Obec Muránska Dlhá Lúka leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria, v prekrásnej doline medzi vrchmi. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1357. Jej názov je odvodený od rozsiahlych pastvín a podriadenosti hradu Muráň, pod ktorý patrila od 16. storočia.
Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela v Muránskej Dlhej Lúke je významnou historickou a kultúrnou pamiatkou. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jeho bohatú históriu, architektonické prvky a význam v živote miestnej komunity.
Poloha a príroda Muránskej Dlhej Lúky
Obec leží v Gemersko-malohontskej župe, v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Zo severovýchodu ju obklopujú Petrov vrch, Radzim, Zubová a z juhozápadu Poľan. Územie obce zasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Muránska planina.
Geologicky patrí územie Muránskej Dlhej Lúky k neogénu (mladšie treťohory). Na stavbe veporika sa zúčastňujú prevažne silne premenené horniny. Pri Muránskej Dlhej Lúke sú známe aj malé telesá ultrabázických hornín zmenených na serpetinity s mastencom.
Na území obce Muránska Dlhá Lúka sa vyskytujú prevažne povrchové tečúce vody. Hlavnými tokmi je Muránka, prameniaca na Bielej vode v obci Muráň, pretekajúca pozdĺž celej obce, a Lehotský potok, prameniaci na Pasekách, ktorý sa na južnom okraji obce vlieva do Muránky.
Územie obce Muránska Dlhá Lúka patrí do oblasti Slovenského Rudohoria, celku Stolické vrchy, oddielu Stolica a celku Revúcka vrchovina, oddielu Železnícke predhorie, časti Jelšavské podolie.
Z hľadiska klimatických podmienok, južná časť územia patrí do oblasti mierne teplej, severná časť do chladnej oblasti. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1200 - 1400 mm.
Rastlinstvo Muránskej planiny patrí k najzaujímavejším spomedzi flór ostatných orografických celkov Slovenska po stránke druhovej pestrosti a zastúpenia rozličných fytogeografických prvkov. Medzi nimi je celá škála endemických a reliktných druhov.
Lesnatosť dosahuje 90 % a prirodzene je tu zastúpených 6 lesných vegetačných stupňov - od druhého (bukovo-dubového) po siedmy (smrekový). Na území národného parku rastie približne 1150 taxónov cievnatých rastlín, vrátane chránených druhov, endemitov a subendemitov. Najvýznamnejšou rastlinou Muránskej planiny v celosvetovom meradle je miestny paleostenoendemit lykovec muránsky.
Živočíšstvo sa vyznačuje bohatstvom západokarpatských montánnych a submontánnych zoocenóz, vrátane zástupcov reliktných i endemických foriem živočíchov. Domov tu má medveď hnedý, vlk obyčajný, rys ostrovid, mačka divá i kriticky ohrozená vydra riečna. Z dravých vtákov možno na príhodných miestach stále ešte vidieť orla skalného, orla krikľavého, včelára obyčajného a v poslednom čase sa zdá, že sa vracia i sokol rároh.
História a pamiatky
Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v 14. storočí v gotickom štýle. V 18. storočí ho barokovo upravili a dnes je zapísaný ako Národná kultúrna pamiatka. Zariadenie v jeho interiéri pochádza z 19. storočia.
Rímskokatolícky kostol pôvodne vznikol ako malá kaplnka bez veže a bez múrovej ohrady. Kým, a kedy presne stavaná, nie je známe. Je však pravdepodobné, že svätyňa bola kamenná a zachovala sa do dnešnej podoby. Gotické fresky, ktoré určite zdobili vnútornú časť svätyne, ako v tom období bolo samozrejmé, sa nezachovali. Rebrová klenba svätyne je pôvodná. Neskôr bola kaplnka prestavaná na kostol.
