Mesto Brezno, rozprestierajúce sa v srdci Horehronského podolia, je bohaté na históriu a kultúrne dedičstvo. Medzi jeho významné dominanty patrí aj katolícky kostol na Mazorníku, ktorý zohráva dôležitú úlohu v náboženskom a spoločenskom živote mesta.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Brezne.
História Brezna
Mesto Brezno sa rozprestiera v strednej časti Horehronského podolia v Breznianskej kotline. Pahorkatinný povrch J časti chotára prechádza v Slovenskom rudohorí do vrchoviny a na S na svahoch Nízkych Tatier až do hornatiny. V chotári sa našiel hromadný nález bronzových šperkov z mladšej doby bronzovej.
V liptovskom privilégiu z r. 1265 sa spomína územie Berezun, ako hraničný bod. V r. 1380 dostalo mestské výsady podľa štiavnického práva, v r. 1488 trhové právo, od r. 1568 sa mohli listiny pečatiť červeným voskom a v r. 1650 sa stalo slobodným kráľovským mestom. Mešťania museli o svoje práva bojovať proti rozpínavosti majiteľov panstva a hradov Slovenská Ľupča a Muráň.
Dňa 30. 4. 1517 ho majitelia ľupčianskeho panstva Dóczyovci prepadli a vypálili. Aj v ďalšom období viedli spolu s obidvoma panstvami spory o hranice. Počiatočná orientácia obyvateľstva na banské činnosti sa premietla do neskorších pomenovaní mesta - Bryzabanya, Breznobanya. Ťažba rúd však predpokladané očakávania nenaplnila a baníctvo ovplyvnilo len prvotný rozvoj mesta.
Mešťania trpeli v 16. a 17. stor. protihabsburskými povstaniami uhorskej šľachty. V 17. stor. si postavili mestské opevnenie. Obyvateľstvo sa živilo poľnohosp., remeslami a prácou v lesných komplexoch. Brezniansky hospodársky život však naďalej profitoval z privilégií získaných v súvislosti s baníckymi činnosťami. Obyvateľom slúžili dva mlyny a pivovar, príjmy do mestske pokladníce prinášala mýtna stanica smerom na Liptov, ako aj trhové právo.
Keďže baníctvo postupne zanikalo, základným zdrojom príjmov breznianskych občanov sa v 18. a 19. storočí stalo poľnohospodárstvo a najmä remeselná výroba organizovaná v cechoch. Najstarší bol cech krajčírov, čižmárov, debnárov, tiež svoje cechy mali klobučníci, kušnieri, mäsiari, tkáči, sitári, garbiari a kolári. V r. 1770 pracovalo v meste 180 majstrov a 30 tovarišov.
Od polovice 18. stor. sa Brezno stalo strediskom lesného hospodárstva, ktoré vplývalo na hospodárstvo Brezna, nie vždy, lebo ich časť dlho využívala komora pre svoje huty. Na mestskom teritóriu vznikali drevorubačské osady tzv. biele handle (Beňuš, Bacúch) a čierne handle (osady okolo Čierneho Balogu), na V od mesta bola založená Pohronská Polhora a Michalová. V 80. a 90 r. 19. stor. sa tieto osady osamostatnili.
Hospodársky dôležitou udalosťou bola pre Brezno výstavba železničnej trate z Podbrezovej do Tisovca v r. 1895 a železnica z Brezna do Červenej Skaly v r. 1903. Mesto bolo v 19. stor. jedným z centier slovenských národných snáh. Uvažovalo sa o sídle Matice slovenskej, návrh však magistrát pod tlakom Zvolenskej župy odmietol.
Za medzivojnovej republiky bolo obchodným a finančným centrom okolia. V tomto období obyvatelia mesta trpeli chronickou nezamestnanosťou a veľkou zadĺženosťou. V r. 1932 sa v Brezne zišiel I. a II. zjazd horehronského pracujúceho ľudu. Mesto sa stalo jedným z centier protifašistického odboja. V marci 1944 bol založený ilegálny národný výbor. Spolupracoval s partizánskymi skupinami Jegorovova a Bielika.
V meste bolo sídlo veliteľstva 2. taktickej skupiny povstaleckej armády, miestne kasárne sa stali dôležitým vyzbrojovacím strediskom a bola tu i poľná nemocnica. Brezno obsadilo fašistické vojsko 25. 10. 1944. Na Krtičnej v decembri 1944 zavraždili 31 osôb a 3 partizánov v meste. Po dlhotrvajúcich bojoch, ktorých sa zúčastnili vojaci II. ukrajinského frontu, partizáni zo skupiny Chruščov, rumunské jednotky a čs. partizánska brigáda oslobodili 31. 1. 1945 Brezno.
