História katolíckej omše a kostolov v Rožňave

Ako katolík sa snažím samozrejme aj na dovolenke čo najčastejšie zúčastňovať na slávení Svätej Omše. Nedeľnú Svätú omšu pred dovolenkou som slávil ešte v Bratislave, hneď v pondelok ráno o 7.00 som však zašiel na rannú Svätú Omšu do kostola sv. V historickom centre Rožňavy sa nachádzajú tri hlavné kostoly, o ktorých budem samozrejme v najbližšej dobe tiež písať, pretože Rožňava je moja srdcová záležitosť.

V meste nájdeme tieto kostoly:

• Kostol sv. Františka Xaverského
• Katedrála Nanebovzatia Panny Márie
• Kostol sv. Anny

Kostol sv. Františka Xaverského

Kostol sv. Františka Xaverského postavili na mieste starej rožňavskej radnice, ktorá sa nachádzala v tesnej blízkosti rožňavskej veže. Na východné Slovensko v 17. storočí často útočili nielen Turci a Tatári, ale aj tureckí spojenci - sedmohradské kniežatá, ktoré vyznávali kalvínsku vieru. Katolícki Habsburgovci sa napriek problémom súvisiacim s tureckými vpádmi snažili udržať mestá na východnom Slovensku pod svojou kontrolou.

Rožňava patrila takisto k významným opevneným mocenským, hospodárskym a vojenským centrám a jezuiti od Tridentského koncilu (1545 - 1564) pomerne úspešne pokračovali aj v rekatolizácii Rožňavy a okolia. Jezuiti ponúkli kalvínom a luteránom žijúcim v okolí Rožňavy v hospodársky napätom a ťažkom období 17.storočia, bratskú a náboženskú sociálnu výpomoc - luteráni a kalvíni mohli participovať na výstavbe katolíckeho kostola.

Je zaujímavé, že výstavba kostola sa výrazne urýchlila až po porážke Turkov pri Viedni v roku 1683 a najmä po misii cisárskeho generála Antona Antona Caraffu di Stigliano v Prešove v roku 1687. Počas tejto svojej misie nechal generál Caraffa v roku 1687 popraviť 24 najviac skompromitovaných prešovských mešťanov dlhodobo kolaburujúcich s tureckým spojencom - sedmohradským kniežaťom Imrichom Thökölym. Ale vráťme sa k rožňavskému kostolu sv. Františka Xaverského. Po Caraffovej trestnej misii v Prešove sa výstavba rožňavského kostola sv.

V rámci dnes pertraktovaného všeobjímajúceho rozvoja ekumenizmu ako priority v oblasti medzináboženských aktivít sa prikláňam skôr k láskavému dialógu zo strany jezuitov, ktorý slávil úspech. Faktom zostáva, že chrám sv. Františka Xaverského v Rožňave stojí dodnes.

Po zrušení jezuitov v roku 1773 sa dostal chrám sv. Františka Xaverského do správy františkánom a v roku 1778 do správy rádu premonštrátov. Tí mali na Gemeri pomerne silnú pozíciu, dodnes pôsobia premonštráti v známom a nádhernom kláštore v Jasove. O kostole sv. Františka Xaverského písala aj Edita Kušnierová, ktorá sa dlhodobo venuje nielen cirkevnej architektúre na Gemeri a na východnom Slovensku. Tá spracovala pomerne podrobne históriu chrámu a aj jeho výzdobu.

Z pôvodne barokového zariadenia kostola sa dnes zachovali len časti bočného oltára sv. Jána Nepomuckého, ktorý je patrónom rožňavskej diecézy a ktorého úcta bola v okoli Rožňavy nesmierne rozšírená. Oltáru v chráme dominuje teda dnes obraz sv. Františka Xaverského od rožňavského maliara Antona Lammela, ktorý pôsobil v meste na prelome 19. a 20.storočia. Lammel bol profesorom rožňavského premonštrátskeho gymnázia a domácim učiteľom kreslenia detí betliarskej rodiny Andrássyovcov.

