Už podľa veľmi starej cirkevnej tradície, v súlade s rozdelením liturgických funkcií, biblické čítania prednáša (okrem evanjelia) lektor, ktorý vykonáva svoju vlastnú funkciu aj v prípade, že sú na liturgii prítomní aj posluhujúci vyššieho stupňa. Služba lektora je dôležitým prvkom liturgie. Lektor má vznešenú úlohu, lebo svojím hlasom vytvára most medzi posvätným textom a srdcom - mysľou - dušou poslucháča.
Konštitúcia o liturgii II. vatikánskeho koncilu, Sacrosanctum concilium, hovorí, že „Kristus je stále prítomný vo svojej Cirkvi, najmä v liturgických úkonoch. … Prítomný je vo svojom Slove, lebo on sám hovorí, keď sa v Cirkvi číta Sväté písmo.“ (SC 7). To znamená, že keď lektor ohlasuje Božie slovo počas liturgie, Kristus sám hovorí zhromaždeniu. Lektorov hlas sa stáva Božím hlasom; lektor je hlasom Krista. Lektor sprostredkúva hlas Boha.
Kto môže byť lektorom?
Od čias Tertuliána patrí lektor medzi duchovenstvo. Dnes sa lektorát chápe ako služba (ministerium), ktorá je popri diakonáte, podobne ako akolytát určovaná aj laikom. Pápež František v roku 2021 rozhodol, že ministériá lektorátu a akolytátu budú prístupné aj ženám, a to v stabilnej a inštitucionálnej forme. Je potrebné si uvedomiť, že ide o laické ministériá zásadne odlišné od ordinovaného ministéria, ktoré sa prijíma sviatosťou vysviacky.
Kódex kanonického práva hovorí:
Kán. 230 - § 1. Laickí muži, ktorí majú vek a vlohy stanovené dekrétom Konferencie biskupov, môžu byť predpísaným liturgickým obradom nastálo prijatí do služby lektora a akolytu; toto udelenie služieb im však nedáva právo na poskytovanie materiálneho zabezpečenia alebo remunerácie zo strany Cirkvi.
§ 2. Na základe dočasného poverenia laici môžu pri liturgických úkonoch plniť úlohu lektora; takisto všetci laici môžu vykonávať úlohu komentátora, speváka a iné úlohy podľa normy práva.
§ 3. Kde to potreba Cirkvi vyžaduje, pri nedostatku služobníkov môžu aj laici, hoci nie sú lektori ani akolyti, zastávať niektoré ich služby, totiž vykonávať službu slova, viesť liturgické modlitby, udeľovať krst a rozdávať sväté prijímanie podľa predpisov práva.
Kán. 231 - § 1. Laici, ktorí sa natrvalo alebo na nejaký čas oddávajú zvláštnej službe Cirkvi, majú povinnosť, aby si osvojili primeranú formáciu, vyžadovanú na náležité plnenie svojej úlohy, a aby túto úlohu plnili svedomite, horlivo a usilovne.
Čo by mal lektor vedieť a ako sa má správať?
Má byť náležite pripravený a schopný dobre predniesť text. Lektor má milovať Sväté písmo, študovať ho a často ho čítať. Lektor nesmie byť pri čítaní nudný a nevýrazný. Ak tak je, čítania pri bohoslužbách nie sú v skutočnosti počúvané, lebo sú jednotvárne. A to je veľká škoda, lebo tak veriacim uniká poklad Božieho slova. Lektor musí poznať a milovať to, čo číta. Nesmie text čítať z „fleku„, musí sa pripraviť. Lektor, aby dobre vedel prečítať text, potrebuje rozumieť čítaniu na daný deň: zameranie úryvku, kontext úryvku a dôvod úryvku. Lektor musí zvládať aj technickú stránku prednesu textov, musí ovládať umenie komunikácie. Posledným cieľom lektora je čítať Božie slovo nahlas tak, aby poslucháči mohli slovo počuť zreteľne, rozumeli jeho významu a boli pohnutí v hĺbke svojich sŕdc zjavením Boha.
