Moskva je historickým, duchovným, ale aj politickým centrom Ruskej Federácie. Už od prvých krokov vás ohúri. Metropola sa nachádza uprostred európskej časti Ruska, medzi riekami Oka a Volga, a prvá zmienka o nej ako o meste pochádza z 12. storočia. Ak by ste sa nás spýtali kam v Moskve ísť, ako prvé by sme vám odporučili Červené námestie - samotné srdce Moskvy. Úchvatné miesto, z ktorého dýcha veľkosť a hrdosť Ruského národa.
Kúsok od Kremľa stojí Chrám Vasilija Blaženého. Nádherná stavba, symbol ruskej architektúry, je ako vystrihnutá z Ruských bohatierskych rozprávok. Prekvapí vás farbami, aj hravými pozlátenými kupolami vežičiek.
Ide o unikátnu dopravnú sieť, ktorá nemá obdoby nikde na svete. Stanice moskovského metra pripomínajú skôr paláce, ako obyčajné nástupištia a ich bohatá výzdoba vám vyrazí dych. 12-miliónový "štát v štáte", plný fascinujúcej architektúry, svedčiacej o unikátnej histórii Moskvy, ale aj dynamickej súčasnosti ruského medveďa (veď práve tu nájdete osem z desiatich najvyšších mrakodrapov Európy).
Ak ste tu ešte neboli, pripravte sa, že návšteva Moskvy vás nenechá chladnými ani ľahostajnými. Môžete si o nej myslieť čokoľvek, no určite vami nejako zatrasie a nechá silné dojmy na celý život.
Chrám Vasilija Blaženého na Červenom námestí v Moskve
História Chrámu Vasilija Blaženého
Našu BUBO prehliadku ruskej metropoly začíname uprostred Moskvy - na tzv. Nultom kilometrovníku. Hneď vedľa ´nultého moskovského bodu´ sa nachádza Iverská kaplnka. Nikolskaja ulica vytvára typický tunajší kolorit mesta, je vždy osadená rôznymi svetielkami, girlandami a v sezóne vianočnými guľami. Skrátka všetkým možným, čo sa trblieta a svieti.
Prečo sa vlastne volá Červené námestie červené? Nie, aj keď to možno zvádza, nemá to nič spoločné s predchádzajúcim režimom, ani s preliatou krvou ruských vojakov. Jedná sa len o jednoduchú jazykovú slovnú hračku. Krasnaja ploščaď síce dnes po rusky znamená Červené námestie, no kedysi sa krasnyj hovorilo nielen červenej farbe, ale aj niečomu naozaj peknému, krásnemu.
V minulosti boli na námestí drevené domčeky, no pre obavy z požiaru a blízkosti panovníckych budov vydal koncom 15. storočia cár Ivan III. dekrét tieto domy strhnúť. Námestie potom dlho slúžilo ako trhovisko, konali sa tu aj popravy, či prehliadka cárskej gardy. V sovietskej ére sa tu začala tradícia veľkolepých vojenských prehliadok a manifestácií. Rešpekt vzbudzujú už jeho ohromné múry.
Stavebnou dominantou Červeného námestia je určite chrám Vasilija Blaženého. Rozprávkovo krásna budova, ktorú aspoň z pohľadníc, či propagačných fotiek Moskvy pozná snáď každý. Čo symbolizuje? V Rusku všetky takéto nádherné chrámy aj iné veľkolepé stavby vznikali ako oslava konkrétnych historických udalostí - napríklad víťazstvo nad Napoleonom, porazenie zlatej hordy, víťazstvo nad nacistickým Nemeckom a podobne. Chrám Vasila Blaženého bol postavený na príkaz Ivana IV. (Hrozného), na počesť víťazstva nad Kazanským chanátom a dobytia mesta Kazaň.
Celé jeho obliehanie trvalo osem dní. Tie symbolizuje osem menších vežičiek okolo centrálnej, ktorá má pripomínať poľný stan. Chrám postavený v 16. storočí má svojou architektúrou symbolizovať spojenie Ruska s Európou a Áziou. Keď sa krajina v 30-tych rokoch minulého storočia prihlásia k ateizmu, chrám sa stal súčasťou Štátneho historického múzea, ako chrám a boží stánok začal znovu slúžiť až v roku 1990.