Agrárno-remeselnícky charakter si Brezno zachovalo až do polovice 20. stor. Postavením Mostárne, veľkého strojárenského podniku sa zmenilo na priemyselné centrum.
V súčasnosti je Brezno administratívnym a kultúrno-spoločenským centrom okresu a regiónu Horehronie. Po útlme strojárenskej výroby najvýraznejší pohyb zaznamenala podnikateľská sféra v oblasti obchodu a služieb. Brezno je sídlom ôsmych peňažných ústavov, rozrastá sa sieť hotelovo-reštauračných zariadení.
História a vznik farnosti Brezno-Mazorníkovo
Farnosť Brezno-Mazorníkovo je významnou súčasťou náboženského života v Brezne. Prvá svätá omša na sídlisku Mazorníkovo sa slúžila 14. februára 1993 v miestnosti nad obchodom Máj (Satel). Správca Farnosti sv. Jána Bosca, vdp. Lukáš Tkáč, uviedol, že 29. júna toho istého roku poslanci mestského zastupiteľstva podporili návrh dekanského úradu a členov prípravného výboru pre stavbu nového kostola na sídlisku a odpredali pozemok na stavbu za symbolickú cenu.
V júli 1993 sa na Mazorníkove konala anketa, ktorá rozhodla o tom, že ochrancom a patrónom bude sv. Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže. S výstavbou kostola sa začalo 1. decembra, pričom 10. apríla 1994 bol posvätený základný kameň a základy chrámu. 1. októbra 1995 už novopostavený kostol posvätil Mons.
Chrám sv. Jána Bosca a jeho 25. výročie
Pri príležitosti 25. výročia posviacky Chrámu sv. Jána Bosca sa konala slávnosť, v závere ktorej biskup Stanislav Stolárik v kostole požehnal novú sochu sv. Antona Paduánskeho. Pri príležitosti 25. výročia postavenia Chrámu sv. Jána Bosca sa konala štvordňová slávnosť, ktorej program začal výročným dňom posviacky chrámu vo štvrtok 1. októbra. Svätú omšu večer celebroval farár v Selciach Jozef Kuneš.
V piatok pokračovalo slávenie s kazateľom gréckokatolíckym kňazom pôsobiacim v Brezne, vdp. Jánom Kovaľom, ktorý priblížil veriacim obrad myrovania - pomazania olejom a prijatia požehnaného chleba. V sobotu sme oslavovali s farským administrátorom v Pohronskej Polhore vdp. Celé slávenie zavŕšili v nedeľu s otcom biskupom Stanislavom Stolárikom.
Podľa slov Lukáša Tkáča, otec biskup v kázni vyzdvihol prácu ľudí, ktorí sa starali či starajú o kostol a jeho okolie. Pripomenul aj význam dreveného reliéfu sv. Jána Bosca. Na slávnosť pozvanie s veľkou radosťou prijal diecézny rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik, vdp. Dušan Mesík, ktorý vo farnosti pôsobil 7 rokov a momentálne je farárom v Čeríne, vdp. Jaroslav Lastivka, farský administrátor v Závadke nad Hronom a diakon dp. Rafael Ambros pôsobiaci vo farnosti Brezno - mesto.
Slávnosť svojou prítomnosťou obohatili aj školské sestry sv. Františka, ktoré istý čas pôsobili i bývali v našej farnosti, ale teraz sídlia v Podkoreňovej.
Interiér Chrámu sv. Jána Bosca.
Správca farnosti a aktivity
Správcom Farnosti sv. Jána Bosca je vdp. Lukáš Tkáč. Na Mazorníkove najdlhšie pôsobil vdp. Farnosť Brezno Mazorníkovo vás srdečne pozýva na trojdnie slávené ku cti nášho patróna sv. Jána Bosca. Birmovanci farnosti vás všetkých srdečne pozývajú na premietanie tieňohry Umučenie Krista a krížová cesta. Premietanie sa uskutoční 10. 4. 2022 o 19.30 hod. v Kostole sv. Jána Bosca.
Rímskokatolícka cirkev farnosť Brezno Mazorníkovo vás všetkých srdečne pozýva na modlitbový deň. Apel pápeža Františka za pokoj pre Ukrajinu: 2. „Nech Kráľovná pokoja ochráni svet pred bláznovstvom vojny,“ reagoval pápež František na ďalšie prehĺbenie krízy na východnej hranici Ukrajiny.
Farnosť Brezno Mazorníkovo vás pozýva na putovanie do Svätej zeme a Jordánska v dňoch 14. - 21. 5. 2022. Cena zájazdu je 695€ na osobu. Prihlásiť sa môžete do 13. 2. Záver Vianoc si dnes od 15.00h. môžete spestriť Vianočným koncertom, ktorý bude spustený na našom farskom youtube kanáli. Pripravili si ho pre vás organista Martin Brveník a speváčka Bianka Schallerová.
