Malé mestečko Jelšava patrí k zakonzervovaným historickým mestám, ktoré moderná doba až tak nepoznačila. Námestie v centre mesta s veľkým Coburgovským kaštieľom vyzerá v mnohom podobne ako pred 200 rokmi. Len mohutný dvojvežový kostol a reduta vedľa radnice ešte začiatkom 19. storočia nestáli.
V dnešnom článku sa budeme venovať histórii a vývoju rímskokatolíckeho kostola v Jelšave, ktorý je významnou stavebnou pamiatkou v meste.
Kaštieľ a kostol v Jelšave
Z histórie farnosti
Katolícka cirkev podľa farských spisov existovala v Jelšave už za vlády kráľa Žigmunda v roku 1397. Podľa schematizmu ostrihomskej arcidiecézy sa v tomto roku spomína aj katolícky kostol. Samotné dejiny Jelšavy však poukazujú na to, že na prelome 13. storočia sa usadili v osade pod Jelšavským hradom templári a postavili si tu kláštor „konvent Svätého Ducha", ktorí dostali do daru vo forme vlastníctva neďaleké osady Mníšany a Kopráš. Mnísi však Jelšavu opustili ešte v 14. storočí.
V druhej polovici 13. storočia si v Jelšave postavila kláštor rehoľa paulínov. (Ťažko dnes presne určiť, či to boli paulíni alebo templári, isté je len to, že kláštor tu stál). Nový zemepán kláštor prebudoval na hrad, v poradí už tretí na území Jelšavy, ktorý stál približne tam, kde sa dnes vypína kaštieľ. Do príchodu husitov bola v Jelšave náboženská hladina čisto katolícka, čo dokumentuje i prítomnosť mníchov či kláštor. Túto dosť pokojnú hladinu narušila až reformácia.
Kostoly v Jelšave
Návrat katolíkov do Jelšavy a ustálenie ich kostola, fary a školy sa datuje k roku 1711, keď katolíkom odobraté majetky (kostol, fara) museli byť vrátené. Rímskokatolícky kňaz bol zároveň tajomníkom grófa Koháryho.
V Jelšave postupne stálo niekoľko kostolov:
- Najstarší kostol rímskokatolíckej cirkvi stál na Hradovisku. Pravdepodobne to bola malá kaplnka.
- Druhým kostolom bol kostol na cintoríne.
- Tretí kostol stál na námestí s murovanou ohradou ešte z husitských dôb. Tento bol v roku 1789 od základov prestavaný k úcte svätej Kataríny. Kostol mal jednu vežu za sebou s tromi zvonmi. Pred kostolom stála zvonica s dvoma zvonmi.
- Štvrtým kostolom v Jelšave bol podľa Kanonickej vizitácie z roku 1753 menší kostol bez ohrádky na spôsob kaplnky na námestí.
- Ako piaty bol takzvaný „Kostelec", ktorý stál za potokom.
Kanonická vizitácia z roku 1753 popisuje už zhorený kostol nasledovne: „Kostol s jednou sakristiou je ohradený múrom. Hlavný oltár je z dreva, ozdobený pozlátenými sochami. Za kostolom je voľná veža s 3 zvonmi. Pred kostolom starodávna zvonica s kamennou ohradou a dvoma zvonmi. Mimo tohto kostola mala rímskokatolícka cirkev ešte menší kostol na spôsob kaplnky, a to uprostred námestia so sanktuáriom a sakristiou. Aj tento kostol mal kompletné zariadenie. Za mestom stál spoločný cintorín so starodávnym oratóriom uprostred. Pravdepodobne na jeho mieste stál prvý kostol, čo dokumentuje prítomnosť cintorína, pretože v tom období pochovávali mŕtvych okolo kostola."
Až do začiatku 19. storočia stál na okraji námestia v Jelšave v mierne vyvýšenej polohe gotický Kostol sv. Kataríny. Prvá nepriama zmienka o existencii jelšavského kostola je z roku 1353, kedy sa v jednej listine spomína tunajší farár.
Požiar a výstavba nového kostola
Rozsiahly požiar v roku 1829 zničil takmer celé mestečko vrátane farského kostola. V rokoch 1838 - 1840 ho nahradili novostavbou podľa projektu významného architekta Aloisa Pichla. Klasicistický kostol zasvätený už sv. Petra a Pavla, ktorý stojí dodnes, je dominantou mesta.