Dnešný názov chrám Vasilija Blaženého získal až po pristavení desiatej vežičky. Práve v tejto vežičke je vážený občan Vasilij Blažený pochovaný. Táto legendárna postava Moskvy sa tešila obrovskej obľube. Bol to muž, akým sa hovorilo aj radikálne zbožný, alebo blázon do Krista. Naozaj mu horelo srdce pre Boha, poradil a pomohol vždy, keď mohol. Dokonca sa nebál ani Ivana Hrozného, a vďaka jeho popularite voči nemu Ivan Hrozný nikdy nezasiahol.
Za chrámom Vasilija Blaženého nájdete Park Zaradie. Ide o akúsi pozoruhodnú mini- botanickú záhradu, kde majú byť faunou zastúpené všetky klimatické pásma obrovského Ruska. Dnes je to okrem iného aj jeden z najstráženejších parkov sveta, pretože sa už stalo, že skupinka iniciatívnych čínskych turistov si rozobrala niektoré rastlinky z parku domov ako suveníry. Preto moja rada znie rastliny neničte.
Interiér Chrámu Vasilija Blaženého
Architektúra a Štruktúra
Katedrála Vasila Blaženého, známa aj pod názvom Pokrovský chrám, je hlavnou dominantou Červeného námestia, ale aj samotnej Moskvy. Tak ako New York má svoju Sochu slobody, ako Paríž má svoju Eiffelovú vežu, ako Rio De Janeiro sochu Spasiteľa Krista, tak Moskva má svoj vlastný symbol - chrám Vasila Blaženého.
Chrám Vasila Blaženého bol postavený na príkaz Ivana Hrozného ako spomienka na víťazstvo ruských vojsk nad Kazachmi (Tatármi) v roku 1552. Chrám Vasila Blaženého mal vlastne predstavovať podľa jednej interpretácie nebeský Jeruzalem, no podľa druhej spojenie Ruska s Európou a Áziou.
Architekt stavby nie je jednoznačný. Predpokladá sa, že ním bol Postnik Jakovlev, ktorému podľa legendy po dokončení práce práve na príkaz Ivana Hrozného vypichli oči - údajne preto, aby už nikde inde vo svete podobný chrám nepostavil. V rokoch 1553 až 1560 bolo postavených osem samostatných kostolov s jedným základom. Každý má svoju vlastnú architektonickú výzdobu internú i externú. Spomenutých 8 kostolov obopína centrálny stĺpovitý chrám. Deviaty kostol, resp. kaplnka Vasilija Blaženého, pribudla až v roku 1588, štyri roky po cárovej smrti. Každý kostol symbolizuje jednotlivé dni rozhodujúcich bojov o Kazaň. Po dobudovaní zvonice v roku 1670 bol chrám ako celok dobudovaný do finálnej podoby.
História chrámu Vasila Blaženého je teda naozaj bohatá, počas ktorej dochádzalo k početným prestavbám a rekonštrukciám. Spomeňme, že pôvodná farba chrámu bola biela a až časom sa jeho farba zmenila. K zaujímavostiam chrámu Vasila Blaženého patrí napríklad aj to, že v roku 1929 bol tento chrám boľševikmi uzatvorený, následne otvorený bol až v roku 1990. Okrem iného tu bol taktiež Napoleon, ktorý v ňom nechal ustajniť kone, aby symbolicky potvrdil neisté víťazstvo nad Ruskom. Pri jeho úteku z Ruska chcel aspoň katedrálu zničiť, avšak mokré rozbušky nakoniec jeho zákerný plán našťastie prekazili. V súčasnosti je chrám Vasila Blaženého otvorený pre bohoslužby, ale slúži aj ako múzeum.
Úžasná renesančná architektúra chrámu Vasila Blaženého, jej rôznorodosť v jednotlivých stavebných častiach a typické cibuľové veže z konca 16. storočia robia z tohto chrámu skutočný poklad sveta, ktorý treba navštíviť. Niet divu, že chrám ako súčasť Kremlinu je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Lokalita Chrámu Vasila Blaženého je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1990.