Pastiersky list diecézneho biskupa Mons. Stanislava Stolárika na Nedeľu Svätej rodiny, 26. 12. 2021 POSILŇUJME MOSTY JEDNOTY V RODINÁCH I V DIECÉZE Drahí bratia a sestry! Ukončili sme Rok sv. Rímskokatolícka cirkev farnosť Brezno-Mazorníkovo, Brezno 9.
Ďalšie farnosti v okolí:
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Banská Belá
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Beňuš
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Brusno
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Detva
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Dudince
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Fiľakovo
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Hliník nad Hronom
Prehľad kňazov pôsobiacich vo farnosti Brezno-Mazorníkovo:
| Meno kňaza | Obdobie pôsobenia | Súčasné pôsobisko |
|---|---|---|
| Vdp. Dušan Mesík | 7 rokov | Čerín |
| Vdp. Jaroslav Lastivka | Neznáme | Závadka nad Hronom |
| Dp. Rafael Ambros | Neznáme | Brezno - mesto |
Táto tabuľka poskytuje prehľad o kňazoch, ktorí pôsobili vo farnosti Brezno-Mazorníkovo, ich obdobiach pôsobenia a ich súčasných pôsobiskách.
Mesto Brezno je právom označované za administratívne, hospodárske, ako aj kultúrne centrum regiónu Horehronie. Rozkladá sa na obidvoch brehoch rieky Hron na úpätí Nízkych Tatier v Breznianskej kotline. Spočiatku sa oblasť utvárala ako poľnohospodárska jednotka, v neskoršom období tu dominovali i baníctvo, avšak napokon sa z Brezna stalo mesto, ktorého ďalšie smerovanie posunuli vpred remeslá a obchod.
Kostoly a iné sakrálne stavby v Brezne
Architektonicky zaujímavému námestiu M. R. Štefánika v Brezne dominuje rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v rokoch 1782 - 1792 po rozsiahlom požiari mesta. Pôvodne bol dnes už farský kostol postavený ako jednoloďová stavba v barokovom štýle, neskôr k nemu sa rozhodlo aj o dobudovaní veže. V interiéri sa zachoval pôvodný neskorobarokový mobiliár. Súčasťou svätyne je murovaná stĺpová architektúra hlavného oltára Nanebovzatia Panny Márie. Bočné oltáre sú zasvätené Božskému srdcu a Srdcu Ježišovmu. V konche nad svätyňou možno obdivovať výjav Korunovania Panny Márie, ikonograficky nadväzujúci na obraz hlavného oltára. Na klenbe lode sa nachádza výjav Zvestovania, doplnený svätcami Starého a Nového zákona, ako aj ženskými postavami zo Starého zákona. V kostole sa denne konajú bohoslužby a je považovaný za NKP.
Evanjelický kostol a. v. patrí medzi prvé kostoly na Slovensku, ktoré sa začali stavať po vydaní tolerančného patentu Jozefa II v roku 1781, ktorý povoľoval stavať protestantské chrámy mimo hlavných ulíc, bez veže a presbystéria. K vysväteniu kostola došlo v roku 1787. Do jeho dejín sa významným spôsobom zapísal Ján Chalupku, za ktorého účinkovania bol kostol obnovený a zväčšený po požiari a dostavaná bola i empora, kazateľnica a nový oltár. Významným pre kostol bolo 100. výročia jeho vysvätenia, kedy bol zakúpený nový trojmanuálový orgán so 42 registrami.
Okrem dvoch kostolov sa na námestí M. R. Štefánika nachádza i kláštor piaristov s kaplnkou. Tejto objekt bol postavený v rokoch 1694 - 1713. Dvojkrídlová trojpodlažná budova s kláštornými chodbami je v takmer celom rozsahu podpivničená a v jej severozápadnej časti možno nájsť kláštornú kaplnku Panny Márie. Priestory sú prevažne zaklenuté valenými klenbami so styčnými lunetami. Pri obnovení kaplnky v roku 196 inštalovali na neogotický oltár neskorogotickú drevenú plychromovanú plstiku Panny Márie. Tá pochádza z farského kostola vypáleného Dóciovcami v roku 1517 a pred požiarom v roku 1779 bola súčasťou hlavného oltára vyhoreného kostola Na Bráničke. Súčasťou týchto priestorov bola i priestranná záhrada.
