Prvá písomná zmienka o Vrútkach pochádza z roku 1255. Rovnako aj niekedy v polovici 13. storočia stál vo Vrútkach drevený gotický kostol. Tento kostol stál na mieste dnešného Vrútockého rímskokatolíckeho kostola. Jeho svätyňa bola tam, kde je dnes veža a veža tam, kde sa nachádza presbytérium kostola. Kto a kedy staval dávny kostol a faru, dodnes nevieme. Vrútocký kostol bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi.
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa vo Vrútkach
Najstaršie dejiny farnosti Vrútky
- Jubileum vysviacky sa podľa tradície svätilo na prvú nedeľu po sviatku Všetkých svätých.
- Stredná loď bola z tuhého materiálu, 23 metrov dlhá a 7,5 metra vysoká.
- Vo svätyni bola drevená klenba, na dvoch miestach boli do kostola dvere.
- Kostol mal hlavný prenosný oltár, organ, tri posvätené zvony.
Na hlavnom oltári bol svätostánok, avšak Sviatosť oltárna tam nebola. Nie je známe ani meno prvého Vrútockého farára. Jedno z prvých mien, ktoré sa uvádza, je farár Pavol z Vrútok „de Ruth“. Časom, hlavne v 15. storočí, sa však Vrútocké panstvo delilo medzi rôzne vetvy a teda aj možnosti na vydržiavanie farára sa zhoršovali.
V Turci sa pomerne rýchlo dozvedeli o Lutherovom učení. Hlavne vďaka Františkovi Révayovi, vtedajšiemu županovi. Ten bol horlivým stúpencom nového učenia a sám si aj dopisoval s Martinom Lutherom. Zmena vyznania však aj napriek tejto skutočnosti neprebiehala zvlášť rýchlo. Ako prvý evanjelický farár sa uvádza Matej Rechtinius z roku 1599. Pri svojom príchode do Turca ešte nebol prívržencom nového učenia, až s väčšinou evanjelických veriacich sa neskôr pripojil ku Lutherovmu učeniu. Vrútocký kostol a fara boli s menším prestávkami od roku 1599 až po rok 1709 v držbe evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
Na začiatku 17. storočia bola situácia katolíkov v Turci ťažká. Prím hrali protestanti. V roku 1613 bolo v Turci 14 000 protestantov a naproti tomu len 2891 katolíkov. V roku 1673 sa ale situácia zvrátila v prospech katolíkov, keď získali naspäť skoro všetky kostoly. Medzi nimi aj ten vrútocký. V čase keď bola farnosť neobsadená, bola administrovaná zo susednej farnosti Sučany. Celé obdobie počas stavovských povstaní bolo na Vrútkach veľmi turbulentné. Správu a používanie kostola si medzi sebou prehadzovali protestantský a katolícky duchovný.
Vrútocká farnosť v 18. a 19. storočí
V roku 1710 prevzal vrútockú faru katolícky kňaz, ktorého meno žiaľ nepoznáme. Už v roku 1713 je ale vrútocká fara opäť neobsadená. Vtedy ju spravuje sučiansky farár Pavel Filovič. Po roku 1713 sa slúženie omší viac a viac obmedzovalo. Až v roku 1731 sa vo Vrútkach slúži omša len každú tretiu nedeľu. Podľa knihy cirkevných návštev z 12. augusta 1754 vieme, že vo Vrútkach sa konala omša len raz mesačne. Tento stav trval do roku 1761, kedy sa Vrútky stali filiálkou Sučianskej farnosti. Od roku 1761 sa Vrútočania snažili o ustanovenie vlastného farára, avšak bezvýsledne.
Ďalšie informácie o dejinách vrútockej farnosti čerpáme z vizitačných listín. Hovorí sa tu o zlom stave vrútockej farnosti a kostola. Vrútocká šľachta je v tomto čase nekatolícka. Budova fary je drevená, v dobrom stave. Keďže vo Vrútkach chýba mecén farnosti, kostol a priľahlé budovy čoraz viac chátrali. V roku 1817 sa na starom kostole zrútila časť strechy pod váhou snehu. Strecha vydržala len nad svätyňou. O kostol sa Vrútočania čoraz menej zaujímali. Až roku 1867, keď sa stal sučianskym farárom Jozef Palovič, sa začalo konať aj vo veci vrútockého kostola. Odkiaľ však vzal peniaze na opravu kostola nie je známe. Od tohto času sa už veriaci starali o kostol vzornejšie.
