Svätá Helena je netypickým obrazom rímskych panovníkov. Svätá Helena, celým menom Flavia Júlia Helena Augusta bola matkou cisára Konštantína Veľkého.
Svätá rovnoapoštolná cisárovná Helena je významnou postavou kresťanskej histórie, uctievaná ako svätica v pravoslávnej, katolíckej i východných cirkvách.
Život Sv. Heleny
Svätá Helena sa narodila okolo rokov 246 - 248 n. l. v rímskej provincii Bitýnia, v dnešnom Turecku. Narodila sa v polovici 3. storočia v plebejskej pohanskej rodine v Bitýnii v meste Drepane (severozápadná Malá Ázia). Hoci mala skromný pôvod, stala sa významnou manželkou rímskeho generála Konštantína Chlora a neskôr matkou Konštantína Veľkého. Okolo roku 270 sa vydala za rímskeho generála Konštancia Chlóra, ktorý tade prechádzal a ktorého očarila jej krása a inteligencia. Jej syn Konštantín sa narodil v roku 274.
V roku 293 za vlády Diokleciána generál Konštancius dostal titul spolucisára a podľa zvykov rímskeho práva sa musel oženiť s nevlastnou dcérou spolucisára Maximiána Teodorou. Helena sa teda vzdialila s cisárskeho dvora. Konštantín bol povolaný na cisársky dvor, aby získal patričnú výchovu.
Roku 305 sa Dioklecián vzdal vlády a takisto aj Maximián. Konštancius Chlorus stal cisárom na Západe a Galérius na Východe. Rok na to Konštancius zomrel a Konštantín prevzal vládu po ňom.
Vplyv na Kresťanstvo a Milánsky Edikt
Po víťaznej bitke roku 312 pri Milvijskom moste nad protivníkmi, ktorí mu odopierali cisárstvo, prebral vládu nad Rímom. Jeho vlajka pri vstupe do Ríma už niesla znak Krista. Začiatkom roku 313 vydal slávny Milánsky edikt, ktorým udelil náboženskú slobodu všetkým obyvateľom Rímskej ríše.
Hneď povolal k sebe svoju matku Helenu, ktorej dal titul Augusta (cisárovná). Ako sa Helena dostala ku kresťanstvu, nevieme s istotou povedať. Obrátila sa asi vo veku šesťdesiat rokov a robila mnoho vecí v prospech Cirkvi, charity, jej zásluhou sa postavili viaceré chrámy v Ríme a vo Svätej Zemi. Snažila sa aj vplývať na svojho syna, aby prijal kresťanstvo. Ten bol voči kresťanom veľmi ústretový, hoci pokrstený bol až na smrteľnom lôžku. Vďaka svojej matke Helene dal zrúcať pohanské chrámy a sochy.
Púť do Svätej Zeme a Nájdenie Svätého Kríža
Jedným z najpozoruhodnejších aspektov Heleninho života bola jej púť do Svätej zeme v neskorších rokoch. Koncom roka 326 sa vydala na púť do Svätej Zeme. Okolo roku 326 n. l., po víťazstve svojho syna Konštantína v bitke pri Milvijskom moste a jeho následnom obrátení na kresťanstvo, sa Helena vydala na cestu do Jeruzalema. Na tejto púti podľa tradície objavila pozostatky kríža, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Počas tejto púte sa jej pripisuje objav Pravého kríža, kríža, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš.
Podľa tradície Helena našla na mieste ukrižovania tri kríže a Pravý kríž bol identifikovaný, keď zázračne uzdravil umierajúcu ženu. Matka cisára Konštantína Veľkého, svätá Helena, si vo svojom živote vytýčila cieľ - uctievať Boha, slúžiť Mu a nájsť svätý kríž, na ktorom bol ukrižovaný Christos. Vybrala sa preto do Jeruzalema. Zobrala so sebou mnohých vojakov, ktorí jej pomáhali pri hľadaní. Písal sa rok 325 po Christu. Od miestneho biskupa i starších ľudí získala potrebné informácie.
