Vianoce sú jedným z najvýznamnejších katolíckych sviatkov, ktoré sa oslavujú na celom svete. Každá krajina a región má svoje vlastné tradície a zvyky, ktoré robia tieto sviatky jedinečnými. Pozrime sa, ako sa Vianoce oslavujú v susedných krajinách a aký program ponúka katolícky kostol v Lučenci.
10 najlepších miest v Európe s úžasnými vianočnými tradíciami
Vianočné tradície v susedných krajinách
Rakúsko
V susednom Rakúsku sa Vianoce stále oslavujú pomerne tradične. Na Štedrý deň sa obchody zatvárajú podľa zákona o 14.00 h, ak to vyjde na nedeľu, sú tam ešte ďalšie obmedzenia. V tento deň sa nepremietajú žiadne filmy v kinách a nekonajú sa ani divadelné predstavenia či koncerty. Zatvorené sú takmer všetky bary a reštaurácie.
Vianočný stromček sa zdobí najneskôr na Štedrý deň. V rodinách, kde majú malé deti, sa toho zhostí sám Ježiško - alebo rodičia, ktorí stromček vyzdobia potajme v noci. Deti ho však môžu uzrieť po prvýkrát až na Štedrý večer, keď si pod ním nájdu darčeky. V iných rodinách zdobia stromček rodiny spoločne na Štedrý deň ráno.
Štedrovečerná večera sa v rozličných spolkových krajinách líši. Zatiaľ čo v Burgenlande sa podáva hus s červenou kapustou a zemiakovými knedľami, v juhovýchodnom Štajersku majú tradičnejšie štedrovečerné špeciality v podobe studených jedál, pečené mäso sa totiž konzumuje až na sviatok Božieho narodenia 25. decembra. Vo Vorarlbersku sa na Štedrý večer je syr raclette, v Korutánsku údená klobása, kyslá kapusta a čierny chlieb.
Po večeri zazvoní zvonček, deti idú k stromčeku, kde sú už nakladené darčeky. Nerozbaľujú sa však hneď, najprv deti, niekedy spolu s dospelými, zaspievajú vianočné piesne a odrecitujú vianočné básničky, potom niekto zo starších prečíta vianočný príbeh z Evanjelia.
Štedrý večer sa završuje polnočnou omšou. V Rakúsku sa nazýva Christmette, i keď pôvodne tento termín vychádza z vianočného matutína, teda nočného bdenia, ktoré predchádza ranným chválam a následnej omši. To všetko sa však na Štedrý večer tradične konalo skôr, aby sa mohla začať prvá vianočná omša o polnoci. Polnočná omša sa v niektorých farnostiach v súčasnosti začína aj o hodinu či dve skôr.
Polnočná omša v Rakúsku
Česko
Vianočnú atmosféru v Česku cítiť už od konca novembra, keď sa začínajú vianočné trhy, námestia zdobia vianočné stromčeky a v mestách a na dedinách sa rozsvecujú vianočné svetlá. Počas Štedrého dňa dodržiavajú Česi až do večera pôst a deťom sľubujú, že ak vydržia celý deň nejesť, uvidia zlaté prasiatko. Stôl má byť prestretý pre párny počet hostí, pretože nepárny počet údajne prináša smolu. Niektoré domácnosti pripravia tanier navyše pre nečakaného hosťa alebo človeka v núdzi. Od štedrovečerného stola sa nesmie vstávať, pokým všetci nedojedia.
K štedrovečernému menu patrí rybacia alebo hrachová polievka, kapor a zemiakový šalát. Mnoho Čechov však uprednostňuje pred kaprom vyprážaný rezeň. V Česku počas Vianoc nesmú chýbať rozličné druhy koláčov, ako napríklad vanilkové rožky s vlašskými orechmi, maslové pečivo plnené alebo poliate džemom či čokoládou a taktiež perníky.
Tradície a zvyky sa líšia a každá rodina má tie svoje. Spravodajský web Novinky.cz uvádza, že zvykom je odkladanie si šupín z kapra do peňaženky. Šupiny majú priniesť šťastie a peniaze. K starším zvykom patrí púšťanie lodičiek zo škrupín vlašských orechov, ktoré majú predpovedať dlhý a šťastný život a tiež to, či bude tvorca lodičky v nasledujúcom roku cestovať, alebo sa bude zdržiavať doma. K zvykom patrí aj liatie olova. Z obrazov vytvorených z roztaveného olova sa veští budúcnosť. To, či sa nezdanené dievčatá vydajú, zisťujú hádzaním lodičky.
