Dobrá Niva, obec v okrese Zvolen, sa môže popýšiť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1254, kedy ju uhorský kráľ Bela IV. povýšil na mestečko a udelil jej mestské práva a slobody.
Medzi najvýznamnejšie pamätihodnosti obce patrí rímskokatolícky kostol, pôvodne postavený v románskom slohu. Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi a je sídlom farnosti. Katolícky kostol v Dobrej Nive je nielen najstaršou stavbou v obci, ale patrí aj medzi najstaršie stavby na Slovensku. Veď stavebných pamiatok z polovice 13. storočia nie je veľa.
Kostol je zďaleka viditeľný a predstavuje dôležitý orientačný bod v krajine. V súťaži o titul „Dedina roka“ zvíťazila v tomto roku obec z okresu Zvolen - Dobrá Niva. Oproti ďalším jedenástim konkurenčným obciam stavili na bohatý spolkový a spoločenský život, aktivity v oblasti folklóru, remesiel, športu a na zachovávanie ľudovej kultúry.
Dobrá Niva sa nachádza 13 km na juh od okresného mesta Zvolen, na hlavnom ťahu smerom na Šahy. Leží v strednej časti Pliešovskej kotliny a časť chotára zasahuje na východné svahy Štiavnických vrchov. Dedinou preteká riečka Neresnica a okolité pohoria sú porastené bukovými a smrekovými lesmi.
Pôvodný názov obce v tom čase bol Dobruna, od roku 1351 Dobronya, v roku 1773 bola Dobraniva, od roku 1920 sa volala Dobronivá a dnešný názov Dobrá Niva nesie od roku 1927. Postupne bola začlenená do panstva Dobrá Niva a jeho strediskom bol pôvodný hrad Dobrá Niva. Z hradu Dobrá Niva sa zachovali iba zvyšky múrov hradného paláca, vypínajú sa nad obcou Podzámčok, 2 km severne od Dobrej Nivy.
Kostol používali do roku 1673 aj evanjelici, ktorí prijali v roku 1530 reformačné učenie. Po udelení tolerančného patentu Jozefom II. si evanjelický cirkevný zbor postavil v rokoch 1784 - 1785 svoj kostol. Žiaľ, nevyhol sa požiaru vo vnútri kostola a jeho dnešná podoba pochádza z roku 1957 kedy bol obnovený.
Námestiu v obci dominuje zrekonštruovaná stará kamenná brána, ktorá pochádza zo začiatku 20. storočia. Podobné brány sú charakteristické pre pôvodnú architektúru aj v okolitých dedinách celej oblasti. Stred námestia tvorí fontána umiestnená uprostred dlažby v tvare kresťanského kríža. Dlažba má originálny vzor. V obci sa nájde ešte niekoľko starých domov so zachovaným typickým vchodom do dvora a do domu.
História a Vývoj Kostola
Kostol postavili z kameňa niekedy po roku 1241 podľa vzoru baziliky v Krupine. V prvej tretine 14. storočia bola pristavaná sakristia. Počas tureckých vojen bol kostol opevnený (1625).
V priebehu 17. storočia dostali lode novú klenbu (1656). Pôvodnú plochú nahradila nižšia krížová klenba. Románske bazilikálne okná hlavnej lode sa tak dostali do podkrovného priestoru. V 18. storočí (asi pred 1737) bol kostol zbarokizovaný, najmä v interiéri.
V rámci stavebných úprav kostola boli taktiež zväčšené všetky okná. Gotický oltár z roku 1519 bol odstránený v roku 1726 (dnes sa nachádza v Budapešti) a v nasledujúcom roku nahradený novým, pričom oltáre dostali aj bočné lode. V roku 1797 obec vyhorela, pričom požiar vážne poškodil aj kostol, vrátane vnútorného vybavenia. Oheň zničil aj strechu veže, pričom sa roztavili aj dva menšie zvony. Veža bola nad prvým oknom zaklenutá. Dočasné zastrešenie vymenili až v roku 1816. V roku 1841 boli do veže premiestnené zvony z drevenej zvonice, čo si vyžiadalo vybratie stĺpikov združených okien na 4. poschodí na južnej a západnej strane.
