História Kostola Panny Márie Lasaletskej v Považskej Bystrici

Kostol Panny Márie Lasaletskej sa nachádza v Považskej Bystrici, meste s bohatou históriou. Stará dedina vznikla z trhoviska pod hradom pri rieke, ktorá sa pôvodne volala Bystrica (dnes Domanižanka), od ktorej dostala pomenovanie. Celkom prvá nepriama písomná zmienka o nej je v nedatovanej listine Matúša Čáka Trenčianskeho, pravdepodobne z roku 1316. Spomína sa v nej provincia Bystrica. Predtým, v roku 1250, sa ale už spomína fara na území mesta, ktorá patrila medzi najstaršie na Slovensku.

Panoráma Považskej Bystrice

V roku 1325 sa spomína Alexander Hedervári, kráľovský sudca a kastelán na hrade Bystrica. Obec Bistrica sa spomína 13.6.1330 v listine konventu v Hronskom Svätom Beňadiku, kde sa pri metácii obce Tŕstie spomína cesta vedúca na Bystricu (ohraničujúca chotár Beluše), „in viam publicam cum qua itur in Bistriciam“. Ako osada teda musela existovať už dávno predtým. História mesta je úzko spätá s Považským hradom. Ďalšie názvy: 1332 Bistense (tiež sa spomína fara), Bisterse, 1368 Bestercha (v listine opátstva svätého Hypolita v Nitre sa spomína kostol, fara s kňazom a správca cirkvi Michal z Bystrice), 1384 civitas (mesto) Biztrichiensis, 1408 oppidum (mestečko) Besterce, 1409 possessio Bysterce, 1410 civitas Bystrica, 1437 civitas Byztricza, 1458 Byztricza, 1786 Powaská Bistrica.

Moderný kostol zasvätený Panne Márii Lasaletskej bol postavený v rokoch 2013-2018. Základný kameň kostola posvätil 3.10.2012 biskup Mons. Tomáš Galis. Autorom projektu je Ing. arch. Peter Kručay, interiér zariadili Ing. arch. Lenka Zábovská a Ing. arch. Dušan Ševela. Mozaiku na hlavnej oltárnej stene kostola v roku 2019 vytvoril Ing. arch. Jiří Šťasta z Brna. Do oltára kostola je vložená relikvia svätého Jána Pavla II. Dňa 18.9.2021 bola v kostole biskupom Mons. Tomášom Galisom vysvätená krížová cesta. Je to súbor 14 mozaikových obrazov vysokých 1m a širokých 75cm, vytvárajúcich jeden celok dlhý viac ako 10m. Autorom a realizátorom diela je Ing. arch. Jiří Šťasta.

Významné udalosti a aspekty kostola

Posviacka a relikvie

Kostol Panny Márie Lasaletskej posvätil žilinský biskup Tomáš Galis. Do stredu obetného stola bola počas slávnostného požehnania oltára vložená relikvia sv. Jána Pavla II. Jedná sa o relikviu prvého stupňa, teda o priamy pozostatok svätca, ktorú pre náš kostol venoval ľvovský arcibiskup Mons. Mieczyslaw Mokrzycki.

Na zadnej strane obetného stola je vyrytý nápis: HANC ECCLESIAM BEATAE MARIAE VIRGINIS DE LA SALETTE IN OPPIDO POVAZSKA BYSTRICA ET ISTAM MENSAM ALTARIS SOLLEMNITER DEDICAVIT DIE XIV OCTOBRIS AD MMXVIII + THOMAS GALIS, čo v preklade znamená: TENTO CHRÁM BLAHOSLAVENEJ PANNY MÁRIE LASALETSKEJ V MESTEČKU POVAŽSKÁ BYSTRICA A V ŇOM STÔL OLTÁRA SLÁVNOSTNE KONSEKROVAL DŇA 14.