Lektori sú ustanovení na prednes čítaní zo Svätého písma okrem evanjelia. Je im odovzdaná osobitná úloha v Božom ľude, ktorá má základ v Božom slove. Majú sa usilovať, aby sa u veriacich pri počúvaní posvätných čítaní vznietila v srdci láska k Svätému písmu a živý záujem oň.
Keď číta lektor vtedy je zrejmé, že aj celebrant patrí k poslucháčom Božieho slova. Lektor môže predniesť úmysly všeobecnej modlitby a niekedy aj žalm.
Pri čítaní načim dodržiavať pravidlá slovenskej výslovnosti. Ten, kto verejne v kostole číta Sv. písmo, musí ho čítať tak, aby poslucháči poznali posvätnosť Božieho slova. Neslobodno zveriť čítanie lekcií niekomu, kto to nedokáže zrozumiteľne, jasne a s patričným dôrazom prečítať. Je potrebná výchova lektorov, nielen čo sa týka techniky čítania, ale i obsahu. Nemôže čítať lekciu ten, kto si ju vopred neprečítal. O jeho schopnostiach sa kňaz musí presvedčiť.
Čítanie biblického textu potrebuje vzdialenejšiu a bližšiu prípravu. Ku vzdialenejšej patrí dôstojný postoj ku slovu Božiemu, určité znalosti Písma. K bližšej príprave patrí pripravenie kníh, prečítanie textu, naplánovanie páuz a pod.
O úlohe lektora hovorí jeden text z prvotnej cirkvi: „Snažte sa Božie slovo vo svojich čítaniach prednášať pre pochopenie a vzdelanie veriacich zreteľne a zrozumiteľne, bez akýchkoľvek skomolení. Nikdy nesmie byť vaša nedbalosť pre čítaní dotknutá pravda Božieho slova. Čo čítate ústami, mali by ste veriť srdcom a dokazovať skutkami, aby vaši poslucháči mohli byť súčasne poučovaní slovom i príkladom. Keď čítate mali by ste stáť na vyvýšenom mieste, aby vás všetci mohli počuť i vidieť. Týmto postavením sa všade taktiež vyjadruje, že musíte vynikať nad ostatnými, aby ste všetkým ktorí vás vidia a počujú dávali predstavu, ako kresťan žije. To nech pôsobí boh vo vás svojou milosťou.
Biblická príprava: pochopiť čítania v ich kontexte a svetlom viery porozumieť jadro zjavenej zvesti. Liturgická príprava: chápať zmysel a štruktúru liturgie slova a vzájomný vzťah medzi LS a LE. Technická príprava: umenie čítať pred ľuďmi.
Všade, kde chýba ustanovený lektor, sú určení laici na prednášanie liturgických čítaní, ktorí majú byť dobre pripravení plniť túto službu dôstojne, vhodne a horlivo, aby sa u veriacich pri počúvaní posvätných čítaní vznietila v srdci láska k Svätému písmu a živý záujem oň.
Sväté písmo vo veľkonočnom období
„Päťdesiat dní od veľkonočnej nedele, ku nedeli svätodušnej, sa má sláviť s radosťou a jasotom ako jediný sviatočný deň, priam ako veľká nedeľa“ (sv. Atanáz). V rannej cirkvi sa počas tohto obdobia nepripúšťala modlitba „pokľakačky“ ani žiadny pôst, ako to výslovne stanovil aj Nicejský koncil. Židovský kalendár mal sedem týždňov po Veľkej noci (pesach) sviatok šavuot, ktorému sa v gréckom prostredí hovorilo pentekoste (päťdesiaty deň). Veľkonočná doba je akoby „oktáva oktáv“ (7 x 7). Všetkých sedem nedieľ veľkonočnej doby sú v pôvodnom význame nedeľou veľkonočnou, preto majú svoje vlastné texty, a to vo veľkonočnom duchu.
