História farnosti a kostolov v Bardejovských Kúpeľoch

Mesto Bardejov, s bohatou históriou siahajúcou vyše 771 rokov, je významným centrom horného Šariša. Jeho cennou devízou sú pamiatky vytvorené v období stredoveku, svetoznáme kúpele a krásna okolitá príroda.

Rímskokatolícka farnosť sv. Egídia v Bardejove si ukladá súbory cookies, ktoré pomáhajú k správnemu fungovaniu tejto webovej stránky farnosti. Kliknutím na „Prijať všetko“ súhlasíte s používaním VŠETKÝCH súborov cookie. Môžete však navštíviť „Nastavenia súborov cookie“ a poskytnúť kontrolovaný súhlas.

Bazilika sv. Egídia

História farnosti a Chrámu sv. Egídia v Bardejove je nerozlučne spätá s históriou mesta. Prvou písomnou správou o existencii kostola na tomto území je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, v ktorej sa spomínajú „fratres de Copryvnicza Cisterciensis ordinis apud Ecclesiam Sancti Egidii de Bardfa“ - bratia z rádu cistercitov z Koprivnice pri kostole sv. Egídia z Bardejova, ktorí tu založili kláštor a dostali od kráľa rozsiahle majetky.

Dnes, na základe výskumov procesu fundácie cistercitských kláštorov na území Uhorska vieme, že kláštor v Bardejove bol vybudovaný z iniciatívy kráľa Ondreja II. (1205 - 1235) na hranici kráľovstva, začiatkom 13. storočia. Rok, ani presné miesto založenia kláštora nie sú známe, ale jeho existenciu potvrdzujú miestne názvy: Mníchovský potok, Kláštorné lúky, i mestská časť „Za rajom“.

Je viac ako pravdepodobné, že pôvodný kláštor zničili pri svojom vpáde Tatári, ale, ako to dokazuje spomínaná listina z roku 1247, cisterciti ho obnovili. Roku 1269 sa cisterciti v dôsledku politických zmien v štáte na bardejovskom území už nenachádzajú a o osude chrámu ani územia Terra Bardfa niet žiadnych správ. Terra Bardfa sa postupne menila na osadu.

Začiatkom 14. storočia daroval kráľ Karol Róbert už rozvinutú osadu Bardejov svojmu sprievodcovi, rytierovi Vavrincovi a jeho potomstvu (Laurentius Filius Laurentii et eius Heredes). V listine z roku 1320, ktorou kráľ udelil obyvateľom Bardejova privilégiá v platení daní, sa už spomína farár i richtár a Bardejov ako „Civitas Bardfa“. Obyvatelia sú povinní odvádzať farárovi polovicu desiatku.

O existencii chrámu sv. Egídia sa dozvedáme z listiny kráľa Ľudovíta I. z roku 1352, ktorou kráľ povolil mestu Bardejov výročný jarmok po dni sv. Egídia, patróna chrámu i mesta. Povýšenie Bardejova na slobodné kráľovské mesto na úrovni Budína a Košíc má tiež priamu súvislosť s chrámom a farnosťou. Zaiste by kráľ Ľudovít I. roku 1376 mestu Bardejov túto výsadu neudelil, keby nemalo chrám a farnosť na patričnej úrovni.

Údaje o čase začiatku a trvania výstavby chrámu sa rôznia. Niektorí autori datujú začiatok výstavby do konca 13. storočia, iní do polovice 14. storočia, čo je najpravdepodobnejšie. Všeobecne sa prijal názor, že základná časť chrámu - hlavná loď a bočné lode - bola dobudovaná ako trojloďová bazilika roku 1415. Do veže, ktorej výstavba prebiehala v rokoch 1420 - 1427, boli inštalované vežové hodiny, druhé v poradí v Uhorsku.

Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia. Z tohto obdobia pochádza patronát chrámu. Okolo roku 1206 sa na tomto mieste usadili cisterciánski mnísi z poľskej Koprzywnice a založili tu kláštor zasvätený svätému Egídiovi. Kráľovská listina z roku 1247, ktorou kráľ Belo IV. potvrdil rádu ich rozsiahle pozemky v okolí Bardejova („Terra Bardfa“), obsahuje prvú zmienku o existencii kostola na tomto území.

V dôsledku náhlych zmien však cisterciáni v druhej polovici 13. storočia (okolo r. 1271) toto miesto opustili. Výstavba chrámu sa začala v polovici 14. storočia a stavba bazilikálnej časti bola ukončená v roku 1415. V období rokov 1420 až 1427 bola postavená veža chrámu. Pod vedením miestneho staviteľa Urbana došlo k ďalším úpravám a rozširovaniu stavby. Výstavba chrámu bola zavŕšená na konci 15. storočia.