Súčasťou výzdoby chrámu je aj oltárny obraz Nanebovzatie sv. Známa socha sv. Rozálie v jaskyni bola uložená mimo oltára v zadnej komore pod metskou vežou a nádherný rokokový obraz Zvestovanie Panne Márii bol premiestnený z južného, dnes neexistujúceho bočného ultára a voľne zavesený na stene chrámu. Vzácne sú aj neskororenesančné drevené sochy Mojžiša a kráľa Dávida na priečelí chrámu, ktoré pripomínajú práce talianskeho renesančného sochára Donatella. Tieto sochy pravdepodobne priniesli jezuiti v 17.storočí priamo z Ríma. Ak zavítate do Rožňavy nezabudnite navštíviť chrám sv.

Kostol sv. Anny

Kostol sv. Anny (1826) - nedeľa: 11:00 (maďarské), pondelok - sobota: 7:00 (maďarské), sviatok v pracovný deň: 7:00 (maďarské), 16:30 (maďarské).

Kostol Sv. Kríža

Kostol, spolu s pristavaným kláštorom, začali stavať v roku 1745. Veža kostola bola dokončená v roku 1782. Kostol niekoľkokrát vyhorel, svoju dnešnú podobu nadobudol v roku 1906. Vtedy k nemu bola z východnej strany pristavaná malá kaplnka Božieho hrobu. Kaplnka stojí na mieste stredovekej uličky, ktorá viedla z námestia smerom na sever ku Kalvárii. V kostole sa nachádza množstvo vzácnych hnuteľných pamiatok. Kláštor neslúži svojmu pôvodnému účelu. V budove bol zriadený dom dôchodcov, neskôr v nej sídlil Štátny okresný archív v Rožňave.

Návšteva Jána Pavla II. v Rožňave

13. septembra 2003 navštívil Rožňavu v rámci štvordňovej pastoračnej návštevy Slovenska pápež Ján Pavol II. so svojím sprievodom. Po prílete z Bratislavy do Košíc sa za pozdravu obyvateľov obcí, ktorými pápež a jeho sprievod prechádzali, presunul Sv. Otec Ján Pavol II. limuzínou do Rožňavy. Tu ho privítal rožňavský diecézny biskup Mons. Eduard Kojnok. V areáli pod kopcom Rákoš, v slávnostnom oltárnom priestore, najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi celebroval svätú omšu. Tejto udalosti sa zúčastnilo približne 200 tisíc pútnikov, ktorí sem merali cestu nie len zo Slovenska, ale aj z okolitých štátov. Pápeža s nadšením pozdravovali mávaním vatikánskych vlajok, vlajok s podobizňou pápeža i štátnych zástav pútnikov.

Program Jána Pavla II. pokračoval návštevou Biskupského paláca, kde bol pre neho a členov jeho sprievodu pripravený súkromný obed s biskupmi Rožňavskej diecézy a tiež vyhradený čas na oddych. Cestu k sídlu rožňavského biskupa mu lemovali nadšení a úctiví Rožňavčania.

Pápež Ján Pavol II. navštívil Slovensko v dňoch 11. - 14. septembra 2003. Bola to jeho tretia, posledná návšteva Slovenska, kedy v rámci svojej apoštolskej cesty okrem Rožňavskej diecézy navštívil aj Banskobystrickú a vtedajšiu Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu.

Svätý Ján Pavol II. (Ioannes Paulus Secundus), vlastným menom Karol Józef Wojtyla (1920 - 2005) bol poľský duchovný, 264. rímsky pápež (1978 - 2005), prvý netaliansky pápež od roku 1522 a najmladší pápež od roku 1846. V septembri 2003 navštívil Rožňavskú diecézu ako prvý pápež Svätý otec Ján Pavol II. Tejto významnej udalosti je venovaná pamätná tabuľa umiestnená na budove biskupskej rezidencie. Pri tejto príležitosti boli vydané aj korešpondenčné lístky, ktoré dokumentujú návštevu Jána Pavla II. v Rožňave.