Dejiny farnosti v 20. storočí
Vrútocká farnosť bola opätovne osamostatnená v roku 1899, keď sa odtrhla od materských Sučian. Veriaci podali žiadosť vtedajšiemu banskobystrickému biskupovi Dr. Karolovi Rimelymu v prvej polovici roku 1899. Po zvážení, že materská farnosť sa nachádza ďaleko, počet veriacich rapídne stúpa a Vrútky sa stali najväčším sídlom v Turci, Dr. Rimely poslal veriacich za Petrom Ráth Ruttkayom, generálnym riaditeľom Košicko-bohumínskej železnice. Peter Ráth Ruttkay, čo by potenciálny patrón farnosti, prisľúbil pomoc a už nič nestálo v ceste erigovaniu farnosti v máji 1899. Prvým Vrútockým farárom sa stal Zoltán Halko. V obnovenej farnosti postavili novú budovu fary na terajšej ulici Sv. Cyrila a Metoda. V roku 1905 bol postavený nový murovaný kostol Sv. Jána Krstiteľa, keďže dovtedajší kostol už nevyhovoval požiadavkám doby. Architektom kostola bol Jozef Pfinn, stavbu zrealizoval Stanislav Zachar. Hlavným sponzorom farnosti bol Peter Ráth Ruttkay. V čase stavby kostola bol dočasne postavený malý drevený kostolík. Novopostavený kostol bol požehnaný 1. októbra 1905 biskupom Alexandrom Radnaiom. Kostol svätého Jána Krstiteľa vo Vrútkach slávnostným spôsobom posvätil (konsekroval) a do oltára vložil relikvie blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej, panny a mučenice 4. septembra 2011 X Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup.
Postupom času sa menila budova fary, keďže v roku 1973 bola asanovaná pôvodná budova na ulici Sv. Cyrila a Metoda, nová fara bola na dnešnej Kalocsayovej ulici. Od roku 1987 vďaka pánovi farárovi Jánovi Ďuricovi, je budova fary na dnešnom mieste, na (Mlynskej ulici) Námestí S.
Zoznam farárov farnosti Vrútky:
- 1900 - 1903 Zoltán Halko
- 1903 - 1930 Ján Komora
- 1930 - 1941 Juraj Miko
- 1941 - 1949 Anton Veselovský
- 1949 - 1953 Anton Prokian
- 1953 - 1961 Martin Láclavík
- 1961 - 1963 Jozef Weisz
- 1963 - 1965 Milan Krajan
- 1965 - 1969 Štefan Táska
- 1969 - 1975 Matej Zaťko
- 1975 - 1980 Jozef Závodský
- 1980 - 1990 Ján Ďurica
- 1990 - 1990 Ján Hanko
- 1990 - 2003 Vít Tužinský
- 2003 - 2008 Milan Žila
- 2008 - 2019 Jozef Petráš
- 2019 - 2022 Miroslav Hložný
- 2022 - Jaroslav Dekan
Z Vrútockej farnosti vyšlo tiež niekoľko kňazov - rodákov, z nich je asi najznámejším súčasný žilinský diecézny biskup Mons.
Dňa 14. februára 2008 Svätý Otec Benedikt XVI. zriadil Žilinskú diecézu a za prvého žilinského diecézneho biskupa vymenoval Mons. doc. ThDr. Tomáša Galisa, PhD. Farnosť Vrútky spolu s farnosťami Martin - mesto, Martin - Sever, Sučany a Turany boli odčlenené od Banskobystrickej diecézy a vytvorili Martinský dekanát, ktorý sa stal súčasťou novozriadenej Žilinskej diecézy.
Do farnosti Vrútky patria 3 filiálky: Martin - Priekopa, Lipovec a Turčianske Kľačany. Na území farnosti Vrútky žije približne 19 900 obyvateľov. Z toho katolíkov je 8 700, evanjelikov augs.
vyznania 3 600, ostatní obyvatelia (7 600) sú zaradení do skupiny „bez vyznania“ alebo patria do menších skupín iných náboženských spoločenstiev.