V prípade kaplnky sv. Kríža, Na Bráničke išlo pôvodne o rímskokatolícky kostol Blahoslavenej Panny Márie postavený v rokoch 1517 - 1519. V poradí išlo vôbec o druhý kostol postavený v Brezne. Zaujímavosťou je, že v roku 1746 dali piaristi pod jeho svätyňou vymurovať kryptu, do ktorej pochovávali členov piaristického rádu. Nad vchodom do krypty bol uvedený nápis: „Buď že jsme živí, buď že umíráme, Páně jsme.“ Okolo kostola sa rozprestieral cintorín a najneskôr v roku 1578 tu vznikol hradobný múr, z ktorého sa zachoval len stavebne upravený južný úsek oválneho pôdorysu. Za pozornosť ešte stojí, že v interiéri na oltárnej menze je klasicistické súsošie Kalvárie zo začiatku 19. storočia.
Židovská synagóga je najmladšou sakrálnou stavbou na území mesta. História tejto stavby je spojená s rokom 1859, kedy sa podarilo 3 židovským rodinám usadiť v BR a od tohto času sa datuje formovanie a vznik židovskej komunity v meste. V r. 1863 získal predstaviteľ ich cirkevného zboru Móric Fried pozemok na pochovávanie zomrelých a v r. 1870 bolo založené ŽNO. Prvé bohoslužby slúžili v Tesákovskom dome, kde jedna z miestností bola určená ako modlitebňa. Do r. 1900 vzrástol počet cirkevníkov a priestory modlitebne nepostačovali. Valné zhromaždenie preto 17. 01. 1900 odsúhlasilo odpredaj starej budovy a výstavbu novej.
Zaujímavosťou je, že situovanie stavby rešpektovalo niekoľko pravidiel. Jedným z nepísaných bolo, že v blízkosti katolíckej stavby nesmela byť postavená iná sakrálna stavba. Práve preto je synagóga postavená pomerne ďaleko od ostatných kresťanských pamiatok. Z predsiene synagógy sa vystupuje schodiskom vpravo i vľavo na galériu - zhromaždovací priestor pre ženy, ktorá je podopretá 4 liatinovými stĺpmi hlavnej lode. Koniec hl. lode prechádza na východnej stane do polkruhovitého výklenku - priestoru pre kňaza a umiestnenie Tóry. Stavba prestala slúžiť svojmu pôvodnému účelu po deportácii Židov v r. 1942. Neskôr bola používaná len ako skladovací priestor. V r. 1972 bola zapísaná do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok. V súčasnosti tu prebieha postupná obnova budovy a organizujú sa v nej rôzne výstavy a podujatia.
Na námestí M. R. Štefánik vedľa kostola je umiestnená historická budova mestskej radnice, ktorá bola vybudovaná v roku 1771 prestavbou staršej budovy. Nešťastným pre osud tejto stavby bol však rok 1779, kedy radnicu, ako aj ďalšie budovy v Brezne, zachvátil požiar. V priebehu nasledujúceho roka ju však zrekonštruovali, vďaka čomu nadobudla svoju súčasnú podobu.
Bývalá radnica je dnes sídlom Horehronského múzea a možno si tu prezrieť stálu expozíciu zameranú na život a kultúru ľudu žijúceho na Horehroní. Ďalšia expozícia Horehronského múzea venovaná histórii mesta a jeho okolia sa nachádza v najstaršom zachovanom objekte meštianskej architektúry v Brezne zo 16. storočí, ktorým je dom č. 13. Nachádza sa rovnako na námestí.
Myšlienka založiť múzeum v Brezne vyvstala medzi miestnou inteligenciou už v 50. rokoch 20. storočia. Iniciatíva vychádzala v najväčšej miere od Ladislava Bartka, ktorý bol podporovaný pedagogickými pracovníkmi strednej školy v meste. V súčasnosti má múzeum regionálnu pôsobnosť a prostredníctvom svojich zbierok poskytuje návštevníkom obraz o dejinách a kultúre okresov Brezno a Banská Bystrica.
Okrem prehliadky jednotlivých expozícií obsahuje ponuka múzeá možnosť objednať si vyučovaciu hodinu priamo v jeho priestoroch, ktorá sa bude venovať jednej z 13 problematík.
Ďakovná púť Rožňavskej diecézy: V dňoch 7. - 12. mája 2023 sa konala ďakovná púť Rožňavskej diecézy vedená rožňavským biskupom Mons. Stanislavom Stolárikom na poďakovanie za päť rokov zasvätenia diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktoré sa v diecéze slávilo 14.
Fatimský rok 2017 v Rožňavskej diecéze a zasvätenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie 14.: Diecéza bola zasvätená Srdcu Panny Márie v roku stého výročia fatimských zjavení. Slávnosť sa konala v Rožňave 14. októbra 2017 na námestí, za účasti asi 3000 ľudí z Rožňavskej diecézy, ale aj niektorých iných diecéz, mnohých kňazov, predstaviteľov miestnych samospráv pôsobiacich na území Rožňavskej diecézy a iných hostí.