Ďalšou tradíciou je krájanie jablka. Obľúbené je aj betlehemské svetlo, ktoré po krajine rozvážajú skauti a ľudia si ho tak majú možnosť priniesť aj do svojich domácností. Podľa povier sa počas Štedrého dňa nesmie zametať, prať a vešať bielizeň, pretože to prináša nešťastie.
Poľsko
V Poľsku sú Vianoce jedným z najdôležitejších katolíckych sviatkov. Oslavy Vianoc sa začínajú 24. Poliaci sa počas Štedrého dňa postia. K stolu si podľa tradície zasadajú, keď sa na nebi objaví prvá hviezda. Pod obrus si vkladajú seno, ktoré ma pripomínať chudobu, v ktorej sa Ježiš narodil. Večera sa začína modlitbou a lámaním oblátok. Každý pri stole dostane jednu oblátku, ktorú si rozdelí s ostatnými. Následne sa všetci posadia a začínajú večerať.
Podľa tradície by mala byť večera zložená z 12 jedál - symbolizujúcich 12 apoštolov i 12 mesiacov v roku. Poliaci počas štedrej večere nejedia mäso a nepijú alkohol. Medzi jedlá, ktoré sa objavujú na štedrovečerných stoloch, patrí cviklový boršč, hubová polievka, rybacia polievka, kyslá polievka z ražnej múky, pirohy, kapustové závitky s pohánkovou kašou, ryby či makové koláče a perník.
Mnohí Poliaci majú radi slede marinované v octe alebo v smotanovej omáčke. Chýbať nesmie ani kyslá kapusta, ktorú využívajú ako náplň do pirohov alebo ako prílohu. Stromčeky sa v Poľsku kedysi ozdobovali až na Štedrý deň, dnes už od tohto zvyku mnohí upustili a stromčeky ozdobujú skôr. Okrem tradičných ozdôb sa na stromčeku nachádzajú aj jablká, koláčiky, sladkosti a orechy.
Vianočné darčeky si poliaci rozbaľujú po večeri. Darčeky nosí sv. Mikuláš alebo Hviezdička, Anjelik, Dieťatko či hviezdny muž Gwiazdor. Po rozbalení darčekov sa Poliaci vyberú na polnočnú omšu.
Štedrá večera v Poľsku
Pravoslávne Vianoce
Čas Vianoc zavítal aj do domácností pravoslávnych kresťanov. Štedrý deň podľa Juliánskeho kalendára tento rok pripadol na nedeľu. Významnú časť pravoslávnych veriacich tvoria Rusíni. Preto sa u nás nazývajú aj Rusínske Vianoce. Pravoslávni začínajú sláviť Vianoce (Roždestvo) tiež ako ostatní kresťania 24. decembra, avšak podľa juliánskeho kalendára. Keď je podľa ich kalendára Štedrý deň, podľa gregoriánskeho je už 6. Vianoce trvajú tri dni. Začínajú sa štedrou večerou. Predtým sa konajú bohoslužby, ktoré sa nazývajú Veliké povečerie.
Po Štedrom dni, teda 7. januára (u nich 25. decembra) oslavujú Roždenie Christova - Narodenia Ježiša Krista. Po tomto sviatku majú sobor presvjatoj Bohorodic - sviatok presvätej Bohorodičky. A tretí deň je symbolicky zasvätený prvému mučeníkovi sv. Cirkevný Nový rok pravoslávni slávia 14. januára. Sviatok Bohojavlenia, ktorý my poznáme ako Traja králi pripadá na 19. Počas Vianoc sa konajú bohoslužby, ktoré sa nazývajú Veliké povečerie.
S pravoslávnymi Vianocami sa viaže aj množstvo tradícií. ,,Pred štedrou večerou sa zvykli členovia rodiny poumývať v studenej vode. Kedysi sa chodilo priamo do potoka alebo sa umývali v snehu,‘‘ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská. Tento akt symbolizoval, aby boli počas roka všetci zdraví. Tradíciou počas štedrej večere je to, že okolo stola obsluhuje iba jeden človek, zvyčajne gazdiná. Keď nie je niekto prítomný, na stôl sa mu dá tanier. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou, ktorá je v staroslovienčine. Po nej gazda povie úvodnú reč k sviatkom.
