Mesto Sabinov, ležiace na východe Slovenska v Šariši, má bohatú históriu, ktorá sa úzko spája s Rímskokatolíckou cirkvou. Už v roku 1299 získalo mestské výsady a od 15. storočia bolo slobodným kráľovským mestom.
V archíve farského úradu sa nachádzajú fragmenty z Historie domus, ktorá sa písala zhruba od roku 1835 a s väčšími - menšími prestávkami ešte i na začiatku 20. storočia. Jej záznamy sú v latinčine a maďarčine.
Pamätnosti farnosti slobodného kráľovského mesta Sabinov, zaznamenané Eduardom Szepesházym (sepešházim), farárom spomenutého mesta.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej je významnou súčasťou farnosti Sabinov. Pôvodne gotický kostol zo 14. storočia bol opravený v roku 1427. Stavba veže sa uskutočnila v roku 1622 a kostol bol zároveň renesančne upravený. V roku 1657 vyhorel, ale rýchlo ho opravili. Po roku 1753 bol zbarokizovaný aj s interiérom. Neskoršie opravy prebehli v rokoch 1894, 1908, 1912 a v 30. rokov 20. storočia.
Kostol je jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. V uzávere je gotická rebrová klenba s klinovými vyžľabenými rebrami. V strede kríženia rebier je okrúhla plocha svorníka, svorník však chýba. Loď je zaklenutá pruskými klenbami so štukovým obrazom a rokajami. Klenbové pásy dosadajú na rímsy združených pilastrov.
Fasády kostola sú upravené lizénovými rámami a segmentovo zakončenými oknami. Veža je členená lizénami, pod ktorými bolo v minulosti vidno renesančnú armatúru nárožného kvádrovania. Pri podstrešnej rímse je terčík, určujúci dolný okraj nízkej cibuľovitej prilby.
Hlavný oltár má predstavanú rokokovú menzu a tabernákulum s cherubínmi. Nad menzou, na iluzívne maľovanej drapérii steny, visí obraz sv. Kataríny Alexandrijskej od K. Voluckého z roku 1779 v ráme zdobenom rokajami. Zľava i sprava sú rokokové plastiky sv. Floriána a Jána Nepomuckého.
Kazateľnica je rokoková, na parapete sú rokajové kartuše z polovice 18. storočia. Krstiteľnica je drevená s postavou kľačiaceho anjela, ktorý drží nad hlavou oblú nádobu zdobenú festónom a zakrytú rokokovým vrchnákom, na ktorom je menšie klasicistické súsošie Krst Krista. Dolná časť s anjelom je baroková.
V kostole sa nachádza patronátna lavica, maľovaná v roku 1694, v retardovaných renesančno-barokových tvaroch. Ďalej sa tu nachádza procesiový kríž s korpusom z druhej polovice 18. storočia, drevené rokokové svietniky s anjelikmi z druhej polovice 18. storočia a epitaf s portrétnou bustou biskupa Szmrecsányiho z roku 1908 v neobarokovom podaní, autorom je J. Zala.
Súčasný stav kostola je veľmi dobrý.
Počiatky reformácie a protireformácie
Po neslýchanom vystúpení Martina Luthera (1517) sa jeho reformačné spisy dostali veľmi skoro i do našej krajiny. Zložitá spoločensko-náboženská situácia v prvej polovici 16. storočia spôsobila pomerne rýchle rozšírenie reformácie. V roku 1546 spolu rokovali východoslovenské kráľovské mestá Košice, Prešov, Bardejov, Sabinov a Levoča o náboženských otázkach a dohodli sa, že sa budú pridržiavať augsburského vierovyznania.
Nariadenia uhorského snemu a panovníka Ferdinanda I. podnietili vznik rôznych vierovyznaní u nás. Kráľovskí komisári prišli v roku 1549 do Prešova preskúmať náboženskú situáciu. Úzko spojené východoslovenské mestá, v ktorých sa vtedy už šíril luteranizmus, predostreli vlastné vierovyznanie, tzv. Confessio Pentapolitana. Bolo formulované veľmi obratne podľa nemeckého vzoru a pretože nejestvovalo ani nejaké jasné katolícke učenie (Tridentský koncil, ktorý tak učinil, zasadal až v rokoch 1545-64), kráľovskí úradníci ho prijali. Sabinov sa tak stáva jednou z bášt protestantizmu na východe Slovenska.
Nasledovalo však obdobie tvrdej protireformácie a rekatolizácie a náboženského útlaku. V období reformácie vyše 90% obyvateľstva Horného Uhorska bolo luteránskeho vyznania, južné Uhorsko zas prijalo učenie Kalvína. Občania rusínskej národnosti na východe boli pravoslávneho vyznania.
Tvrdými presadzovateľmi protireformácie boli Habsburgovci. Takže hoci Sabinovčania boli evanjelici (slovenskí i nemeckí), kostol bol katolícky. V celom Uhorsku nebolo evanjelického kostola. Evanjelikom bolo odobratých 888 kostolov.
Až Tolerančný patent Jozefa II. vydaný 25. októbra 1781 podrobne stanovil náboženské slobody nekatolíkov - luteránov, kalvínov a pravoslávnych. Nekatolíci sa mohli stať aj štátnymi zamestnancami. Tolerančný patent znamenal len ich tolerovanie, nie úplné zrovnoprávnenie. Umožnil stavbu mnohých kostolov, nazývaných tolerančnými.