Status národnej kultúrnej pamiatky získal kostol v roku 1963. Posledná rekonštrukcia sa začala v roku 1965. Strechu pokryli zinkovým plechom, vonkajšia fasáda bola nanovo omietnutá vápnom.
Ešte v minulom storočí bola Dobrá Niva drevená obec, ale po požiari, ktorý v minulom storočí zničil takmer celú dedinu, začali obyvatelia stavať domy z kameňa, ktorého je v okolí dostatok a zliepali ho hlinou. Posledný drevený dom (u Bezekov) stál ešte po 2. svetovej vojne. Sedlové strechy pokrývali slamenými šúpikmi. V podstate išlo o typ potočnej obce. Najstaršia časť obce sa rozprestierala pod kostolným návrším okolo starej hradskej cesty a potoka Potôčok a druhá časť okolo potoka Neresnica. Z týchto ulíc ešte popri poľných cestách vybiehali menšie a kratšie ulice. Dedina má teda v podstate dve časti: staršiu Veľkú stranu a mladšiu Malú stranu.
Dobrá Niva predstavuje jednoznačne cenný vidiecky historický súbor. Je v podstate typickým predstaviteľom pôvodne významného stredovekého vidieckeho urbanistického útvaru, ktorý síce vo svojom ďalšom vývoji stratil pôvodný význam zánikom obchodnej cesty údolím potokov Neresnice a Krupinice, ale zachoval si pôvodnú urbanisticko - architektonickú podstatu. Z týchto dôvodov Okresný úrad vo Zvolene dňa 24. 02. 1992 vyhlásil chránenú pamiatkovú zónu v obci Dobrá Niva. Okrem historických budov sú to predovšetkým domy na Mlynskej ulici, Vŕšku, Štúrovej ulici i na ulici E.M.Šoltésovej.
Poľnohospodársky ráz si obec zachovala do dnešných čias, i keď polia teraz obrábajú majitelia spoločne v poľnohospodárskom družstve. Časť obyvateľov pracuje v blízkom Zvolene, Banskej Bystrici a v Krupine v priemysle, v obchode, v administratíve alebo podniká.
Dobrá Niva má zvolenské nárečie s výraznými južnostredoslovenskými znakmi. Charakteristická je zmena ie na io a o pred obojperným u, napr. Prídavné mená stredného rodu majú tvary peknuo, cudzuo a v množnom čísle vo všetkých rodoch (okrem vzťahujúcich sa na životné podstatné mená mužského rodu) majú zakončenie ne -ie, napr. Nárečie Dobrej Nivy sa vyznačuje výraznou mäkkosťou a spoluhlásky d, t, n, I sa dôsledne mäkčia vždy, ak za nimi nasleduje e, i. Ide o druhotné mäkčenie ako následok po tvrdej nemeckej výslovnosti počas nemeckej kolonizácie (tvrdá výslovnosť zostala v susednej Banskej Štiavnici a jej blízkom okolí). Na nemecké obyvateľstvo v minulých storočiach poukazujú priezviská (Meľko, Tômeľ, Fuska), chotárne názvy (Šemegrunt, Gehrôt, Peľegrunt) a bežné boli i slová auzlák (výklad), hokerľík (stolička bez operadla), ziceľ (stolička), crmomáň (tesár) a iné. Kvôli druhotnému mäkčeniu je dodnes bežná výslovnosť: moťika, ti si Martin opiťí, žeňi, voľi, kriťika, slaňí. Neďaleké Pliešovce, kde Nemci osídlení neboli, už takúto výslovnosť nepoznajú. Tejto výslovnosti sa Dobronivčania zbavujú najpomalšie.