Pred slávnostnými vianočnými sviatkami držia veriaci veľmi prísny 30 dňový pôst. ,,Aj na štedrej večeri, ktorá sa nazýva Svjatyj večur, sa objavujú iba pôstne jedlá. Pôvodne pravoslávni veriaci nemali ani len rybu,‘‘ komentuje Nádaská. Všetky jedlá štedrej večere sa varia už počas dňa, aby bolo popoludnie pokojné. Za stôl zasadne rodina až vtedy, keď vyjde prvá hviezda. Pred štedrou večerou sa chodila rodina poumývať do potoka. Na stole nesmie chýbať špeciálny biely chlieb kračun, cesnak, med a zemiaky. Tradíciou sú aj vianočné polievky. ,,Z kapusty sa varí polievka jucha a podáva sa tiež hubová mačanka. Po štedrej večeri sa rodina pomodlí a ide k vianočnému stromčeku. Tam si spoločne rozbaľujú darčeky. Na druhý deň už pôst nie je. Oslava sviatkov je preto plná radosti a veselosti.
Program v katolíckom kostole v Lučenci
Diecézne večeradlo v Lučenci - 10. Deň diecézy a jubileum rodín a mládeže v Rožňave - 17. v tomto výnimočnom Jubilejnom roku, naša diecéza vás srdečne pozýva dňa 17. Tento deň má byť vyjadrením živého a vďačného srdca našej diecézy. + Mons. Program je na priloženom plagáte. Cena za autobus je 10 Eur.
Kajúci deň Rožňavskej diecézy - Piatok Utrpenia Pána - 18. Dňa 18. apríla 2025, v Piatok utrpenia Pána (Veľký Piatok), rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik prednesie spolu s diecéznym klérom tento odprosujúci úkon. Toto odprosenie je odpoveďou na výzvu pápeža sv. ktorý v bule o vyhlásení Jubilea roku 2000 Incarnationis mysterium vyzval všetky diecézy sveta, aby vykonali odprosenie za hriechy minulosti spôsobené synmi a dcérami Cirkvi a ktoré sám pápež vykonal v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne dňa 12.
Diecézny biskup zvolil Piatok utrpenia Pána (Veľký Piatok) v Jubilejnom roku 2025 ako deň veľkého odprosenia, kedy si z hlbokej vďačnosti a pokory pripomíname Kristovu obetu na kríži za našu spásu. Tento deň je vhodnou príležitosťou, aby sme spoločne pred Ježišovým krížom vyjadrili kajúcnosť za všetky naše zlyhania v prítomnosti i v minulosti. Zároveň sa budeme modliť za pokoj a jednotu, aby nás Pán posilnil a naplnil múdrosťou, láskou a vzájomnou úctou.
Verejné odprosenie za hriechy minulosti v Rožňavskej diecéze a prosby za odpustenie sa uskutoční v katedrálnom chráme, a tiež v každom kostole, kde sa konajú Obrady slávenia utrpenia a smrti Pána. Toto odprosenie má miesto v obradoch Poklony svätému krížu - po odhalení svätého kríža, a pred poklonou samotného svätému krížu.
V dňoch 28. - 30 marca 2025 sa v Zvolenskej Slatine uskutoční trojdňový seminár s gréckokatolíckym kňazom otcom Jozefom Marettom s názvom Zbav nás Zlého - II časť, s pod názvom Boj. Niektorí veriaci z našej farnosti sa zúčastnili na prvej časti tohto seminára na jeseň, preto dávam do pozornosti aj druhú časť.
Od pondelka 17. 02. do 09. 03. Eucharistické zázraky vo svete, ktorej autorom je blahoslavený Carlo Acutis. Jednotlivé banery budú umiestnené pod zastaveniami krížovej cesty. Pozývam veriacich po sv.
Raz denne od 01. 11. do 08. 11. môžeme získať úplné odpustky pre duše v očistci. Povzbudzujem k tejto veľkej pomoci nás všetkých. Na priloženom plagáte pripomínam podmienky k ich získavaniu. Aj tento rok pozýva otec biskup Mons. Stanislav Stolárik veriacich našej diecézy spojiť sa v modlitbe k Rožňavskej Panne Márii. Nášmu dekanátu Dolný Novohrad pripadá deň púte sobota 19. 10.