1. čítania pochádzajú vždy zo Skutkov apoštolov. Dnešným cirkevným obciam majú stavať pred oči príklad života a svedectva prvokresťanskej obce rastúcej z moci Vzkrieseného a z jeho Ducha. 2. čítania pochádzajú z 1 Pt (A), 1 Jn (B), a Zjv (C), pretože svojou radosťou z viery a pevnou nádejou najlepšie zodpovedajú duchu veľkonočnej doby. Evanjeliá sa v nedele čítajú perikopy, ktoré sú sústredené na Ježišovo vzkriesenie, zvlášť Jn evanjelium.
Príklad evanjeliá v roku „C“:
- 2. veľkonočná nedeľa - Zjavenie jedenástim a zvlášť Tomášovi (Jn 20, 19 - 31)
- 3. veľkonočná nedeľa - Zjavenie v Galilei, zvlášť Petrovi (Jn 21, 1 - 19)
- 4. veľkonočná nedeľa - Ježiš dobrý pastier (Jn 10, 27 - 30)
- 5. veľkonočná nedeľa - Nové prikázanie lásky (Jn 13, 31 - 35)
- 6. veľkonočná nedeľa - Ježišov odchod k Otcovi (Jn 14, 23 - 29)
- 7. veľkonočná nedeľa - Veľkňazská modlitba, jednota (Jn 17, 20 - 26)
Liturgické texty sa zvlášť obracajú k tým, ktorí boli pokrstení pri Veľkonočnej vigílii. Rozvíjajú dôsledky ponorenia sa (krstu) do veľkonočného tajomstva Ježišovho zmŕtvychvstania.
Čítanie si treba vopred vždy prečítať. Treba sa s textom oboznámiť, snažiť sa ho pochopiť, hľadať najvhodnejšiu formu prednesu.
Pred sv. omšou príde lektor do sakristie (včas, nie na poslednú chvíľu). Počas sv. Až po skončení modlitby a po spoločnom Amen, vtedy keď si ostatní sadajú, lektor vyjde z lavice a kráča k ambone. (Nie cez modlitbu, aby nepútal na seba pozornosť! Lektor kráča k ambone pomaly, dôstojne. Po príchode k ambone sa upokojí, uvedomí si, čo ide robiť. Začne čítať, až keď sa všetci usadia a nastane ticho. Lektor číta posvätný text (Božie slovo!) nahlas,zreteľne a pomaly.
Zo Všeobecných smerníc Rímskeho misála (III. 29. Čítanie Božieho slova je dôležitým prvkom liturgie, a preto ho majú všetci počúvať s úctou. 56. Liturgia slova nech sa slávi tak, aby napomáhala meditáciu, preto rozhodne sa treba vyvarovať každej forme náhlenia, ktoré prekáža sústredeniu sa. Na to sú vhodné aj krátke chvíle posvätného ticha prispôsobené zhromaždenému spoločenstvu. V tichu sa pôsobením Ducha Svätého Božie slovo srdcom prijíma a odpoveď sa pripravuje modlitbou. 58. 59. Povinnosť prednášať čítania podľa tradície nie je predsednícka, ale služobná. Čítania preto prednáša lektor, Evanjelium však zvestuje diakon alebo iný kňaz. 99. Lektor je ustanovený na prednes čítaní zo Svätého písma okrem evanjelia. Lektor má určenú úlohu (porov. č. 101. 128. Po modlitbe dňa si všetci sadnú. Kňaz môže niekoľkými slovami uviesť veriacich do liturgie slova. Lektor zatiaľ ide k ambone a prednesie prvé čítanie z lekcionára, ktorý tam treba položiť už pred omšou. Všetci počúvajú čítanie.