Dobrá Niva i v ťažkých rokoch maďarizácie si vďaka národne uvedomelým kňazom a učiteľom zachovala svoju národnú identitu, lásku k ľudovým tradíciám i rodnej reči. V kostole sú tri barokové oltáre z roku 1726, krstiteľnica zo 14. storočia (kamenná) a obraz sv. Michala z roku 1732 od maliara J. A. Schmidta. V súčasnosti je v obci 1.840 obyvateľov.
KOSTOL rímsko katolícky sv. Michala, postavený bol v prvej polovici 13. storočia, prestavaný bol v 17. - 18. storočí. Status národnej kultúrnej pamiatky získal kostol v roku 1963. Posledná rekonštrukcia sa začala v roku 1965. Strechu pokryli zinkovým plechom, vonkajšia fasáda bola nanovo omietnutá vápnom.
Katolícky kostol v Dobrej Nive je nielen najstaršou stavbou v obci, ale patrí aj medzi najstaršie stavby na Slovensku. Bol postavený v románskom slohu ako trojloďová bazilika so štvorcovým presbytáriom a dvoma bočnými polkruhovými absidami a predstavanou vežou. Pôvodne rovnostropé lode v 17. storočí preklenuli krížovou štukovou klenbou s geometrickými obrazcami. Takto sa pôvodné bazilikálne okná na strednej lodi dostali do povalového priestoru. Niektoré vidno i dnes, niektoré boli zamurované. Celá stavba pôsobí masívnym dojmom, múry sú hrubé a podopierajú ich zvonka oporné piliere. Na veži sú vzácne dvojité románske okná. Kostol má predstavanú predsieň. V stredoveku kostol obohnali múrom a priekopou a slúžil vlastne ako bašta, v ktorej sa v čase nebezpečenstva ukrývali a bránili obyvatelia mestečka, ba ukladali tu i svoj majetok. Aj dnes je časť múru viditeľná. V kostole napravo od vchodu je veľkým kamenným príklopom uzatvorený vchod do krypty s dvoma náhrobnými kameňmi. Jeden je z roku 1732. Druhá doska je gotická s reliéfom kríža cez celú plochu. V 18. storočí kostol vnútorne zbarokizovali, fasády upravili lizenovým rámom a pred vchodom postavili predsieň. V roku 1726 z kostola odstránili pôvodný gotický oltár a gróf Anton Eszterházy dal 9. januára 1727 do kostola osadiť tri barokové oltáre (po jednom do každej lode). Tieto sú v kostole dodnes. V pozadí hlavného oltára sa v umelecky vyhotovenom drevenom ráme nachádza olejomaľba od J. A. Schmidla z roku 1732, ktorá predstavuje sv. Michala, ktorému je kostol zasvätený. V pravej lodi je oltár Sedembolestnej Panny Márie a v ľavej oltár Sv. Kríža. Napravo od oltára je starobylá kazateľnica z dubového dreva s reliéfmi s biblickou tematikou. Krstiteľnica je kamenná a pochádza zo 14. Veľký zvon Michal pochádza z roku 1848 a dva menšie sú až z roku 1933, lebo ich predchodcov zrekvírovali v 1. Z pôvodných nástenných malieb sa nezachovalo už nič, hoci po úprave stien v roku 1950 boli zo starších malieb ponechané niektoré fragmenty. Pri úprave pred niekoľkými rokmi sa však zatreli. Údajne vraj nemali žiadnu hodnotu.
Základný kameň kostola bol položený 23. júna 1784 (juhozápadný uhol kostola). Stavby sa ujal Leopold Lenger zo Zvolena. Dokončili a vysvätili ho 24. júna 1785. Bola to jednoduchá obdĺžniková stavba bez veže s takisto jednoduchým vnútorným vybavením. Chrám nebol pôvodne dláždený, ani nemal klenutú klenbu. Strop bol rovný. V roku 1865 postavili k nemu nad vchodom vežu. Staval ju banskoštiavnický staviteľ Andrej Setšányi.