Erb farnosti
Heraldický register Slovenskej republiky vedený na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky - Odbore archívov, podľa zákona číslo 575/2001 Z. z. o organizácií činností vlády a organizácií ústrednej štátnej správy, ako aj podľa štatútu Heraldickej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, berúc do úvahy, že erbová tvorba je neoddeliteľnou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva a má aj v Cirkvi na Slovensku dávne tradície, ktoré sú hodné pestovania aj v súčasnosti, uvedomujúc si, že odkaz našej cirkevnej heraldiky je príkladom i príkazom, aby tvorba v tejto oblasti nepatrila len minulosti, ale ostala súčasťou života a identity farnosti týmto potvrdzuje všetkým, ktorí budú čítať túto erbovú listinu a oznamuje im nasledovne:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa oboznámilo so žiadosťou Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti Vrútky o zapísanie erbu tejto farnosti do Heraldického registra Slovenskej republiky. Heraldický register dňa devätnásteho februára roku dvetisícdesať preskúmal predložený návrh erbu a po konzultácií s pánom Jozefom Hanusom, generálnym štátnym radcom, riaditeľom Odboru archívov a registratúr Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zodpovedným za Heraldický register Slovenskej republiky, v jeho prítomnosti, ako aj v prítomnosti pána Zdenka Alexihi, člena Heraldického kolégia a akademika Medzinárodnej heraldickej akadémie konštatoval, že erb navrhnutý na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky rešpektuje všetky po stáročia zachovávané heraldické pravidlá erbovej tvorby a spĺňa všetky požiadavky na jeho zaregistrovanie a používanie. Heraldický register preto touto erbovou listinou potvrdzuje, že erb Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Vrútky má túto podobu: v modrom štíte v červenom hrote ležiaci strieborný baránok prekrývajúci zlatý latinský ďatelinkovitý kríž; v pravom hornom rohu strieborné písmeno X, v ľavom hornom rohu strieborný dvojitý labovitý kríž so skrátenými spodným ramenami. Nad štítom čierny kňazský klobúk s jedným strapcom na každej strane.
Baránok Boží a kríž symbolizujúci patrocínium kostola svätého Jána Krstiteľa, písmeno X v pravom hornom rohu pripomína svätého Františka Xaverského, patróna Banskobystrickej diecézy, kam farnosť v minulosti patrila a dvojitý kríž v ľavom hornom rohu korení v erbe novej Žilinskej diecézy a vyjadruje súčasnú príslušnosť farnosti do tejto diecézy. Čierny kňazský klobúk so šnúrami s jedným uzlom na každej strane predstavuje heraldické odlíšenie erbu farnosti v systéme erbových znamení používaných v Rímskokatolíckej Cirkvi.
Heraldický register Slovenskej republiky posúdil žiadosť o vystavení erbovej listiny a nezistil žiadne prekážky, ktoré by vydaniu listiny bránili. Erb Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Vrútky opísaný v tejto listine a farebne vyobrazený v jej strede je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou W - 174/2010. Tento erb, či už vo farebnej, čiernobielej, či inej podobe Farnosť Vrútky môže podľa heraldických zvyklostí používať na svojom majetku hnuteľnom aj nehnuteľnom, najmä na osobných listoch, pečiatkach, ex librisoch a pri všetkých iných vhodných príležitostiach. Ak by si však ktokoľvek iný privlastnil rovnaký erb ako ten, ktorý je tu opísaný a vyobrazený, má byť podľa starého erbového práva vystavený posmechu a opovrhnutiu.
Spevokol Vrútockej farnosti
Spevokol vznikol veľmi rýchlo po obnovení farnosti Vrútky už koncom 19-teho storočia. Prvá písomná zmienka o vystúpení spevokolu je v Histórii vrútockej farnosti od Szende Uhliarika. Tento spevokol so svojimi sólistami a hudobným doprovodom zo železničnej výhrevne liturgicky sprevádzal biskupskú omšu v októbri v r. 1905 pri vysviacke nového vrútockého kostola.
Vznik a rýchly rozvoj spevokolu nie je vôbec prekvapujúci. Vrútky v tom čase boli významným hospodárskym centrom horného Uhorska. Ich význam vyplýval najmä z funkcie východzej stanice trate Vrútky - Budapešť a z veľkej železničnej dielne vo Vrútkach, ktorá určovala nielen ekonomický ale aj kultúrny rozvoj Vrútok. Vo Vrútkach bol v tom čase čulý spoločenský život, vrútockí futbalisti boli majstrami horného Uhorska, inými slovami majstrami Slovenska, železničné dielne dokonca zamestnávali kapelníka, ktorého jedinou úlohou bolo dbať o umeleckú úroveň železničnej dychovky a (čo bolo v tom čase bežné a dnes už nezvyklé) aj o rozvoj chrámovej hudby v kostole. Po vzniku Česko-slovenskej republiky veľmi dobrá úroveň spevokolu naďalej pretrvávala, v jeho radoch s veľkou pravdepodobnosťou spievali aj niektorí známi umelci a hudobní pedagógovia Slovenska, pochádzajúci z Vrútok (Zvarík a iní) - samozrejme ešte ako mládež. Spomíname na meno pána Beňuša, ktorý bol futbalovým talentom ale aj veľmi dobrým barytónom. Tento pán v začiatkoch komunizmu emigroval do USA a na Slovensko sa vracal v deväťdesiatych rokovh 20. storočia až ako 70 ročný po páde totality. Hlas mal však stále neuveriteľne silný a jasný.