Lekciu si lektor vopred vždy prečíta. Oboznámi sa s textom, premýšľa nad ním, snaží sa ho pochopiť, premedituje ho. Pred sv. omšou prichádza lektor do sakristie s dostatočným predstihom. Pred začatím svätej omše je vhodná súkromná modlitba lektora. Počas sv. Lektor druhého čítania prichádza k ambone počas posledného opakovania refrénu responzóriového žalmu. Kráča k ambone pomaly, dôstojne. Po príchode k ambone stojí lektor vzpriamene, uvedomí si, čo ide robiť. Začne čítať, až keď sa všetci usadia a nastane ticho. Lektor číta posvätný text - Božie slovo nahlas, zreteľne a pomaly. Pri záverečnej výzve Počuli sme Božie slovo sa lektor nadviaže zrakový kontakt s veriacim ľudom.
V textoch, ktoré má kňaz alebo diakon, alebo lektor, alebo všetci veriaci predniesť jasne a nahlas, prednes má zodpovedať ich povahe: podľa toho, či ide o čítanie, o modlitbu, o výzvu, o aklamáciu alebo o spev.
Ako sa zoznámiť s Božím slovom?
Jestvujú rôzne spôsoby, ako sa môžeme zoznámiť s Božím slovom. Najdôležitejším a súčasne najprístupnejším spôsobom je načúvanie Božiemu slovo pri bohoslužbe. Pri nedeľných čítaniach je trojročný cyklus:
- Rok A - Matúšovo evanjelium
- Rok B - Markovo evanjelium
- Rok C - Lukášovo evanjelium
Poslucháčom je postavený pred oči obraz Boha, ktorý sa definitívne zjavil v Ježišovi: v ňom ako očakávanom Mesiášovi a pánovi cirkvi, ktorý ukazuje svojim učeníkom novú životnú cestu (Matúš); v mocnom Ježišovom pôsobení a vedeniu učeníkov ku viere pri jeho smrti a zmŕtvychvstaní (Marek); v Ježišovej dobrote a láske k ľuďom (Lukáš). Bohoslužba sa stáva „Školou Božielo slovo“ aktívnou účasťou veriacich. Pre prečítaní čítania dáva spoločenstvo veriacich odpoveď responzóriovým žalmom. Čítanie evanjelia uvíta spoločenstvo spevom Aleluja. Súhlasom s počutým Božím slovom vyjadrujeme vyznaním viery a svojou starosťou o solidaritu s úmyslami celé farnosti vyjadrujeme v prosbách. Uvedomelým vonkajším postojom rastie naša schopnosť vnímať a prijímať Božie slovo za svoje. Boh vždy, keď zvestuje Svoje slovo, očakáva odpoveď, ktorá je súčasne počúvaním aj klaňaním sa „v Duchu a pravde.“ (Lekc. 6) Úzke spojenie liturgie slova s eucharistickou liturgiou pri slávení Svätej omše vyžaduje od veriacich, aby sa zúčastnili na slávení už od začiatku, aby ho pozorne sledovali a nakoľko je to možné, aby boli pripravení počúvať, najmä tým, že si vopred nadobudnú hlbšie poznanie Svätého písma. Toto úzke spojenie dá podnet, aby sa veriaci usilovali o hlbšie chápanie liturgických textov, ktoré sa čítajú, a aby ochotne odpovedali spevom. A tak môžu veriaci dať Božiemu slovu živú odpoveď, plnú viery, nádeje a lásky, modlitbou a obetovaním seba samého nielen pri liturgickom slávení, ale aj v celom svojom kresťanskom živote (L 48).
Posvätné ticho
Liturgiu slova treba sláviť tak, aby napomáhala rozjímaniu. Preto sa treba vyhnúť náhleniu, ktoré prekáža sústredeniu. Rozhovor medzi Bohom a ľuďmi, konaný za pomoci Svätého Ducha, žiada si krátke chvíle ticha, prispôsobené zídenému zhromaždeniu, keď srdce prijíma Božie slovo a pripravuje odpoveď v modlitbe (L 28, VSRM 23).
