
História Kostola
Najstaršia písomná zmienka o kostole je z roku 1390, avšak odborníci predpokladajú, že existoval už v prvej polovici 14. storočia. Farský kostol vznikol postupnou prestavbou z kaplnky, či menšieho kostola na cintoríne. Záznamy o gotickej veži kostola postavenej na dvoch múroch o hrúbke 1,5 m pochádzajú z roku 1306.Pôvodne bol kostol zasvätený rôznym patrónom, vrátane Všetkých svätých, svätého Leonarda a Panny Márie. V r. 1508 bol kostol zasvätený k úcte Všetkých svätých. Na prelome 15. a 16. storočia, po cca 50 ročnej držbe evanjelikmi počas reformácie, sa kostol vrátil v r. 1629 späť katolíkom. Spory o kostol medzi katolíkmi a evanjelikmi skončili až v r. 1637 vyhnaním evanjelického farára z obce.
Podľa knihy „Rača z dehín a pamiatok“ od autora Ludovíta Havloviča, bol 1. mája 1844 kostol zasvätený apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi. Dôležitým medzníkom v jeho dejinách je 1. máj 1844. Vtedy bol kostol zasvätený apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi a pri tejto príležitosti dostal aj nový hlavný oltár.
V dejinách tejto historicky významnej račianskej stavby boli v priebehu storočí zaznamenané mnohé významné udalosti. Zmienka o zriadení krypty v kostole je datovaná z r. 1754. Ďalšia prestavba a obnova kostola bola v r. 1888.
Prvý májový víkend teda už neodmysliteľne patrí k Račianskym hodom, ktoré Račania slávia práve pri tejto príležitosti - zasvätenia kostola sv. Filipa a Jakuba.
Architektúra a Prestavby
Kostol je postavený v gotickom štýle, čo je charakteristické pre sakrálne stavby z tohto obdobia. Ďalšie prestavby kostola niesli známky renesančného a barokového slohu. Súčasná podoba kostola je výsledkom prestavby v r. 1888, ktorá trvala 1 rok. Nepostačujúca kapacita kostola viedla v r. 1888 k prestavbe, ktorá trvala 1 rok.
Po vstupe do tohto pozoruhodného objektu návštevníka zaujme hlavný oltár z kararského mramoru z r. 1949, päť nádherných vitrážnych okien so sakrálnou tematikou z r. 1896, sochy, nástenné obrazy, baroková kazateľnica zo začiatku 18. storočia a dva pamiatkovo chránené barokové bočné oltáre z r. 1700.
Interiér Kostola
Interiér farského kostola sv. Filipa a Jakuba je bohatý na umelecké a historické prvky. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Hlavný oltár: Z kararského mramoru, pochádza z roku 1949.
- Bočné oltáre: Dva dvoj-etážové barokové oltáre z roku 1712. Na ľavej strane je neskorobarokový oltár Panny Márie s obrazom Imaculaty, sochami sv. Heleny a sv. Floriána. Na pravej strane barokový oltár so sochou sv. Jána Nepomuckého.
- Krstiteľnica: Neskorobaroková z prvej polovice 18. storočia.
- Kazateľnica: Baroková z prvej štvrtiny 18. storočia s obrazmi štyroch evanjelistov.
- Krypta: Hrobka Pálffyovcov, uzatvorená kameňom s rodovým erbom.

Veža a Zvony
Veža kostola je stavebnou zvláštnosťou. Má gotický pôvod a stojí nad sanktuáriom iba na dvoch bočných múroch hrubých až 1,5 m. Podľa písomných záznamov pochádza z roku 1306. Jej pôdorys má tvar obdĺžnika s rozmermi 9 x 7 m. Bez krížov dosahuje výšku 33 m. V roku 1855 boli na vežu osadené vežové hodiny. Terajšie dva zvony na veži kostola pochádzajú z roku 1923.
Súčasnosť
Kostol sv. Filipa a Jakuba slúži svojmu účelu. Dnes kostol slúži ako aktívne miesto bohoslužieb pre miestnu farnosť.V Rači sa nachádzajú štyri kostoly: Evanjelický kostol, Katolícky farský Kostol sv. Filipa a Jakuba, Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov a Katedrála sv. Šebastiána.
Kostol svätých Filipa a Jakuba je významnou rímskokatolíckou sakrálnou stavbou nachádzajúcou sa na Alstrovej ulici v bratislavskej mestskej časti Rača. Jeho história siaha až do 14. storočia.
Ďalšie Sakrálne Stavby v Bratislavskom Kraji
Bratislavský kraj ponúka rozsiahly prehľad vývoja sakrálnej architektúry, od najstarších čias až po súčasnosť. Medzi významné sakrálne stavby patria:* Bazilika na Bratislavskom hrade* Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch* Kostol sv. Víta v Rusovciach* Dóm sv. Martina v Bratislave* Modrý kostolík v Bratislave| Názov | Obdobie | Miesto |
|---|---|---|
| Bazilika na Bratislavskom hrade | Veľkomoravské obdobie | Bratislava |
| Kostol sv. Margity Antiochijskej | Veľkomoravské obdobie | Kopčany |
| Kostol sv. Víta | Románske obdobie | Rusovce |
| Dóm sv. Martina | Gotika | Bratislava |
| Modrý kostolík | Secesia | Bratislava |