Tento barokový tolerančný kostol v roku 1957 vyhorel. Po požiari dali do neho nový mramorový oltár, nový organ i lustre. Pôvodné zvony (dva malé z roku 1793) boli okrem veľkého zvona zrekvírované v roku 1917. Terajšie sú z 20-tych rokov 20. Evanjelickú faru postavili v záhrade dočasnej fary v roku 1796. Stavbu viedol murársky majster Jozef Studnička zo Zvolena. Na fare je umiestnená pamätná tabuľa, ktorá pripomína, že sa tu narodil Juraj Slávik neresnický spisovateľ a diplomat.
Architektonické prvky
| Prvok | Rozmery/Popis |
|---|---|
| Hlavná loď | Dĺžka: 23,5 m, Šírka: 8,5 m, Výška: 9,5 m |
| Bočné lode | Šírka: 3 m, Dĺžka: 18,3 m |
| Veža | Románske združené okná na dvoch najvyšších poschodiach |
| Okná | Románske štrbinové okno v južnej bočnej lodi, zamurované na východnej strane južnej apsidy |
| Krstiteľnica | Kamenná, datovaná do 14. alebo 18. storočia |
| Náhrobný kameň | Stredoveký, s reliéfom kríža zo 14. storočia, zamurovaný oproti západnému vchodu pod vežou |
Medzi charakteristické architektonické prvky kostola patria:
- Rozmery hlavnej lode sú 23,5 m x 8,5 m a vysoká je 9,5 m. Bočné lode sú široké 3 m a dlhé 18,3 m.
- Na veži vo dvoch najvyšších poschodiach sa zachovali typické románske združené okná. Románske štrbinové okno sa nachádza aj v západnej časti južnej bočnej lode a zamurované na východnej strane južnej apsidy.
- Zachovala sa aj kamenná krstiteľnica, datovaná rôznymi prameňmi do 14. alebo 18. storočia.
- Oproti západnému vchodu pod vežou je v múre zamurovaný stredoveký náhrobný kameň s reliéfom kríža zo 14. storočia.
Románske kostoly stoja aj susedných obciach Babiná a Sása. Je v pomerne dobrom stave, nedávno vymenili strešnú krytinu. Obec sa nachádza 13 km smerom na juh od Zvolena.
Kto a kedy postavil Dobronivský zámok, sa nevie. Jeho existencia však úzko súvisí so zvolenským (teraz tzv. Pustým hradom). Postavili ich ako obranné bašty banských miest proti nepriateľom z juhu i ako feudálne sídla na území s výhodnou polohou a starodávnym osídlením.
Stál už na začiatku 13. storočia na vrchu vulkanického pôvodu asi 4 km od Dobrej Nivy severným smerom nad cestou nazývanou Via Magna, ktorá viedla z Hontu hore na Liptov. V prvých storočiach patril panovníckemu rodu. Panovníci mali na ňom svojich veliteľov, kastelánov i palatínov.
K zámku patrili okrem Dobrej Nivy, Sásy, Babinej a Pliešoviec i Bacúrov, Dubové, Ostrá Lúka, Kozelník, Budča, Turová, Breziny, Železná Breznica, ale i iné obce. Panské majetky boli od majetku obcí oddelené hranicami a ležali väčšinou v tesnej blízkosti hradu dobronivkého. V roku 1306 ho zaujal Matúš Čák Trenčiansky. ho kráľ daroval kráľovnej Barbore. roku 1462 v rukách Jána Jiskru z Brandýsa a jeho husitov. dobrovoľne odovzdal do rúk kráľa Mateja I. jej manželke kráľovnej Beatrix Neapolskej. Viedni viesť kráľovský dvor kráľa Mateja. Ludvík II. Od roku 1626 patril zámok írečitým právom rodine Eszterházyovcov až do roku 1805, keď ho zamenili za iné panstvo s kráľovskou komorou. Zámok v tom čase bol už značne schátralý, zle udržiavaný, čo už i Matej Bell z Očovej konštatoval vo svojom diele.
V súčasnosti zo zámku, ktorého podobu poznáme len z nie veľmi vierohodnej kresby zo stredoveku, zostal len severný múr paláca s oknami a niekoľkými architektonickými detailami. Pomaly, ale isto sa rozpadáva.