Medzi dirigentmi sa spomínajú mená ako Jozef Chládek, Alexander Brix, Frico Kafenda, Ján Leporis, František Kováčik Podmagurský, Ján Kučera, Rudolf Zentko, František Kemény, Karol Makárius (výpomoc z plzenskej Škodovky), Rudolf Bóna, Mária Mazúrová.
Tieto fakty sú možno trošku prekvapujúce, ale v tom čase všetko fungovalo bez televízorov, v Katolíckom kultúrnom dome, kde rástli popri speváckych aj herecké talenty. Prínosom k úrovni spevokolu boli aj skladatelia z Vrútok ako pán Podmagurský, či Frico Kafenda.
Dôkazom o kvalite spevokolu je aj dochovaný notový materiál zo štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Náročné štvorhlasné latinské omše s doprovodom orchestra od Říhovského, Führera, Fibicha nepatria medzi skladby, na ktoré by si mohol trúfnuť neškolený spolok spevákov.
Veľmi často spomínaným organistom a dirigentom spevokolu je pán Zentko z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. Spomína sa aj meno pána Kaveca.
O ďalšie pokračovanie spevokolu sa starali v časoch totality najmä organisti. Vzhľadom k ťažkým skúškam, ktorými museli prechádzať všetci, čo svoju vieru nezapreli, aj spevokol prechádzal istými krízami. Spievali v ňom niekedy aj menej kvalitní speváci, cvičilo sa len tesne pred Vianocami a Veľkou nocou.
V r. 1977, kedy do spevokolu vstupuje ako spevák tenoru a zároveň ako organista Viliam Majda, spevokol diriguje pani Mária Mazúrová, ktorá nebola organistkou. Spevokol cvičil najmä na Vianoce a Veľkú noc. V jeho repertoári boli ľudové vianočné omše od Marhulu, Hradila, Berku a niekoľko jednoduchých veľkonočných skladieb. V r. 1988 sa Viliam Majda ujíma dirigentskej taktovky a v tom období dochádza aj ku generačnej výmene spevákov. Začína sa cvičiť jedenkrát týždenne hodinu a pol od septembra do júna a skúšky bývajú delené podľa hlasov. Podarí sa oprášiť staršie, už pomaly zabudnuté latinské omše najmä Führera. Miesto organistu v spevokole preberá Oľga Cipciarová, čím sa stáva organový doprovod veľmi silným doplnkom spevokolu. Po páde totality prichádzajú do spevokolu veľmi dobrí speváci basu, čím sa aj tento hlas stal znovu oporou.
Veľkým podporovateľom spevokolu sa v tom čase stal farár Vít Tužinský, ktorý dodal aj notový materiál najmä na liturgické spevy Veľkého trojdnia. Veľkým hudobným skvostom repertoáru spevokolu sa stala v r. 1992 Česká mše vánoční od J. J. Rybu, ktorú rozpísal a do slovenčiny preložil Viliam Majda. Jednu sezónu túto omšu doprevádzal na husliach aj Dalibor Karvay - vrútocké zázračné dieťa.
Repertoár spevokolu sa stále rozširuje, pribudli základné diela chrámovej liturgickej hudby od M. Sch. Trnavského. Pekným výkonom v r. 1999 spevokol v Námestove na Námestovských hudobných slávnostiach v súťaži spevokolov z celého Slovenska získal prvé miesto v striebornej kategórii, čo samozrejme zdvihlo sebavedomie spevákov. Ďalším skvostom v repertoári spevokolu je Händlovo Aleluja a Hoden je Baránok z oratória Mesiáš. V repertoári je v súčasnosti takmer 160 skladieb na rozličné liturgické príležitosti ale aj niekoľko moderných vecí ako vianočné Aleluja od Brenchleyho, Little David (černošský gospel) alebo Baba yetu od Ch.Tina (swahilský Otče náš).