K správnemu chápaniu Božieho slova, ktoré sa čítaniami sprístupňuje zhromaždeniu, vedie predovšetkým spôsob prednesu lektorov, ktorí majú čítať nahlas, jasne a zrozumiteľne (L13).
Zásady a odporúčania pre lektorov
Čítanie, ktoré sa má predniesť vo svätej omši, je vhodné prečítať si už doma, avšak treba prísť do sakristie kostola pozrieť si čítanie dňa alebo prosby, aby bolo jasné, čo sa má čítať a aj kde sa to v knihe nachádza. Napr. pri prosbách je potrebné odsledovať, aby sa prosby určené na deň slávnosti nečítali cez vigíliu a pod. Príchod do sakristie kostola by mal byť minimálne 10 min. pred začatím svätej omše. Je dobré upovedomiť kostolníčku, ktorý lektor má ktoré čítanie, aby nenastal problém s prípadným hľadaním náhradného čitateľa na poslednú chvíľu. Určení lektori sa podľa vopred pripraveného rozpisu medzi sebou dohodnú a striedajú v čítaní 1. čítania, 2. čítania a spoločných modlitieb veriacich (prosieb). Pokiaľ na svätej omši nie je prítomný organista, lektor prečíta aj Žalm a Alelujový verš.
Je potrebné dbať o vhodnosť oblečenia pri zúčastnení sa slávenia Eucharistie, zvlášť pokiaľ ide o službu lektora. Nevhodné sú krátke nohavice, tričká na ramienka a pod. V dni, keď sú slávnosti, prikázané sviatky, nevynímajúc nedele, môžeme aj svojím oblečením dať najavo, aký má pre nás v Cirkvi ten konkrétny deň význam. Počas lektorskej služby sedieť v kostole na pravej strane vpredu (strana, na ktorej sa nachádza ambona - miesto, odkiaľ sa prednáša Božie slovo),v predných laviciach vyhradených a označených pre lektorov. Z týchto miest počas príchodu do svätyne k ambone nie je žiadne ukláňanie sa k oltáru.
Príchody k ambone:
- 1. čítanie - po skončení Modlitby dňa, po slovách kňaza: „... a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov. Amen.“
- 2. čítanie - po poslednom zopakovaní responzória Žalmu
- prosby - zároveň s príchodom miništranta ku kňazovi s knihou a počas úvodnej modlitby kňaza.
Ak sa lektor pri čítaní pomýli, zasekne, zakašle, zistí, že číta nesprávny text alebo niečo podobné - neospravedlňuje sa „prepáčte“ a inak, ale v pokoji sa vráti k čítaniu, prípadne začne čítať správny text od začiatku. Po dočítaní čítania je vhodné zachovať pred zvolaním „Počuli sme Božie slovo“ chvíľku ticha. Približne 1 až 3 sekundy, nie viac. Pri odchode na svoje miesto do lavice pre lektorov nie je potrebné žiadne otáčanie sa a ukláňanie sa k oltáru.
Pri čítaní prosieb nikdy nehovoriť, ako budeme odpovedať. To je úloha predsedajúceho kňaza a ak to on nepovie, odpovedáme „Prosíme ťa, vyslyš nás.“ Pri prosbách za osobitné úmysly (mier vo svete, poďakovanie za úrodu a pod.) a za zomrelých na 1. výročie smrti, treba vybrať takú prosbu, ktorá sa začína rovnako alebo podobne ako predošlé prosby. Ak sú všetky prosby zakončené slovami „prosme Pána“, má byť rovnako zakončená aj posledná pridaná prosba. Nie je potrebné prečítať celé meno a priezvisko zomrelého, ani výročie smrti, stačí prečítať len krstné meno. Prosbu za zomrelých je vhodné prečítať vždy ako poslednú. Pri čítaní prosieb sa v texte niekedy nachádza modlitba za pápeža alebo diecézneho biskupa, ktorých meno je označené písmenom „M“. Namiesto tohto písmena sa povie meno aktuálneho pápeža alebo biskupa. V prípade neistoty je vhodné si tieto mená pripomenúť už počas prípravy na čítanie v sakristii. Po dočítaní prosieb zostať na mieste, kým kňaz neprednesie modlitbu. Nie je potrebné niekam sa otáčať, alebo odchádzať od ambony - iba zostať stáť pokojne tvárou k ľudu až do skončenia záverečnej modlitby prosieb, potom odísť na svoje miesto.