Chrám Vasilija Blaženého v noci
Význam Chrámu
Chrám Vasilija Blaženého je nielen architektonickým skvostom, ale aj symbolom ruskej kultúry a histórie. Jeho pestrofarebné kupoly a zložitý dizajn priťahujú návštevníkov z celého sveta, ktorí chcú obdivovať jeho krásu a dozvedieť sa viac o jeho bohatom dedičstve.
Najstaršou dodnes zachovanou svetskou stavbou Kremľa je Granovitaja palata z čias Ivana III. - trónna sieň moskovských panovníkov, v ktorej prijímali diplomatov, zasadala bojarská duma a pod. Názov vznikol podľa východnej fasády budovy, ktorá je vyzdobená typickou renesančnou dekoráciou, pripomínajúcou brúsené kryštály. Ústredný priestor budovy tvorí veľká dvorana (495 štvrcových metrov), steny a strop ktorej bohato zdobené majstrami tradičnej ruskej maľby z Palecha.
Ďalšou významnou svetskou stavbou Kremľa je Teremnoj dvorec, päťpodlažný palác, v ktorom bývali prví cári z dynastie Romanovcov.
V Chráme Vasilija Blaženého je deväť ikonostasov, v ktorých je okolo 400 ikon zo 16.-19. storočia a považujú sa za jedny z najkrajších diel novgorodskej a moskovskej ikonopiseckej školy. Steny chrámu pokrýva maľba a fresky zo 16.-19. storočia. Okrem ikon sú v priestoroch duchovného stánku aj portrétna maľba a krajinky 19. storočia i náboženské predmety.
V polovici 20. rokov 20. storočia Chrám Vasilija Blaženého nadobudol štatút múzea.
Posledným presláveným strediskom byzantského umenia bolo Rusko. Pred rokom 1000 kyjevské knieža sv. Vladimír prijal kresťanstvo. Cisári gréckej ríše ho požiadali, aby im poslal na pomoc žoldnierske vojsko, Vladimír za to žiadal ruku byzantskej kňažnej, cisári slúbili vydať svoju sestru Annu za Vladimíra, ak sa stane kresťanom. Dal sa pokrstiť aj všetok svoj ľud. Anna vstúpila do mesta so sprievodom kňazov a misionárov, ktorí začali christianizovať ruský ľud. Preto je ruská cirkev dodnes ortodoxná a aj zvyky, abeceda a umenie sú byzantského pôvodu.
Prvý chrám bol postavený v Kyjeve a zasvätaný sv. Sofii. Postavili ho umelci povolaní z Byzancie.
Chrám Vasilija Blaženého: postavili Barma a Posnik v rokoch 1555- 1560. Skladá sa z deviatich chrámov. Dal ho postaviť cár Ivan IV. Chrám postavili na mieste kostola Svätej Trojice, jeho autormi podľa kroniky boli Postnik a Barma (predpokladá sa, že ide o toho istého človeka). Mali postaviť chrám skladajúci sa z 8 kostolov, z ktorých každý mal byť zasvätený tým svätým, ktorých sviatky pripadali na rovnaký deň ako najkrvavejšie bitky s Kazanským chanátom. Tak sa objavil názov chrámu, pretože dobytie Kazane pripadalo na veľký pravoslávny sviatok Pokrova. Jemu bol aj zasvätený hlavný ústredný kostol, no podľa zámeru staviteľov chrám dostal ešte deviaty kostol, pravdepodobne preto, aby nenarušoval súmernosť stavby.
Existuje tiež povesť, podľa ktorej, keď Ivan Hrozný uvidel postavený kostol, prikázal staviteľa oslepiť, aby nikde inde na svete nemohli postaviť tak krásny chrám. Až do doby výstavby zvonice Ivana Veľkého bol chrám najvyššou budovou v Moskve.
V roku 1588 k nemu pristavali malý kostol Svätého Vasilija, pomenovaný podľa svätca Vasiľa, ktorý bol pochovaný neďaleko. Tak chrám dostal svoj druhý neoficiálny názov - chrám Vasilija Blaženého.
K novému rozkvetu maliarstva prispela nádhera ikonostasu- steny pokrytej ikonami, ktorá oddeluje svätynu od chrámovej lode. Čoskoro vznikali školy, význam moskovskej školy vzrátol osobnosťou Andreja Rubľova, ten vynikal citlivým pochopením symboliky a jemným kultivovaným podaním. Jeho vrcholným dielom je slávna ikona so sv.