Istý Žid menom Júda zaviedol svätú Helenu na Golgotu, presne na miesto, kde sa nachádzal hlboko v zemi zakopaný Christov kríž. Vojaci začali kopať a skutočne našli tri kríže v jednej jame, ale nikto nevedel, ktorý z krížov je ten pravý Christov kríž. Práve vtedy sa v blízkosti nachádzala žena na smrteľnej posteli. Priložili ju ku krížom a pri Christovom kríži sa žena úplne uzdravila. Hneď pochopili, že toto je hľadaný čestný kríž Isusa Christa. Je ťažké opísať radosť svätej Heleny.
Žid, ktorý našiel kríž, sa dal pokrstiť a prijal meno Kyriakos. Cisárovná ho poverila úlohou nájsť aj klince, ktorými pribili Christa na kríž.
Ďalšie Činy Sv. Heleny
Helena zohrala tiež kľúčovú úlohu pri budovaní a obnove kresťanských miest vo Svätej zemi. Bola zodpovedná za výstavbu niekoľkých dôležitých kostolov vrátane Chrámu Narodenia Pána v Betleheme a Chrámu Nanebovstúpenia Pána na Olivovej hore.
Keď svätá Helena priplávala k brehom Cypru, podľa tradície tam zostala niekoľko dní, aby si oddýchla po únavnej ceste. Keď sa svätá Helena zobudila, chcela vidieť čestný kríž, avšak prekvapená zistila, že je preč. Na vrchole neďalekej hory zbadala svetlo a prikázala svojim ľuďom, aby tam išli a zistili, čo sa deje. Na tomto mieste našli kríž. Rozhodla sa, že pôjde na horu a vyplní Božiu vôľu. Nebolo to však jednoduché, pretože v tom období Cyprus trpel dlhoročným suchom. Celých sedemnásť rokov nespadla na ostrove ani kvapka dažďa. Zem vyschla, zvieratá hynuli a mnohí obyvatelia odišli do susedných krajín, aby nezomreli od hladu. Ktorýmkoľvek smerom cisárovná kráčala, stretávala jedovaté hady. Bola nútená ísť popri pobreží, aby sa dostala do Kiti a odtiaľ mohla pokračovať na horu.
Pomyslela si, že by bolo dobré založiť oheň, aby vyhorelo krovie a s ním aj hady. Oheň sa rozšíril na celý ostrov a ona tak mohla pokračovať vo svojej ceste. V Tochni dala postaviť malý chrám a nechala tam jeden z malých krížov, ktoré mala so sebou. Potom vystúpila na horu. Stavba chrámu i monastiera prebiehala rýchlo. Keď bol monastier dokončený, svätá Helena v ňom nechala časť z čestného kríža i kríž lotra, ktorý sa kajal a jeden klinec, ktorým bol ukrižovaný Christos. Vďaka tomuto neoceniteľnému pokladu sa monastier stal pre ostrov veľkým požehnaním, duchovným magnetom pre veriacich a silným prostriedkom proti démonom a hriechu.
Sila kríža okrem zničenia démonov priniesla aj prvé dažde po mnohých rokoch sucha. Zem bola zaliata vodou a ostrov pomaly začal ožívať. Vrchol hory stratil svoje staré pomenovanie Olymp a dostal nové. Odvtedy sa nazýva Stavrovuni a tento názov je odvodený od slov stavrós = kríž a vuni = hora.
Úmrtie a Odkaz
Po tejto dlhej a namáhavej ceste svätá Helena ochorela a ako osemdesiatročná odišla z tohto pozemského sveta, aby vošla do večných Božích príbytkov. Zomrela roku 330 v Nikomédii v synovom náručí. Smútila za ňou celá ríša i Cirkev. Konštantín jej dal vystrojiť naozaj veľkolepý cisársky pohreb. Jej telo previezli do Ríma a uložili ho do sarkofágu, ktorý si cisár pôvodne nachystal pre seba. Bolo to neďaleko katakomb sv.