Takými tolerančnými kostolmi boli aj dva evanjelické kostoly v Sabinove, kde artikulárny kostol postavený nemohol byť. Nemeckí evanjelici si postavili kostol v rokoch 1796-1802, slovenskí evanjelici v tesnej blízkosti takmer navlas podobný v r. 1820. Oba boli postavené za mestskými hradbami von z centra.
Farský úrad
V archíve farského úradu sa nachádzajú fragmenty z Historie domus, ktorá sa písala zhruba od roku 1835 a s väčšími - menšími prestávkami ešte i na začiatku 20. storočia. Jej záznamy sú v latinčine a maďarčine.
Prvý zápis hovorí o smrti predchodcu E. Szepesházyho - 11. apríla 1835, v sobotu pred Palmovou (Kvetnou) nedeľou, zomrel zaopatrený sviatosťami umierajúcich farár slobodného kráľovského mesta Sabinov, Jozef Somogyi (šomoďi), keď o 6. hodine ráno odovzdal svoju dušu Stvoriteľovi. V tomto meste, kam ho predurčil Spasiteľ, aby tu dokonal svoju životnú púť, pôsobil od roku 1819, pričom s láskou viedol svojich veriacich.
Po jeho smrti sa spravovania farnosti ujal Eduard Szepesházy, ako to nariadili z diecéznej kúrie. Diecézny biskup Imrich Palugyai (paluďaj) ho oficiálne vymenoval za farára až 20. mája 1835. 20. júna spomínaného roku sa konalo slávnostné uvedenie do úradu farára.
Neskôr, v roku 1865, vystriedal nebohého Jozefa Onczara nový farár Augustín Mazalik. Narodil sa v Sabinove 9. mája 1823. V roku 1841 sa stal klerikom Košickej diecézy. Za kňaza ho po skončení teologických štúdií v Košiciach vysvätil diecézny biskup Anton Ocskay 29. júla 1846.
Po vysviacke sa stal kaplánom v Šarišských Dravciach, kde pri tamojšom zemepánovi Eugenovi Szmrecsányiovi pobudol štyri roky. V roku 1851 sa stal administrátorom v Plavči a Ľubotíne, 1. mája 1853 v Plavnici, odkiaľ sa na sviatok sv. Štefana presťahoval v roku 1856 do Širokého, kde bol administrátorom šesť rokov.
Po smrti dekana a sabinovského farára Jána Soltésza v roku 1862 bol 4. júna vymenovaný za dekana a farára v Širokom. Po smrti sabinovského farára Jozefa Onczara mu bola prisúdená sabinovská fara. V roku 1888 sa stal čestným kanonikom Košickej kapituly. Zomrel 15.
Významné udalosti vo farnosti
- 1836: V meste vypukla epidémia cholery, ktorá si vyžiadala 80 obetí.
- 1863: Požiar zasiahol Piaristické kolégium, kostol a zvonicu.
- 1879: Obnova veže kostola v neogotickom slohu.
Prehľad pôsobiacich kňazov
Rímskokatolícka farnosť v Sabinove má bohatú históriu, ktorá sa odzrkadľuje v pôsobení mnohých kňazov a duchovných pastierov.
Nižšie je uvedený zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Sabinov, spolu s obdobím ich pôsobenia a prípadnými ďalšími pôsobiskami:
- Mgr. Š. M. (od r. 2019)
- Mgr. Š. M. (2019 Sabinov, 2022 Gymnázium sv. T.)
- Mgr. Š. M. (Primície: Prešov - sv. N.)
- Mgr. Š. M. (2001 Trhovište, 2002 Košice - Kráľovnej pokoja, 2003 Ľubiša, 2004 Ruskov, 2006 Sabinov, 2008 Prešov - ACM, 2009 Košice KVP - Božieho milosrdenstva, 2011 Humenné - sv. J.)
- A. (1936 Svinia, 1936 Trhovište, 1936 Sabinov, 1938 Košice - Dóm, 1941 Barca, 1945 Buzica, 1950 mimo pastorácie, 1952 Veľké Trakany, 1958 par.)
- Š. M. (1881 spovedník sestier sv. K.)
- J. (Vychovávateľ u baróna I.)
Farské listy
Farnosť Sabinov pravidelne vydáva farské listy, ktoré informujú veriacich o aktuálnych udalostiach, oznamoch a duchovných zamysleniach. Tieto listy sú dôležitým komunikačným prostriedkom medzi farnosťou a jej členmi.
Nasleduje zoznam niektorých farských listov, ktoré boli vydané:
- Farský list - 25.
- Farský list - 24. nedeľa v cezročnom období - Povýšenie Sv. K.
- Farský list - 23.
- Farský list - 33.
- Farský list - 32.
- Farský list - 31.
- Farský list - 30.
- Farský list - 29.
- Farský list - 28.
- Farský list - 27.
- Farský list - 26.
- Farský list - 25.
- Farský list - 24.
- Farský list - 23.
- Farský list - 22.
- Farský list - 21.
- Farský list - 20.
- Farský list - 19.
- Farský list - 18.
- Farský list - 17.
Pre aktuálne informácie a kompletný zoznam farských listov navštívte oficiálnu stránku farnosti Sabinov.