Krížová cesta v kostole Panny Márie Lasaletskej

Krížová cesta

V sobotu 18. septembra 2021, počas svätej omše z vigílie 175. výročia zjavenia Panny Márie v La Salette, požehnal žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis nové zastavenia krížovej cesty, ktoré sa tak stali nielen umeleckou, ale predovšetkým duchovnou ozdobou kostola Panny Márie Lasaletskej vo farnosti Považská Bystrica - Rozkvet. Je to súbor 14 mozaikových obrazov vysokých 1m a širokých 75cm, vytvárajúcich jeden celok dlhý viac ako 10 metrov. Autorom a realizátorom diela je Ing. arch. Jiří Šťasta.

Symbolika oltára

Obetný stôl je vybudovaný z prírodného kameňa (mramoru) tak, aby spĺňal požiadavky vyplývajúce z obnovenej liturgie. Je symbolom Krista, ktorý je uholným kameňom svojej Cirkvi. Plní súčasne úlohu obetného stola i stola veľkonočnej hostiny. Na ňom sa neprestajne mysticky sprítomňuje obeta kríža, až kým Kristus nepríde v sláve. Na bočných stranách obetného stola sú na paneloch zobrazené ilustrácie, predstavujúce päť chlebov a dve ryby, ako pripomienka na veľmi známu evanjeliovú príhodu o zázračnom nasýtení veľkého zástupu ľudí.

Svätostánok zdôrazňuje a znázorňuje pravdu, že Kristus je v Najsvätejšej sviatosti skutočne prítomný. Traduje sa, že pelikán v prípade núdze o potravu, kedy nemá, čím by nakŕmil svoje mláďatá, svojim zobákom rozkole vlastnú hruď a potom mláďatá kŕmi krvou a mäsom z tejto rany. Vďaka tomu sa stal symbolom sebaobetovania a utrpenia pre dobro iných, čiže v prenesenom slova zmysle symbolom Krista, ktorý trpel a zomrel za všetkých hriešnikov.

Farnosť Rozkvet

Farnosť na najväčšom sídlisku v Považskej Bystrici je relatívne mladá, vznikla 1. januára 2009. Keď sa po páde totality rozhodlo o opravení zničenej barokovej Kaplnky sv. Heleny, v auguste 1991 bola obnovená kaplnka posvätená a pravidelne sa v nej začali sláviť sväté omše. Veľkým posunom z hľadiska pastorácie na Rozkvete bolo zriadenie samostatnej farnosti, ktorá vznikla odčlenením od farnosti Považská Bystrica-mesto.

Kaplnka sv. Heleny

V auguste veriacim na sídlisku Rozkvet v Považskej Bystrici vyhorela Kaplnka sv. Heleny. Zrazu nemali kde sláviť bohoslužby, keďže nový kostol v blízkosti kaplnky, s ktorého stavbou sa začalo v máji 2013, ešte nebol dokončený. V októbri sa však práce úspešne zavŕšili a 14. Kostol Panny Márie Lasaletskej posvätil žilinský biskup Tomáš Galis.

A ako prebieha oprava Kaplnky sv. Heleny, ktorá vyhorela v noci z 20. na 21. „Teraz sme v etape dokončenia projektov strechy. Máme už predbežne dohodnutú firmu, ktorá by mala na starosti jej realizáciu. Veľmi nám záleží, aby sme kaplnku zabezpečili aspoň pred zimou.

Úloha komunity

Členovia školy boli jadrom vzniku laických saletínov, čo je zoskupenie ľudí, ktorých oslovilo posolstvo zmierenia Panny Márie Lasaletskej. Úctu patrónke saletínov vzdali na Rozkvete i tak, že jej zverili patrocínium nového kostola. S jeho stavbou sa začalo v roku 2013 a v priebehu prác sa ukázala súdržnosť farníkov. Tí pomáhali vždy, keď ich o to správca farnosti poprosil. Keď boli dva mesiace do posviacky, na Rozkvete sa konali hody k sviatku svätej Heleny.

tags: #kostol #panny #marie #lasaletskej #povazska #bystrica