Rožňavska novéna 2024 - 4. deň Vysielané naživo 19. 10. Rožňavska novéna v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. V katedrále bola o 17:30 hod. modlitba posvätného ruženca, o 18:00 hod. modlitba deviatnika k Rožňavskej Panne Márii a sv. omša - hlavný celebrant Mons. kazateľ: p. Augustín Slaninka, CM, adm.
Zápis na sviatosti Eucharistie (1. sv. V piatky 13., 20. a 27. septembra 2024 v čase od 14:30 hod. do 16:00 hod. a v soboty 14., 21. a 27. septembra 2024 v čase od 09:00 hod. do 10:30 hod. prebiehať zápis detí na prijatie sviatosti Eucharistie (1. sv. prijímanie) a birmovania v školskom roku 2024/25. Zapísať dieťa nech príde jeden z rodičov, dieťa nemusí prísť. Zapísať sa k 1. sv. prijímaniu môžu deti od 3. ročníka ZŠ a staršie a k sviatosti birmovania od 9.
V sobotu 20. apríla 2024 sa na fare vo farnosti Lučenec-Mesto stretlo 32 mužov z modlitieb otcov regiónu Juh, tj. z diecéz Banská Bystrica a Rožňava. Celé stretnutie viedol náš regionálny koordinátor Peter Poppelka. Stretnutie otvoril a chlapov privítal kaplán vdp.Ján Zsóka. Po prednáške prebehli modlitby otcov a následne sa chlapi presunuli do kostola, kde sa zúčastnili svätej omše, ktorú celebroval Vdp.Jurek.
Tento rok sa konal už tretí ročník rožňavskej novény. V pondelok 23. 10. 2023 sme putovali do nášho biskupského mesta, aby sme sa zúčastnili duchovného programu spolu s otcom biskupom Mons. Stanislavom Stolárikom. Každý deň novény bol vyhradený jednému z deviatich dekanátov. Cestovali sme autobusom spolu s pútnikmi zo Starej Haliče a Lučenca - Rúbaniska. O 17:30 h. na modlitbe posvätného ruženca a o 18:00 h. bola slávnostná svätá omša. Celebroval otec biskup a kázal Vdp. Tomáš Székely, administrátor farnosti Lovinobaňa. desať ďalších kňazov z dekanátu.
Dekanát Dolný Novohrad tvoria farnosti: 1. Biskupice 2. Boľkovce 3. Divín 4. Dolná Strehová 5. Fiľakovo 6. Holiša 7. Lovinobaňa 8. 9. Lučenec - Rúbanisko 10. Pleš 11. Podkriváň 12. Rapovce 13. Stará Halič 14. Stará Huta 15. Veľká nad Ipľom.
V pondelok 14. augusta sme v Domove dôchodcov Harmónia na Tuhárskom námestí slávili svätú omšu pri príležitosti 10. výročia postavenia vonkajšej kaplnky Lurdskej Panny Márie v areály domova. Celebrantom a kazateľom bol vdp. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa o kaplnku starajú počas roka, zvlášť pani Darinke Urbančokovej.
Na spomienku sv. Tomáša Akvinského, 28. januára 2026 bola v Kaplnke Povýšenia svätého Kríža na Biskupskom úrade v Rožňave slávená sv. omša, ktorej hlavným celebrantom bol Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský diecézny biskup. Koncelebrovali s ním generálny vikár Mons. Jozef Markotán, vsdp. Peter Kovalič, kancelár a súdny vikár a štyria kňazi, ktorým v závere sv. omše odovzdal dekréty o ich menovaní Svätým Otcom Levom XIV. V príhovore otec biskup v duchu motta na Jubilejný rok 250. výročia založenia diecézy: „S vďačnosťou za minulosť - s nádejou pre budúcnosť“ zdôraznil vďaku za minulosť a to zvlášť kňazom, ktorým Svätý Otec udelil tento titul - Imrichovi Micsovi, farárovi v Lipovníku, Jozefovi Palušákovi, farárovi v Michalovej, Jánovi Salancimu, farárovi v Podkriváni a Mariánovi Slovákovi, farárovi v Šuriciach. Ďakoval im za ich kňazskú službu doteraz, za rozsievanie Božieho slova, za hlásanie náuky Cirkvi, čo bolo symbolické zvlášť v súvislosti so slávenou spomienkou sv. Tomáša Akvinského. Ocenil, že počas svojho kňazského pôsobenia sa isto veľakrát dokázali vyrovnávať aj s tým, že nevideli úspechy svojho pôsobenia.