Obyvatelia Cypru preukazujú svätej Helene veľkú úctu. Ľudia zasvätili jej menu a menu jej syna Konštantína Veľkého jedenásť chrámov. Pravoslávna cirkev oslavuje pamiatku svätej Heleny spolu s jej synom Konštantínom Veľkým 21. mája/3.
V deň jej sviatku si uctievame svätú Helenu za jej neochvejnú vieru, jej oddanosť svätým miestam a jej inšpiratívny príklad vytrvalosti a oddanosti. Svätá Helena, prosím, oroduj za nás.
Na mnohých ikonách je zobrazená spolu so svojím synom, svätým cisárom Konštantínom Veľkým. Svätá Helena a svätý Konštantín majú spoločný sviatok 21. mája (podľa gregoriánskeho kalendára) alebo 3.
„Svätá rovnoapoštolná Helena, ty, ktorá si svoj život zasvätila šíreniu viery a objaveniu Kristovho Kríža, oroduj za nás, aby sme aj my mohli objaviť pravdu a nasledovať cestu, ktorú nám ukázal náš Spasiteľ. Posilňuj nás v skúškach a pomáhaj nám niesť svoj kríž s dôverou v Božiu milosť.
Relikvie svätej Heleny sú uložené v rôznych chrámoch po svete, vrátane jej symbolického hrobu v Ríme.
Modlitby k Svätej Helene
- Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života Tvojho Ježiš. Svätá Mária, matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej.
- Ó, najsvätejšia a najbolestnejšia matka, kráľovná mučeníkov, ty, ktorá si stála pri svojom Synovi, keď trpel na kríži; utrpením svojho života, mečom bolesti, ktorý ti prerazil srdce, tvojou dokonalou radosťou v nebi, na mňa milostivo vzhliadni, keď kľačím pred tebou, súcitím s tvojimi bolesťami a s detskou dôverou ti odovzdávam moju prosbu. Drahá Matka, pretože tvoj Syn ti nič neodmieta, popros Jeho Najsvätejšie Srdce, aby mi milosrdne udelil to, o čo prosím, zásluhou Jeho posvätného umučenia, spolu s utrpením na úpätí kríža. Matka najmilosrdnejšia, ku komu pôjdem vo svojej biede, ak nie k tebe, ktorá sa v tomto slzavom údolí zľutuje nad nami úbohými hriešnymi vyhnancami? V našom mene ponúkni Ježišovi iba jednu kvapku Jeho najvzácnejšej krvi, jednu bolesť Jeho milujúceho srdca. Pripomeň mu, že ty si naša sladkosť, náš život a naša nádej a tvoja modlitba bude vyslyšaná.
- Spomeň si, svätá Panna Mária, že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu, teba prosil o pomoc a žiadal o tvoje orodovanie. Povzbudený touto dôverou aj ja sa utiekam k tebe, Matka, Panna panien; k tebe prichádzam, pred tebou stojím ako úbohý a kajúci hriešnik. Matka večného Slova, neodmietni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš. Najbolestnejšia Matka, tvoje srdce bolo naplnené zármutkom, keď si obetovala svojho božského Syna v chráme a sv. Simeon predpovedal, že tvoju dušu prenikne meč bolesti. Tam i neskôr po celý čas si vedela, že budeš trpieť s Ježišom. Najsmutnejšia matka, tvoje materinské srdce prekypovalo žiaľom nad nenávisťou Herodesa voči tvojmu nevinnému Synovi. Aby si ho zachránila pred kráľovou žiarlivosťou, musela si s ním utiecť do Egypta. Tvoje srdce trpelo pri pohľade na utrpenie tvojho svätého manžela, svätého Jozefa, pri vízii vziať božské dieťa a teba, svoju jemnú manželku, do púšte a neznáma. Kráľovná mučeníkov, dovoľ mi v tomto smútku spojiť svoje srdce s tvojím a získať pre mňa milosť vyhýbať sa tým, ktorí mi želajú zlo, predovšetkým zlo do mojej