V roku 1580 odlial zvonolejár Ján s Tarnowa štvortonový zvon s menom Urban. V priebehu ďalších storočí chrám poškodili požiare, zemetrasenia a bombardovanie v roku 1944. Chrám prešiel mnohými stavebnými rekonštrukciami. V roku 1990 pukli oba chrámové zvony - Urban a Ján a nahradené boli zvonom Jozefom pri príležitosti vyhlásenia chrámu za Baziliku minor.

Medzi najcennejšie exponáty patria:

• Socha sv. Egídia z pôvodného hlavného oltára
• Oltárna skriňa Oltára sv. Alžbety Uhorskej
• Oltár Narodenia Pána (1480-1490)
• Oltár Ukrižovania s maľbou - Veraikon
• liata bronzová krstiteľnica
• Oltár Panny Márie, sv. Erazma a sv. Mikuláša

Interiér chrámu je zdobený jedinečným súborom jedenástich neskorogotických krídlových oltárov z rokov 1460-1520. Najcennejší je oltár Narodenia Pána (okolo rokov 1480 až 1490).

Významnou súčasťou chrámu je súsošie Golgoty na tráme pod Víťazným oblúkom z konca 15. storočia. Dňa 4. januára 2001 bol Dómu sv. Egídia udelený osobný súhlas pápeža Jána Pavla II na povýšenie Chrámu sv. Egídia na menšiu baziliku. Súhlas bol udelený apoštolským breve (krátkym listom). Apoštolské breve zaslal na arcibiskupskú kúriu z poverenia Svätého Otca J. Em. kardinál Angelus Sodano.

Oltáre v Bazilike sv. Egídia:

• Oltár sv. Ondreja
• Oltár sv. Barbory
• Oltár sv. Alžbety vdovy
• Malý oltár Panny Márie, nazývaný oltárom sv Anny
• Oltár Panny Márie, nazývaný oltárom Veroniky Magerovej
• Oltár sv. Kríža
• Oltár Narodenia Pána
• Oltár sv. Apolónie, nazývaný oltárom sv Anny Mettercie
• Oltár Bolestného Vykupiteľa
• Oltár Panny Márie
• Oltár Piety, nazývaný oltárom Sedembolestnej Panny Márie
• Hlavný oltár sv. Egídia

Drevené chrámy UNESCO v okolí Bardejova

Východná kultúra oddávna súvisí s rusínskym obyvateľstvom tohto územia, ktorú reprezentujú pamiatky ikonopiseckej tvorby a malebnej drevenej sakrálnej architektúry. Najznámejšie cerkvi u nás sú rozhodne drevené kostoly v okolí Bardejova. V okolí Bardejova sa nachádza 6 drevených chrámov východného obradu, ktoré v minulosti patrili pravoslávnej Cirkvi - v Krivom, Jedlinke, Lukove - Venecii, Fričke, Kožanoch a Tročanoch.

Pôvodný drevený chrám bol neznámeho zasvätenia, postavený v roku 1701. Predpokladá sa, že zrejme v dôsledku požiaru došlo k jeho zničeniu v roku 1727. Následne však už v roku 1730 bol dokončený nový, taktiež drevený chrám, ktorý bol zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky. Chrám bol prenesený v roku 1931 do Bardejovských Kúpeľov, kde až dodnes priťahuje pozornosť návštevníkov.

Zrubová stavba chrámu je osadená na kamennom základe a je trojdielna, trojpriestorová a trojvežová s troma krížmi. Hlavná veža má stĺpovú konštrukciu. Ostatné dve sú cibuľkovitého tvaru. V hlavnej veži sa nachádza jeden zvon. Vchod je v západnej časti a je vedený do predsiene.

Ikonostas má päťradovú architektúru na piatich poschodiach. Originál pochádza z 18. stor., ale jeho časť sa nachádza v bardejovskom múzeu, pravdepodobne v rozloženom stave. Skelet ikonostasu je pôvodný, rovnako ako cárske dvere, ikony prorokov, Deésis a ikony pod hlavnými ikonami (5. rad). Kópie ikon boli v roku 2005 urobené zo štyroch hlavných ikon, ikon sviatkov a apoštolov. Namiesto správnej patrocinálnej ikony tu bola z neznámych dôvodov ikona Zosnutia Presvätej Bohorodičky.

Ikonostas má dvojkrídlové cárske dvere. Na vrchu je šesť medailónov - štyria evanjelisti a dva medailóny Zvestovania. Namiesto Poslednej večere nad nimi je Mandylion. Prvý, hlavný rad pozostáva z ikon sv. Mikuláša biskupa, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa, ako posledná je chybná ikona Zosnutia Presvätej Bohorodičky . Správne by tam mala byť ikona Ochrany Presvätej Bohorodičky. Druhý rad obsahuje znázornenie sviatkov. Tretí rad je rad apoštolov, v strede s Kristom Veľkňazom, sv. Bohorodičkou a sv. Jánom Krstiteľom. Štvrtý rad obsahuje štyri medailóny, vždy s dvoma postavami prorokov. Uprostred je trojramenný kríž. Piaty rad pod hlavným radom pozostáva z ikon: kráľ Dávid, Obetovanie Izáka, Judita vo vojenskom tábore Holoferna, Judita zabila Holoferna.