Požiar vypukol v nedeľu 26. júla 1829 popoludní o tretej hodine, keď sa končili popoludňajšie bohoslužby. Zhorela celá Ševcovská, Zvo¬lenská a Teplická ulica, Kút a spodný rad Mníšanskej ulice i stodoly, ktoré stáli poniže mesta. Zhorelo okolo 440 domov, starý kato¬lícky kostol i s vežou a zvonicou, nový evanjelický kostol so školou a farou, mestský dom a stoličný dom pre vojsko.
Základný kameň súčasné¬ho kostola bol položený 24. septembra 1832 a dokončený bol 13. júna 1838. V snahe odlíšiť nový sakrálny objekt od evanjelického kostola, z nariadenia samotného grófa Koháryho, bol stavaný v zvláštnom empiricko-basilickom slohu vo veľkých rozmeroch a s dvoma vežami.
Všetky tri oltáre, kazateľnicu i spovednicu vyhotovil umelecký rezbár z Bratislavy Brandl Anton Norman (1817 - 1893). V roku 1855 ich vysvätil biskup István Kotlárčik. Pri malom oltári je obraz Klementíny z rodiny bývalého patróna Koháryho, na ktorom sú zachytené deti Koháryovcov. Obraz nachádzajúci sa pri krstiteľnici je zo 17. storočia. Klasicistický organ z roku 1865 je od Ferdinanda Komorníka z Pešti. Dva rodinné erby sú pod chórom. Cennou pamiatkou je večná lampa z roku 1763. Lampu venoval cirkvi Mikuláš Koháry. Na vonkajšej strane sakrálneho objektu bola v roku 1919 umiestnená pamätná tabuľa venovaná 51 obyvateľom Jelšavy, ktorí padli v prvej svetovej vojne.
Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 511/0.
Architektúra kostola
Monumentálny klasicistický kostol postavený v rokoch 1832 - 1838 podľa plánov Ing. Fridricha Wünscha (uvádza sa aj rakúsky architekt Alois Pichl). Je to dvojvežový centrálny objekt s apsidou, zaklenutá plytkou kupolou na pendatívoch a v apside konchou. Na západnej strane je organový chór na dvoch pilieroch. Na južnej strane presbytéria je sakristia, na severnej kaplnka s korýtkovou klenbou. Výmaľba interiéru je od Július Ádáma z Rožňavy.
Hlavnej fasáde dominuje portikus s trojuholníkovým tympanónom. Nad vstupným portálom sa nachádza veľké termálne okno. Hlavný oltár je empírový zo začiatku 19. storočia, stĺpový s obrazom sv. Petra a Pavla. Bočný oltár s veľkým obrazom Narodenia je z konca 18. storočia. Krstiteľnica s baldachýnovou zadnou stenou, na ktorej visí v klasicistickom ráme obraz Krstu Krista z konca 18. storočia, z okruhu J. L. Krackera (1717 - 1779) je klasicistická a pochádza zo staršieho (asi predchádzajúceho) kostola. Voľný rokokový obraz Madony je z konca 18. storočia, pripisovaný je okruhu J. L. Krackera.
V snahe odlíšiť nový sakrálny objekt od evanjelického kostola, z nariadenia samotného grófa Koháryho, bol stavaný v zvláštnom empiricko-basilickom slohu vo veľkých rozmeroch a s dvoma vežami.
Kostol sv. Petra a Pavla v Jelšave
Súčasnosť
Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.
Kostol stojí v západnej časti mesta a je ľahko dostupný.
Tabuľka: Prehľad kostolov v Jelšave
| Názov kostola | Obdobie existencie | Umiestnenie |
|---|---|---|
| Kostol na Hradovisku | 14. storočie | Hradovisko |
| Kostol na cintoríne | Neznáme | Cintorín |
| Kostol sv. Kataríny | Do roku 1829 | Námestie |
| Kostol na námestí (kaplnka) | Do roku 1753 | Námestie |
| Kostelec | Do roku 1753 | Za potokom |
| Kostol sv. Petra a Pavla | 1838 - súčasnosť | Námestie |