Sledovať vlastné služby podľa rozpisu lektorov a keď sa niekomu nedá v daný deň prísť, je povinný nájsť za seba náhradu, prípadne aspoň upovedomiť kostolníčku. Pri akýchkoľvek nejasnostiach ohľadom liturgie sa treba v prvom rade obrátiť na kňaza, ktorý má celebrovať danú svätú omšu. Smerodajné informácie o liturgii príslušného dňa sa nachádzajú aj v Direktóriu.
Eucharistia - nesmierne tajomstvo! Je to tajomstvo, ktoré treba predovšetkým správne sláviť. Aj týmito slovami pozýva svätý Ján Pavol II. v apoštolskom liste Mane nobiscum Domine (v bode 17) k správnemu sláveniu svätej omše. Úlohou lektora je pri sv. omši a iných liturgických obradoch prednášať Božie slovo, teda čítania, príp. responzóriový žalm, ak nieto žalmistu a tiež spoločné modlitby veriacich (tzv.
Ak máte záujem stať sa lektorom a pri sv. Povzbudzujeme všetkých lektorov, či už tých, ktorí pravidelne slúžia, alebo aj tých, čo majú v úmysle sa nimi stať, aby sme sa oboznámili s textami ktoré máme prednášať počas svätej omše - v dostatočnom predstihu pred jej slávením (pokiaľ to je možné - deň vopred), aby aj touto našou prípravou (našim postojom k príprave), sme prispeli k dôstojnosti, jednoduchosti a kráse slávenia svätých omší.
Vždy v predstihu (v piatok ráno pred nedeľou) sú rozoberané čítania nasledujúcej nedele live, alebo si môžete v archíve vyhľadať čítania nedele, ktorá už bola (alebo bude).
Modlitba lektora pred prednesom (čítaním) Sv. písma
Pane, so svätým Augustínom sa k tebe modlím: „Nech sú Tvoje Písma mojou čistou radosťou. Daj, aby som sa v nich nezmýlil a aby som nimi nemýlil druhých.“ Chcem Tvoje Písma poznávať s otvoreným srdcom a hľadať v nich útechu v mojom živote. Otvor mi, Pane, myseľ, aby som ich porozumel tak, ako si Ty chcel, aby boli napísané a rozumené. Otvor mi srdce, aby som ich chápal otvorene a bez výhrad. Iba tak - viem to - budú pre mňa naozajstnou radosťou a svetlom. Chcem ich podávať ďalej čítaním, ohlasovaním a svedectvom života podľa nich. Daj mi k tomu svoju milosť. Vy, anjeli a svätí, moji priatelia, modlite sa za mňa, aby sa vo mne naplnil plán Nebeského Otca. Amen.
Modlitba lektora po prednese (čítaní) Sv. písma
Bože, Duchu Svätý, ďakujem ti, že si ma viedol pri čítaní Svätého písma. Verím, že Ježiš Kristus je PRAVDA. Posilňuj ma v tejto viere. Verím, že Ježiš Kristus je CESTA. Pomôž mi zachovávať všetky jeho slová a nasledovať jeho príklad. Verím, že Ježiš Kristus je ŽIVOT. Uč ma s úctou a láskou často prijímať sväté sviatosti na udržanie a zveľadenie Božieho života vo mne. Panna Mária, nech na tvoj príhovor a podľa tvojho príkladu vždy ochotneprijímam a v srdci zachovávam každé slovo, ktoré pochádza od Boha. Nebeský Otče, prosím Ťa, aby si prebýval v mojom srdci, spolu s Ježišom a Duchom Svätým.