Rožňavská diecéza

Tridentský koncil (1545-1563) sa v rámci svojho programu zaoberal aj otázkou zriadenia nových biskupstiev, menovite na návrh delegátov z Uhorska, biskupov Juraja Dražkoviča, Andreja Dudiča a Jána Kolozsváriho. Bolo potrebné z rozsiahleho a ťažko zvládnuteľného Ostrihomského arcibiskupstva vytvoriť menšie a lepšie organizované celky. Peter Pázmány mal často vec na zreteli, ale v jeho dobe nebolo dosť možností ju realizovať. Prekážkou uskutočnenia tejto myšlienky bolo jednak turecké panstvo v Uhorsku a jednak otázka hmotného zabezpečenia nových biskupstiev.

Zrušenie jezuitského rádu v r. 1773 podstatne pomohlo uskutočniť tieto snahy, lebo z ich majetkov bolo možné hmotne zabezpečiť zamýšľané nové biskupstvá. Cisárovná Mária Terézia, zriaďovacou listinou z 15. V sídle biskupstva bola zriadená sídelná kapitula so 6 kanonikmi. Zriaďovacia listina pripomína, že založením nového biskupstva sa sleduje nielen rozšírenie a upevnenie pravej viery, ale usiluje sa aj o zabezpečenie blaha a pokoja krajiny. Bulou Pia VI. Apostolatus officii zo dňa 13. marca 1776 bolo založenie Rožňavského biskupstva schválené a prvým rožňavským biskupom bol menovaný Ján Galgóczy, kancelár trnavskej univerzity a novomestský veľprepošt.

Realizácia a organizácia nového biskupstva sa značne zdržala, lebo Ján Galgóczy do Rožňavy vôbec neprišiel a dňa 5. Kapitula začala svoju činnosť neskôr, pretože prvý veľprepošt sídelnej kapituly, ktorým bol menovaný bratislavský kanonik ThDr. Ján Fándly, pôvodom z Humenného, sa tejto hodnosti z osobných dôvodov vzdal. Kapitula v Rožňave bola zorganizovaná dňa 20. Vlastné dejiny biskupstva sa začínajú dňom 21.novembra 1776, kedy ostrihomský pomocný biskup Anton Révay, rodom zo Štiavničky v Turci, bol uvedený do úradu. Usiloval sa navštíviť všetkých 67 farností svojej diecézy. Postaral sa aj o to, aby ochrancom a nebeským patrónom novej diecézy bol sv. Ján Nepomucký.

Veľký význam pre rozvoj náboženského a kultúrneho života malo založenie pobočky Slovenského učeného tovarišstva v Rožňave v roku 1793. Nemalou mierou sa o to pričinili členovia kapituly. Po zriadení Košického a Satmarského biskupstva v roku 1804, ktoré boli vyčlenené z rozsiahlej Jágerskej diecézy, bola táto povýšená na arcibiskupstvo a jágerskému metropolitovi bolo podriadené aj Rožňavské biskupstvo.

Politická situácia za napoleonských vojen spôsobila, že rožňavský biskupský stolec zostal neobsadený niekoľko rokov, až napokon roku 1815 ho zaujal päťkostolský kanonik Ladislav Esterházi, ktorý už od roku 1811 ako kapitulárny vikár spravoval diecézu. V roku 1814 zriadil a postavil bohoslovecké učilište, pričom sa veľmi zadĺžil, čo malo za následok sekvestráciu biskupských dôchodkov.

Štátoprávne zmeny po prvej svetovej vojne spôsobili aj zmenu územia Rožňavského biskupstva tým, že 19 farností zostalo mimo hraníc Československej republiky. Po páde totalitného režimu v Československu bol v roku 1990 na biskupský stolec v Rožňave menovaný Eduard Kojnok a diecéza sa opäť začala rozvíjať vo viacerých smeroch. Pre lepšiu organizáciu starostlivosti o duchovné dobro veriacich bolo zriadených deväť nových farností. Starostlivosť o partikulárne cirkvi preukázal Svätý Otec Ján Pavol II.

Významným dňom pre Rožňavské biskupstvo sa stal 13. september 2003, kedy Svätý Otec Ján Pavol II. navštívil ako prvý pápež túto diecézu, aby "povzbudil bratov vo viere".

Štatistiky obyvateľstva

Štatistiky obyvateľstva Rožňavy podľa náboženského vyznania v rokoch 1919, 1939 a 2002:

tags: #katolicka #omsa #v #roznave