duše. Najsmutnejšia Matka, smútok a úzkosť naplnili tvoje nepoškvrnené srdce, keď si zistila, že ťa pri odchode z Jeruzalema oddelili od tvojho Syna. Tri dni zostal stratený pre teba a pre tvojho svätého manžela. Tri dni ste hľadali Toho, ktorý bol svetlom vášho života. A tri dni si Ho nedokázala nájsť. Dovoľ mi pripojiť sa k vám v tejto bolesti, Kráľovná mučeníkov, a získaj pre mňa milosť nikdy nestratiť Ježiša hriechom, ale zostať s Ním zjednotený pomocou Jeho milosti. Najsmutnejšia Matka, ktorá ľudská bytosť dokáže pochopiť zármutok tvojho srdca, keď si videla svojho Syna padajúceho, zraneného a krvácajúceho pod drvivou ťarchou kríža, na ceste na Kalváriu? Najsmutnejšia Matka, keď si stála pri Ježišovom kríži, tvoje srdce bolo jedným veľkým trápením. A predsa si nesedela, ani si sa nenaklonila, ale stála si, keď si ho sledovala, ako trpí za hriechy celého sveta - za moje hriechy. Rovnako ako Abrahám si prinášala obetu v stoji, vedome a ochotne. V tvojom prípade si to ponúkla za mňa a za každého hriešnika. Napriek tomu, na rozdiel od Abraháma tvoj dokonalý Syn nebol ušetrený. Kráľovná mučeníkov, dovoľ mi pripojiť sa k tebe v tomto smútku, a získaj pre mňa milosť bojovať proti pokušeniu a hriechu za cenu námahy, utrpenia a dokonca života. Najsmutnejšia matka, keď bolo telo tvojho Syna zložené z kríža a vložené do tvojho náručia, smútok naplnil tvoje srdce. Aké bolestivé bolo pre teba pozerať sa na to telo, predtým sídlo dokonalého života, zdravia a krásy, strašne zjazvené, bledé a bez života. Najbolestnejšia Panna, smútok opäť naplnil tvoje srdce, keď ti bolo z rúk vzaté posvätné telo tvojho Syna a uložené do studeného hrobu. Napriek tomu si nepochybovala, že On znova vstane. Kráľovná mučeníkov, dovoľ mi, aby som sa k tebe pridal v tvojom smútku a udeľ mi svoju vlastnú hlbokú a dôverujúcu vieru v slovo tvojho Syna. Verím, že aj v utrpení, aj keď sa všetko zdá byť stratené, s Ježišom vždy existuje východisko.
Sviatok Povýšenia svätého kríža, 14. Sladká Matka smútku, prozreteľnosť si priala, aby Svätá Helena, matka kráľa, ako ty, našla kríž tvojho Syna a my sme si ho mohli uctievať ako relikviu. Daj, bolestná kráľovná a matka, aby som ako Svätá Helena vždy ctil kríž ako symbol našej spásy. A podobne ako Cirkev, nech ho držím vysoko, vystavujem a nosím s vďačnosťou a hrdosťou. Predovšetkým by som chcel zjednotiť svoje utrpenie s Ježišom na kríži a niesť svoje kríž nie v hanbe, ale vo viere, láske a trpezlivosti, ako to urobil on. Cirkev učí, že takto nesené a zjednotené utrpenie s Pánom Ježišom nie je nikdy márne, ale je to silná a vykupiteľská modlitba.
Ó, najsvätejšia Panna, Matka nášho Pána Ježiša Krista: z ohromujúceho zármutku, ktorý si zažila, keď si bola svedkom mučeníckej smrti, ukrižovania a smrti svojho božského Syna, na mňa láskavo vzhliadni a prebuď v mojom srdci nežný súcit s utrpením nášho Pána . Udeľ mi úprimnú ľútosť nad mojimi hriechmi, aby som sa mohol bez večnej náklonnosti k súčasným radostiam zeme zamerať vyššie, na večné radosti neba. Nech všetky moje myšlienky a všetky moje činy smerujú k tomuto jednému veľkému cieľu.
Česť, sláva a láska nášmu božskému Pánovi Ježišovi a svätej a nepoškvrnenej Matke Božej.
Amen.