Úlohy lektora
Ďalej VSRM č. 194 až č. 198 hovorí:
Úvodné obrady
- Keď sa ide k oltáru, ak nie je prítomný diakon, lektor, oblečený do schváleného rúcha, môže niesť evanjeliár, trochu vyzdvihnutý. Ak nesie knihu, kráča pred kňazom; ináč ide spolu s ostatnými posluhujúcimi. /č. 194/- Keď príde k oltáru, spolu s inými sa hlboko pokloní. Ak nesie evanjeliár, pristúpi k oltáru a položí naň evanjeliár. Potom zaujme svoje miesto v presbytériu spolu s ostatnými posluhujúcimi. /č. 195/
Liturgia slova
- Čítania pred evanjeliom číta z ambóny. Ak nie je prítomný žalmista, môže po prvom čítaní predniesť responzóriový žalm. /č. 196/- Ak nie je prítomný diakon, lektor môže po výzve kňaza na modlitbu veriacich z ambóny predniesť úmysly. /č. 197/- Ak sa vstupný spev a spev na prijímanie nespieva a ani veriaci nerecitujú text príslušných spevov z misála, môže ich predniesť vo vhodnom čase sám lektor (porov. č. 48, 87). /č.
Časti, ktoré prináležia lektorovi
Podľa VSRM č. 48: “ Ak sa vstupný spev nespieva, recitujú antifónu uvedenú v misáli alebo veriaci, alebo niektorí z nich, alebo lektor, alebo ak to nie je možné, recituje ju sám kňaz, ktorý ju môže upraviť aj na spôsob úvodného povzbudenia (porov. č. 31). “Ďalej č. 87 VSRM hovorí: “ Ak sa nespieva (spev na prijímanie), môžu recitovať príslušnú antifónu z misála buď všetci veriaci, alebo niektorí z nich, alebo sám lektor.
A tiež podľa VSRM č. 129: “ Po čítaní žalmista alebo sám lektor prednesie verš žalmu a ľud zvyčajne povie príslušnú odpoveď ”.
Lektor ohlasuje Božie slovo od ambóny
VSRM v č. 309 hovorí: “ Dôstojnosť Božieho slova si vyžaduje, aby v kostole bolo vhodné miesto, z ktorého by sa Božie slovo ohlasovalo a ku ktorému by sa pri liturgii slova pútala pozornosť veriacich. Patrí sa, aby tým miestom bola spravidla pevná ambóna, a nie jednoduchý prenosný pult. Nech je už dispozícia kostola akákoľvek, ambóna sa musí umiestniť tak, aby vysvätených služobníkov a lektorov mohli veriaci dobre vidieť a počuť. Z ambóny sa prednášajú najmä čítania, responzóriový žalm (medzispev) a veľkonočný chválospev. Môže sa z nej predniesť homília a úmysly spoločnej modlitby.
Lektor sa musí oboznámiť s textami ešte pred slávením
Podľa VSRM č. 352: “ Keďže sa však ponúka mnohonásobná možnosť výberu rozličných omšových častí, ešte pred bohoslužbou musí diakon, lektori, žalmista, kantor, komentátor i zbor dobre vedieť, ktoré texty sa použijú, aby sa nič neimprovizovalo. Lebo harmonické usporiadanie a vykonávanie obradov veľmi napomáha prípravu veriacich na prijatie Eucharistie “.
Spôsob prednesu rozličných textov
38. V textoch, ktoré má kňaz alebo diakon, alebo lektor, alebo všetci veriaci predniesť jasne a nahlas, prednes má zodpovedať ich povahe: podľa toho, či ide o čítanie, o modlitbu, o výzvu, o aklamáciu alebo o spev.