Vo svätyni na prestole je umiestnená ikona chrámového sviatku - Ochrany Presvätej Bohorodičky z 18. storočia.

Prehľad drevených chrámov UNESCO v Prešovskom kraji

Kalvária v Bardejove

Kalvária v Bardejove dotvára siluetu mesta Bardejov. Vypína sa nad mestom, na jeho východnej strane. Bardejovská kalvária sa nachádza v blízkosti mesta Bardejov. Vypína sa na pomerne strmom svahu na východnej strane mesta.

K Pútnickému kostolu povýšenia Svätého kríža vedie 13 zastavení v podobe kaplniek, ktoré symbolizujú krížovú cestu Ježiša Krista. Celú kalváriu tvorí 13 kaplniek, ktoré symbolizujú jednotlivé zastavenia Kristovej krížovej cesty. Zaujímavosťou bardejovskej kalvárie je počet kaplniek. Krížová cesta Ježiša Krista mala 14 zastavení, ale kaplniek má bardejovská kalvária iba 13.

Vrcholu kopca dominuje Pútnický kostol sv. kríža, ktorý postavili v eklektickom historizujúcom slohu. Kostol sv. kríža je dvojvežový, fasáda kostola je výrazná. Najvýraznejším prvkom interiéru je oltár s obrazom Snímania Ježiša Krista, ktorý maľoval aj spolu s obrazmi v kaplnkách maliar N. Gavalier.

Pred vstupom do kostola je priestor, ktorý umelo vybudovali počas výstavby a podopiera ho múr. Tu sa nachádza vstup do podzemnej kaplnky sv. Márie Magdalény. Kostol sv. Kríža v pozadí, v popredí kaplnka sv. Márie Magdalény. Kaplnka sv.

V minulosti jednotlivé kaplnky slúžili na celebrovanie omší. V každej kaplnke sa nachádzal svätý obraz a boli uzatvorené dverami. Vstup do kaplnky dnes namiesto dverí zamedzuje mreža.

V okolí kostola sa nachádza cintorín, na ktorom sú pochovaní významní obyvatelia mesta Bardejov. Pochovaný je tu kňaz a starosta Bardejova Gejza Žebrácky, uhorský kartograf Jozef Homolka, prírodovedec Kornel Chyzer a iní. Zároveň tu pochovali aj jednotlivích remeselníkov, ktorí sa podieľali na výstavbe kalvárie.

Pozemok pre kalváriu kúpila Bardejovská rímskokatolícka cirkev dňa 12.11.1858. Výstavba kalvárie začala v roku 1863 zásluhou Eduarda Kaczvinského. V roku 1868 kalváriu dokončili a následne ju v roku 1869 vysvätil košický biskup Ján Perger. Kalváriu financovali z milodarov.

Pôvodne mal kostol dva zvony, v roku 1904 pribudol ďalší zvon. V roku 1920 až 1921 prebehla na kalvárii oprava z dôvodu poškodenia zubom času a vojnou pod taktovkou Gejzu Žebráckeho. Opravu financovali veriaci z farnosti a americkí vysťahovalci, ktorí tiež prispeli. Postavili novú strechu, kostol nanovo vymaľovali a pribudol aj nový oltárny obraz. Pred kostolom postavili mramorový kríž. Okná financovali darmi jednotlivých rodín v meste.

Ďalšia oprava prebehla v rokoch 1991 až 1993.

Zaujímavosti v okolí:

• Cyrilometodský kríž sa vypína nad mestom Bardejov. Hoci k nemu nevedie oficiálne žiadna turistická trasa, patrí k vyhľadávaným turistickým atrakciám miestnych, ale i cezpoľných turistov.
• Autom trvá cesta z Bardejovských Kúpeľov do centra Bardejova približne 9 minút. Priamo z Bardejovských Kúpeľov do Bardejova premávajú aj medzimestské autobusy a MHD. Verejnou dopravou trvá cesta približne 15 minút. MHD linkami z Bardejovských Kúpeľov sa do centra mesta dostanete linkami číslo 1, 2.
• Z autobusovej stanice trvá cesta na kalváriu približne pol hodiny. Pokračujte pozdĺž dvojprúdovej cesty, okolo supermarketu Billa. Za Spojenou školou Juraja Henischa prejsť na Ulicu pod Kalváriou (oproti na druhej strane cesty sa nachádza Dolná brána). Ak pôjdete autom využite ulicu Krátky riadok (tu môžete aj zaparkovať) a postupovať ďalej na ulicu Pod Kalváriou.
• V kostole sa do roka konajú bohoslužby na sviatok sv. Magdalény a na sviatok Povýšenia Svätého kríža.

tags: #farnost #bardejovske #kupele