Spevokol má v súčasnosti takmer 30 členov (11 mužov) a každoročne vystupuje vo svojom domovskom chráme, najmä počas slávnostných sv.omší, ale pravidelne organizuje koncertné omše aj v kostoloch v susedstve Vrútok. Zúčastňuje sa aj niektorých aktivít v rámci kultúrnych akcií mesta Vrútky (Dni mesta). Pre túto príležitosť má v repertoári aj také veci ako Aká si mi krásna (Trnavský), Zbor židov (Verdi), Slovensko moje (úprava Majda) či Goralu (SKLO).
Spevokol organizuje aj zájazdy pre svojich členov a prípadných ďalších záujemcov, počas ktorých robí krátke vystúpenia (Devín, Bratislava, Velehrad, Spišská kapitula, Ostrihom, Nitra, Praha).
Na pozvanie bývalých kaplánov či farárov z Vrútok organizuje aj koncertné omše či koncerty vo vzdialenejších farnostiach (Kriváň, Kanianka, Tekovská Breznica, Banská Bystrica atď.)
Spevokol býva pozývaný ako liturgický doprovod slávnostných sv. omší na vysviacky či primičné omše v susedných farnostiach. Pri tejto príležitosti treba spomenúť vystúpenie spojených spevokolov na vysviacke novokňazov v kostole Sedembolestnej Panny Márie v Martine - Sever v júni 2005, kde spolu spievalo asi 75 spevákov z viacerých spevokolov a farností, základom tohto zoskupenia bol Vrútocký chrámový spevokol. Okrem toho napríklad knňzskú vysviacku v Žiline v roku 2018.
Spevokol má organizačný výbor a predsedu. Spolupracuje s mladými talentovanými muzikantmi so základných umeleckých škôl a konzervatórií. Nových spevákov si vyberá najmä z radov spevákov z detského a mládežníckeho spevokolu. Raz ročne organizuje hodnotiacu výročnú schôdzu, spojenú s posedením pri dobrom jedle a víne. Do značnej miery funguje spevokol nielen ako liturgické umelecké teleso, ale aj ako spoločenstvo ľudí, ktorých spev spája aj vo voľnom čase a tak trochu aj ako spoločenstvo veriacich, ktorí sa navzájom povzbudzujú vo viere.
Spracoval Ing.
Matrika
Vrútocká katolícka farnosť bola od roku 1710 filiálkou sučianskej farnosti, ale matričné záznamy boli vedené v samostanej knihe vo Vrútkach. Až od roku 1761 začali byť vrútocké záznamy zapisovná priamo do sučianskej matriky. Predpokladalo sa, že pôvodné vrútocké matriky boli zničené počas ničivej povodne v roku 1813. Ako ale vyplýva zo spisu „História znovuobnovenia vrútockej katolíckej farnosti“ z roku 1907, ktorý spracoval archivár Sende Uhlyarik (je dostupný online), v roku 1907 sa v sučianskej katolíckej fare našla stará vrútocká katolícka matrika. Objavenie matriky z 3. a 4. Pri hľadaní, dňa 28. apríla 1907 podarilo sa nám spod hromady kníh vytiahnúť a od konečnej skazy zachrániť práve matriku vrútockých narodených, sobášených a zomrelých od 3. a 4. Júla 1714. Za niekoľko týždňov, alebo hádam aj dní, bola by sa táto stará a doteraz jediná vrútocká matrika celkom zničila. Ecclesiae Rutocensisin Cottu Thuroczensi existentis: Liber nimirum complectens Temporain eadem Ecclesia Natorum Renatorum, Conjugatorum et Denatorum, breviter notatorum Anno a Partu B.M.V. Post Millesimum, Septingentesimum, Decimo Quarto. /Kniha vrútockej fary, ležiacej v Turčianskej župe, v ktorej sú v tom čase vo farnosti narodení, krstení, sobášení a zomrelí zaznačení. Začínajúc od narodenia blahoslavenej Panny Márie od 3.a 4.
Uvedená matrika nie je naskenovaná na FamilySearch, čiže v 90-tych rokoch, kedy toto skenovanie prebiehalo, ešte nebola v štátnom archíve. Kontaktoval som r.k. farnosť Sučany a r.k. farnosť Vrútky. Odpoveď bola, že uvedená matrika sa tam nenachádza, pričom z Vrútok mi odpísali, že všetky archívne materiály boli z tejto fary odovzdané do biskupského archívu do Banskej Bystrice. Z diecézneho archívu z Banskej Bystrice som dostal odpoveď, že historická farská knižnica a archív z Vrútok, Martina a Sučian boli odovzdané do štátneho archívu v Čadci. Z archívu v Čadci som dostal odpoveď, že hľadaná matrika u nich nie je.
Viac o histórii Vrútok sa dozviete v tomto videu: