Pôvod Kostola sv. Juraja v liptovskej obci Bobrovec siaha až do 14. storočia, dnešná podoba stavby však 700 rokov starú históriu veľmi nepripomína. Kostol v obci, ktorá sa spomína v písomných prameňoch už v roku 1231 postavili najneskôr v prvej polovici 14. storočia. Išlo o jednoloďovú ranogotickú stavbu s kvadratickým presbytériom.
Vývoj a Prestavby Kostola
V rokoch 1550 - 1560 prešiel objekt renesančnou prestavbou, z konca 16. storočia pochádza aj kamenná krstiteľnica. Dnešnú dispozíciu získal objekt počas barokovej prestavby z roku 1723. Vtedy pristavali kolmo na stredovekú stavbu novú väčšiu loď a polkruhovo ukončenú svätyňu orientovanú na juh. Z pôvodného kvadratického presbytéria sa stala bočná kaplnka.
V rokoch 1852 - 1854 vyzdobil maľbami interiér kostola známy slovenský maliar J. B. Klemens. Tieto maľby boli premaľované v roku 1925. Stredovekú stavbu dodnes pripomína predovšetkým východná kaplnka - pôvodné presbytérium.
Ďalšie Významné Kostoly v Liptove
Rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša je najstaršou stavebnou pamiatkou v meste a najväčšou ranogotickou stavbou v Liptove. Bol postavený ako farský kostol mimo sídlisk pre obyvateľov niekoľkých susedných dedín Vrbicu, Okoličné, Ploštín, Palúdzku a Bobrovec. Prvý písomný údaj o kostole pochádza z roku 1299. Išlo o rozsiahlu pôvodne ranogotickú stavbu, predstavujúcu viaceré etapy gotického stavebného slohu.
Najstaršou časťou kostola je sakristia s románskymi základmi, ktorá bola pôvodne samostatným objektom. V polovici 15. storočia bol kostol rozšírený a zaklenutý, veža bola nadstavená a upravená v neskorogotickom štýle. Kostol bol spolu s neďalekou kúriou zemepánov Pongrácovcov opevnený. V priebehu 16.-17. storočia bol kostol striedavo v rukách katolíkov a evanjelikov, ktorí ho spravovali takmer celé 17. storočie. Osem rokov v ňom kázal český exulant Juraj Tranovský autor evanjelického spevníka Cithara sanctorum. V podzemí kostola bol aj pochovaný. 18. storočie prinieslo kostolu barokovú podobu.
Najrozsiahlejšou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1940-1943 podľa projektu Michala M. Harminca a J. Záchenského Bola mu vrátená gotická podoba a pristavené bočné kaplnky. V nich vznikli nové vitrážové okná podľa výtvarných návrhov rodákov Janka Alexyho, Fera Kráľa a Jána Želibského Upravené bolo i bezprostredné okolie kostola.
V interiéri sa zachovali tri neúplné gotické oltáre s tabuľami maľovanými temperovou technikou na kriedovom podklade so zlátením. Hlavný oltár sv. Mikuláša bol do kostola prenesený v roku 1903 z niekdajšieho, pred rokom 1810 zbúraného kostola v Liptovskom Trnovci. Neogotická skriňa s vyrezávaným nadstavcom je zo začiatku storočia. Maľované pohyblivé oltárne krídla s výjavmi zo života patróna kostola pochádzajú z rokov 1500 až 1510. Súčasťou oltára je maľovaná predela a ústredná polychrómovaná socha svätca.
Oltár Panny Márie je datovaný rokmi 1470-1480, plastika Madony s dieťaťom je umiestnená v strede oltárnej skrine, pohyblivé krídla ukazujú jednotlivé etapy života Panny Márie a jej syna. Bočný krídlový Oltár Sviatosti oltárnej pochádza z obdobia okolo roku 1520. Skriňa skrýva reliéf oltárnej sviatosti s dvoma anjelmi. Na vnútorných stranách krídel sú zobrazení svätci, na vonkajších výjavy okolo ukrižovania Krista. Oltáre reštauroval v rokoch 1942-1943 známy maliar a reštaurátor Peter Július Kern.
Súčasťou interiéru je kamenná krstiteľnica z 2. polovice 14. storočia s tepaným medeným barokovým vekom zo 17. Text na podstavci sochy na severnej strane kostola sv. Mikuláša uvádza: "Šľachtic Pongrác zo Svätého Mikuláša. Na jeho požiadanie kráľ Ľudovít Veľký okolo roku 1350 povolil konanie trhu každý utorok.
Ďalšie Sakrálne Stavby v Regióne
Rímskokatolícky kostol svätej Alžbety sa nachádza v katastri obce Liptovské Kľačany. Je postavený na vyvýšenom mieste, ktoré vyzdvihuje jeho majestátnosť. Samotný kostol bol postavený v roku 1880, no jeho súčasná podoba bola zrealizovaná v povojnovom období rokov 1951 a 1952, kedy bola pôvodná romantická stavba pozmenená modernizačnými prvkami. Už v začiatkom 13. storočia tu stál prvý kostol, ktorý bol taktiež zasvätený svätej Alžbete. Okrem neho tu stála aj drevená zvonica postavená začiatkom 17.
Drevený gotický kostolík - Tvrdošín pochádza z druhej polovice 15. storočia a v 17. storočí ho renesančne upravili. Jeho dominantou je barokový oltár z konca 17. storočia s obrazom Všetkých svätých. Predchodcom dnešného oltára bol nízky gotický oltár, z ktorého sa zachovalo krídlo s maľbou sv. Petra a sv. Jána Krstiteľa. Strednú časť gotického oltára pôvodne tvoril obraz Oplakávanie Krista z 15. storočia, ktorý v roku 1919 previezli do múzea v Budapešti. Interiér kostola bol dotvorený v polovici 17. storočia. Pri prehliadke kostola zaujmú najmä obrazy apoštolov, neskororenesančná kazateľnica s postavami evanjelistov z roku 1654 a obraz sv. Juraja na koni v boji so šarkanom - ide o temperu na dreve, ktorá pochádza z obdobia okolo roku 1653.
Najdôležitejším svedkom osídlenia tejto časti Liptova v 13.storočí je kostol sv. Martina biskupa v Martinčeku. Zachované včasnogotické prvky sa datujú do obdobia okolo roku 1260. Kostol bol vybudovaný pre viaceré osady, ktoré boli v jeho blízkosti (Likava, Lisková), až neskôr vznikla pri ňom osada, ktorá bola pomenovaná podľa patrocínia kostola Svätý Martin, Martinček. V rokoch 1332 - 1337 pôsobil tu farár Šimon, ktorý svoj ročný príjem odhadol na 1 1/2 hrivny.
Prehľad Významných Kostolov v Regióne Liptov
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad najvýznamnejších kostolov v regióne Liptov s informáciami o ich pôvode a významných prestavbách:
| Kostol | Obec/Mesto | Pôvod | Významné Prestavby |
|---|---|---|---|
| Kostol sv. Juraja | Bobrovec | 14. storočie | Renesančná prestavba (1550-1560), Baroková prestavba (1723) |
| Kostol sv. Mikuláša | Liptovský Mikuláš | 13. storočie | Rozšírenie a zaklenutie (15. storočie), Baroková prestavba (18. storočie), Rekonštrukcia (1940-1943) |
| Kostol sv. Alžbety | Liptovské Kľačany | 13. storočie | Prestavba (1880), Modernizácia (1951-1952) |
| Drevený kostolík | Tvrdošín | 15. storočie | Renesančná úprava (17. storočie) |
| Kostol sv. Martina biskupa | Martinček | 13. storočie | - |