
"Kompetencie a právna subjektivita v Poľsku viedla k prosperite a zároveň k ochrane územia ich NP, k zveľaďovaniu majetku štátu, zvyšovaniu zamestnanosti a ku skvalitňovaniu služieb pre turistov i domácich. Správa nášho NP zaraďovaním do rôznych organizačných štruktúr postupne stratila takmer všetky rozhodovacie kompetencie. Služby správy parku pre prírodu a verejnosť sú v porovnaní s poľským územím minimálne.
Len nedávno schválená reforma národných parkov podľa neho posúva Slovensko v oblasti ochrany prírody do kruhu vyspelých krajín. Národný park (NP) Malá Fatra si zas v utorok pripomenul 34 rokov od získania štatútu národného parku. Podľa pracovníčky pre environmentálnu výchovu v NP Malá Fatra Aleny Badurovej od roku 1949 na Slovensku postupne vyhlásili deväť národných parkov, Malá Fatra medzi ne patrí od roku 1988.
"Radí sa medzi tretie najvyššie jadrové pohorie Slovenska a zároveň najzápadnejšie položené pohorie v rámci Karpát. Osobitosti tohto relatívne malého chráneného územia predstavujú svojrázne, veľmi zachovalé časti pohoria.
"Napriek skutočnosti, že Malá Fatra má už 34 rokov štatút národného parku, je potrebné upozorniť na fakt, že v súčasnosti prírodu tohto územia ovplyvňuje v čoraz väčšej miere nekontrolovaný rozvoj cestovného ruchu.
Mapa Pieninského národného parku
Goralská komunita v Červenom Kláštore
ČERVENÝ KLÁŠTOR - Goralská komunita bude novou, v poradí 15. oficiálnou národnostnou menšinou na Slovensku. Na návrh predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) o tom v stredu rozhodla vláda SR na výjazdovom rokovaní v Červenom Kláštore, okres Kežmarok.
"Pre Goralov je to zadosťučinenie, pretože goralská pospolitosť obsadzuje celé severné Slovensko, od Starej Ľubovne až po hornú Moravu - Jablunkov. Sme špecifickí, pretože v tom prostredí, kde vyrastáme, sa formujeme, vyznávame hodnoty ako pracovitosť, zodpovednosť, rodina či viera v Boha.
Upozornil, že vďaka zaradeniu do zoznamu národnostných menšín budú môcť na svoje aktivity získať zdroje zo štátneho rozpočtu a ďalej tak rozvíjať svoju kultúru. V Ždiari by tak financovali napríklad fungovanie folklórnych súborov či propagáciu Goralov doma a v zahraničí. O zaradenie do zoznamu národnostných menšín Gorali žiadali ešte v roku 2023.
Starosta Ždiaru odhaduje, že sa k tejto komunite na Slovensku hlási približne 70 000 ľudí. Presné číslo bude známe až po najbližšom sčítaní obyvateľstva.
Goral Ján Gondek z Lesnice zdôraznil, že dosiaľ bolo veľmi náročné získať podporu od štátu na aktivity, ktorými sa snažia zachovávať svoje tradície. "V Pieninách robíme napríklad otvorenie letnej turistickej sezóny, Goralské dni a podobne. Komunitu sa snažíme prezentovať dlhé roky, napríklad aj prostredníctvom symbolického pasovania," priblížil Gondek, ktorý v stredu takto pasoval za Gorala aj slovenského premiéra.
Na Slovensku tak bude po novom 15 národnostných menšín. Doposiaľ poslednou uznanou bola vietnamská národnostná menšina v roku 2023. Premiér upozornil, že prijali pomerne vážne rozhodnutie, že goralská komunita žijúca na Slovensku sa stane oficiálnou národnostnou menšinou v SR. Je presvedčený, že to bude pre Goralov znamenať veľa.
"Vyplýva z toho napríklad to, že goralská menšina sa stane súčasťou Rady vlády SR pre národnostné menšiny," podotkol. Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši (Hlas-SD) upozornil, že Goralská komunita sa s oficiálnym štatútom národnostnej menšiny bude môcť uchádzať o dotačné prostriedky na rozvoj svojej kultúry a tradícií z mechanizmov, ako je napríklad Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
Stretnutie Goralov v Pieninách 2022- tv JOJ- Večerné noviny
Sviatky a dni pracovného pokoja v roku 2025
V roku 2025 si Slováci užijú niekoľko predĺžených víkendov vďaka sviatkom.
- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
- 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi)
- 18. apríl - Veľký piatok
- 21. apríl - Veľkonočný pondelok
- 1. máj - Sviatok práce
- 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
- 5. júl - Sviatok sv. Cyrila a Metoda
- 29. august - Výročie SNP
- 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky
- 15. september - Sedembolestná Panna Mária
- 1. november - Sviatok všetkých svätých
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
- 24. december - Štedrý deň
- 25. december - Prvý sviatok vianočný
- 26. december - Druhý sviatok vianočný
Obchody zostanú počas sviatkov a dní pracovného pokoja zatvorené. Nariadenie sa netýka obchodov, v ktorých obsluhuje samotný majiteľ.
Niektoré ďalšie informácie o sviatkoch:
- 1. január: Slovenská republika vznikla 1. januára 1993.
- 6. január: Patrí k najstarším kresťanským sviatkom, ktorý sa slávi už od 3 storočia. Ide o deň, kedy sa na oblohe objavila hviezda oznamujúca všetkým národom, že sa narodil Boží Syn. Najznámejšími u nás sú „trojkráľové obchôdzky,“ počas ktorých obchádzajú domácnosti mladí chlapci oblečení v bielych košeliach a s korunkami na hlavách. Tento sviatok je tiež považovaný za koniec vianočného obdobia.
- 18. apríl: Piatok pred Veľkou nocou, súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Veriaci sa v tento deň postia od mäsových pokrmov a najesť by sa mali do sýtosti iba raz za deň.
- 21. apríl: V kresťanstve je jedným z dní veľkonočnej oktávy, kedy veriaci prežívajú veľkonočnú radosť zo svojho vykúpenia. Je spojený s mnohými tradíciami a zvykmi, ktoré symbolizujú prechod z končiacej zimy do začínajúcej jari.
- 1. máj: Oslavuje sa od roku 1890 na základe ustanovujúceho kongresu II. Internacionály v roku 1889 v Paríži, slúžiaci ako spomienka na všeobecný štrajk a masovú demonštráciu chicagských robotníkov za 8-hodinový pracovný čas.
- 8. máj: Sviatok na počesť ukončenia druhej svetovej vojny. Počas druhej svetovej vojny prišlo o život viac ako 50 miliónov ľudí. Väčšina ľudí má to šťastie, že vojnu a jej biedu nemusela prežiť na vlastnej koži - preto sa tento deň oslavuje ako spomienka na osloboditeľov, ktorí položili vlastný život, aby sme dnes mohli žiť v slobode.
- 5. júl: V mnohých neslovanských krajinách sa oslavuje 14. februára. Sviatkom si pripomíname príchod slovanských vierozvestov na naše územia, zostavenie hlaholiky a preklad biblických textov do staroslovienčiny.
- 29. august: Slovenské národne povstanie (SNP) začalo 29. augusta 1944.
- 1. september: Ústava Slovenskej republiky je najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike. Jej najväčšia časť vstúpila do platnosti 1. januára 1993.
- 15. september: Panna Mária bola v roku 1966 vyhlásená pápežom Pavlom VI. za hlavnú Patrónku Slovenska, prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1412.
- 1. november: Katolícka cirkev slávi 1. novembra sviatok Všetkých svätých, na ktorý hneď 2. novembra nadväzuje deň Spomienky na všetkých zosnulých.
- 17. november: Pripomenutie udalostí, keď bolo v Prahe popravených deväť študentov (po proti-nacistickej demonštrácii) a tisíce ďalších boli poslané do koncentračného tábora Sachsenhauseun. Označovaný aj za Medzinárodný deň študentov.
- 24. december: Posledný deň príprav vianočných sviatkov. Spájame s ním množstvo predkresťanských i kresťanských tradícií.
- 25. december: Druhý najdôležitejší sviatok v rímskokatolíckej cirkvi. Označovaný aj ako Sviatok Narodenia Pána.
- 26. december: Tento sviatok je zasvätený sv. Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi. Na našom území sa v tomto období konajú vinšovačky, koledy, navštevujú sa príbuzní.
Sviatky na Slovensku