Obec Zeleneč, ležiaca neďaleko Trnavy, má bohatú históriu, ktorá sa úzko spája s jej farnosťou. Prvá historická zmienka o obci pochádza z listiny uhorského kráľa Bela IV. z roku 1243, kde sa spomína pod názvom Scelench.
Významným medzníkom v dejinách obce je rok 1807, kedy sa Zeleneč stal samostatnou farnosťou. Pri tejto príležitosti bol renovovaný aj miestny kostol.
Starý Kostol Narodenia Panny Márie
Až do roku 1973 stál v obci Kostol Narodenia Panny Márie, ktorého pôvod siahal až do 15. storočia. Pôvodne išlo podľa všetkého o menšiu gotickú stavbu datovanú do 15. storočia. Na východnej strane bola ukončená trojbokým záverom.
V roku 1853 sa realizovala ďalšia prestavba, pri ktorej boli zvýšené obvodové múry o takmer meter. V tom čase mal kostol podobu jednoloďového priestoru s polygonálnym presbytériom zaklenutým pruskými klenbami. Z južnej strany sa k svätyni pripájala sakristia, vo východnej časti lode sa k nej zo severnej i južnej strany pripájali menšie kaplnky. Z južnej strany sa k lodi pripájala aj murovaná predsieň. O stredovekom pôvode stavby v interiéri svedčilo predovšetkým gotické kamenné pastofórium s dvoma fiálami datované práve do 15. storočia.
Kostol na začiatku 20. storočia už prestal kapacitne stačiť, a preto sa rozbehla zbierka na výstavbu nového chrámu. Vypuknutie 1. svetovej vojny však tieto plány prerušilo.
Štátne orgány v 60. rokoch minulého storočia označili starý kostol ako prekážku pri rozširovaní hlavnej cesty vedúcej obcou, keďže jeho východná časť zasahovala do trasy vyznačenej komunikácie.
Ako spomínal v novinovom článku kronikár obce Kvetoslav Charvát, po odstránení stavby sa k jeho zvyškom nezachovali s patričnou pietou: "V čase výstavby som našiel na smetisku cintorína vyhodené gotické pastofórium - schránku na prechovávanie oltárnej sviatosti. Bola pôvodná, gotická a na zadnej strane dvierok boli podpísaní všetci dovtedajší kostolníci.
Na mieste zbúraného kostola stojí dnes pilier s barokovou sochou Panny Márie, ktorá bola pôvodne umiestnená práve v starom chráme.
Kostol sv. Michala archanjela v Zelenči
Nový Kostol
V roku 1969 vydali stavebné povolenie na stavbu nového kostola na mieste vzdialenom len niekoľko desiatok metrov od starého chrámu. Autorom projektu moderného objektu navrhnutého v duchu racionálno-funkcionalistických zásad bol miestny rodák, architekt Jozef Hrašna a vitráže v priečelí chrámu vytvoril známy výtvarník Vincent Hložník.
Práce na novom kostole boli dokončené v roku 1973, čo spečatilo aj osud starého chrámu.
Súčasný kostol v Zelenči
Monografia obce Zeleneč
V posledných rokoch sa badateľne rozšírilo vydávanie monografií o našich mestách, mestečkách či regiónoch. Keďže autorom tejto monografie je miestny kňaz, Mons. ThMgr. Anton Adamkovič, a navyše publikácia vyšla pri príležitosti 200. výročia osamostatnenia farnosti Zeleneč, podstatnú časť najobsiahlejšej 4. kapitoly (Kultúra) zaberá história farnosti a jej osobnosti.
Po krátkom historickom exkurze do farnosti Hrnčiarovce od prvej polovice 14. storočia až po osamostatnenie farnosti Zeleneč 23. septembra 1807 autor pútavo približuje čitateľovi, s akými ťažkosťami sa stavala budova fary. Dokonca táto situácia: ,,Bývanie kňaza, skoro najhoršia stavba v dedine, plná nepovolaných zvieratiek. Kostol malý a čierny ako komín zvonku i znútra...“ odradila viacerých kňazov roku 1949, aby nastúpili na farnosť v Zelenči.
Autor, ktorý je podľa priloženej bibliografie skúsený monografista, ale aj básnik, využil svoj talent zaujať slovom, a tak upútajú aj portréty kňazov pôsobiacich v Zelenči či kňazov a rehoľných sestier pochádzajúcich odtiaľto. Treba oceniť nielen prehľadnosť a vecnosť portrétov, ale najmä kompletné zmapovanie všetkých týchto regionálnych cirkevných osobností, k väčšine je priložená aj fotografia. Punc odbornosti a všeobecnej poznávacej hodnoty dávajú monografii prvé tri kapitoly (Všeobecné údaje, Prírodné pomery a Dejiny), ako aj zoznam použitej literatúry uvedený za každou staťou. Autor vyčerpávajúco zoznamuje čitateľa s pôvodom názvu obce, ako aj s jeho prírodnými podmienkami. V kapitole Dejiny zasadzuje históriu obce do širšieho historického kontextu nielen na území Slovenska, ale v rámci celoeurópskeho vývinu. Vďaka autorovmu štýlu, ktorým čitateľa vtiahne do deja, je Zeleneč vykreslený v prelomových historických obdobiach ako obec, ktorú dejiny neobišli, ale, naopak, zasiahli ju so všetkými dôsledkami.
Kronikárskym štýlom nás autor zoznamuje s pôsobením školy v Zelenči. Medzi mnohými zaujímavými údajmi je aj tento z roku 1929: ,,Pre nedostatok kuriva boli vo februári zimné prázdniny. V novembri za odmenu odcestovali do Ameriky dvaja pilní žiaci Ján a Gusto Mrva.“
Bez pátosu, vecne je zaznamenaná aj činnosť slávneho divadelného súboru Z-divadla, ktorému vďaka režijnému vedeniu zelenečského rodáka Jozefa Bednárika tlieskali diváci nielen v Európe, ale aj v Japonsku. Miestnu hudobnú kultúru dopĺňajú okrem zhrňujúcich textov o činnosti dychovky, cigánskej kapely, spevokolu, vokálnej skupiny Novum či folklórnej speváckej skupiny aj zelenečské piesne s notovým záznamom. Rovnako vzácnou súčasťou tejto kapitoly je okrem činnosti spolkov aj podrobný opis kroja doplnený fotografiami, ako aj zvykoslovie počas celého roka. Aj v kapitolách Zdravotníctvo a Šport nám autor predstavuje osobnosti, ktoré dosiahnutými úspechmi, najmä v športe, ďaleko prerástli chotár obce a prispeli k šíreniu jej dobrého mena. Mnohí, ktorým záleží na uchovávaní tradícií, iste ocenia aj Dodatok - Slovenské veselie čili svadobné obyčaje.
Farnosť Krakovany a Stráže
Pokiaľ hovoríme o minulosti farnosti Krakovany, nesmieme prehliadnuť dôležitú skutočnosť, ktorá je síce novšieho dáta, ale z hľadiska pochopenia histórie farnosti tvorí dôležitý medzník. V r. 1943 sa zlúčili obce Krakovany a Stráže do obce Krakovany. To znamená, že do r. 1943 obec Stráže bola samostatná.
Dôležitá, z historického hľadiska, je prvá písomná zmienka, ktorú, v prípade obce Krakovany, nájdeme v Zoborskej listine z r. 1113. V spomínanej listine sa píše o Krakovanoch ako o majetku benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na Zobore v Nitre. V 15. stor. bola už obec majetkom nitrianskeho biskupstva. Na základe záznamov z kanonických vizitácií sa dozvedáme, že písomné záznamy o fare v Krakovanoch jestvujú od r. 1560. Vo farnosti vtedy pôsobil parochus (farár) Štefan. Od r. 1701 bola vedená matrika. V r. 1702 bol konsekrovaný pôvodný farský kostol. Súčasný neskorobarokový farský kostol, zasvätený sv. Mikulášovi, bol postavený v r.
Prvá písomná zmienka o Strážoch pochádza z r. 1113, v spomínanej Zoborskej listine. Posledným zemepánom bolo nitrianske biskupstvo. Stráže preslávil známy archeologický nález- germánske kniežacie hroby z doby rímskej. Zaujímavý je i gotický kostol sv. Gála, postavený v druhej polovici 14. storočia. Do farnosti Krakovany patrí aj obec Ostrov, ktorá je filiálkou.
Ešte v polovici októbra tohto roka rímskokatolícky cirkevný výbor rozhodol, že dajú postaviť novú budovu fary, aby sa peniaze vyzberané na stavbu kostola neznehodnotili pri mene peňazí. Až nevyhnutnosť rozšírenia cesty, ktorá mala viesť práve tadiaľ, kde stál starý kostol, paradoxne umožnila v nepriaznivých 50. rokoch začať aj výstavbu nového kostola.
Miestne zastupiteľstvá ocenia každú podobnú iniciatívu, a tak neraz nehľadia na kvalitu výsledku, alebo nedostatočný odstup od problematiky im ani neumožňuje vidieť nedostatky. Často potom ani štedrosť sponzora neprekryje číry autorský alebo typografický amaterizmus. Podobnému sklamaniu sa vyhli predstavitelia tých miest či obcí, ktorí oslovili na spracovanie regionálnej monografie profesionálneho historika alebo skúseného autora.
Erb obce Zeleneč