Dôležitými historickými prameňmi sú kanonické vizitácie. Z kanonickej vizitácie z roku 1753 sa dozvedáme, že kostol bol kamenný, pričom svätyňa a sakristia boli zaklenuté klenbou, nie však chrámová loď, lebo tá bola pokrytá dreveným stropom. V kostole boli tri oltáre. Väčší z nich - hlavný - bol nový so sochami svätého Michala, Petra, Pavla, Barbory a Kataríny, ktoré boli pozlátené. Dva menšie - bočné - boli zdobené rôznymi obrazmi. V kostole bol tiež drevený chór, na ktorom bol umiestnený organ.
Okolo kostola sa nachádzal cintorín ohradený múrom, ktorý bol postavený v husitskom období (15. storočie), kedy Husiti stavali takého múrové ohrady okolo kostolov, aby z bezpečnostného hľadiska mohli v kostole nerušene čítať Božie slovo. Kostol bol bez murovanej veže. Túto nahrádzala drevená zvonica s tromi zvonmi. Vo vnútri kostola sa nachádzala kamenná krstiteľnica s medenou nádobou. Inventár kostola tvorili tiež strieborný kalich pozlátený s paténou a niekoľko kňazských rúch. Kostol bol zasvätený svätému Michalovi Archanjelovi.
V roku 1782 mal kostol nad svätyňou jeden zvon , upevnený pravdepodobne v drevenej vežičke nad svätyňou. Približne z tohoto obdobia pochádza aj kamenná veža pristavená ku kostolu a v nej boli upevnené dva zvony. Väčšie opravy kostola boli urobené v roku 1950. Bola položená dlažba, mramorový obklad, bol zreštaurovaný oltár z mramoru a tiež prislúchajúce doplnky, pribudla nová krstiteľnica a drevená kazateľnica bola nahradená murovanou, zvonku obloženou mramorom.
Najstaršia správa o budove fary sa zachovala z roku 1753. V tomto čase fara bola drevená v zachovalom stave spolu s príslušnými budovami (maštaľ, stodola). Až v roku 1814 sa dozvedáme, že fara bola postavená z kameňa dobrej kvality. Starostlivosť o farskú budovu bola zverená patrónovi (v tom čase rod. Koháriovcov) a veriacim. Kamenná fara bola nahradená v rokoch 1938 - 1940 murovanou farou, ktorá sa zachovala až do dnešnej podoby.
V roku 1753 žilo v Muránskej Dlhej Lúke 106 katolíkov a 245 evanjelikov. Hovorili čisto po slovensky, všetci boli jednoduchí ľudia, neurodzení. Patrili do nižších vrstiev. Počúvaním Božieho slova v kostole, tak ako aj v iných formách zbožnosti, ľud bal na náboženské povinnosti, zachovával pôsty, zasväcoval sviatky a dodržiaval cirkevné príkazy. Je veľmi zaujímavé, že do roku 1797 patrili pod farnosť Muránska Dlhá Lúka aj nasledovné filiálky: Muránska Lehota, Muránska Huta, Muráň a Muránsky hrad. V roku 1754 farár z Muránskej Dlhej Lúky spravoval Muránsky hrad, čo sa týka duchovnej starostlivosti. K budovám, ktoré sú majetkom rímskokatolíckej cirkvi v Muránskej Dlhej Lúke patrí aj budova škôlky pri kostole. Táto budova pochádza z 19. storočia. V 20-tych rokoch 20 storočia bola prestavovaná. Pôvodne tu bola katolícka škola s 1. triedou a jednoizbovým bytom pre učiteľa. Nádvorie školy sa využívalo na rôzne kultúrno - spoločenské podujatia.
Začiatky evanjelického cirkevného zboru Muránska Dlhá Lúka siahajú do doby 15. storočia, keď stúpenci Jána Husa uskutočnili vpád do hornouhorských stolíc, teda aj do stolice gemerskej. Už roku 1544 gróf Salm, predstavený pevnosti na Muránskom hrade so svojim vojskom vyznával evanjelickú vieru a mal svojich kňazov. Pod vplyvom týchto kňazov sa evanjelické učenie dostáva i do obce Muránska Dlhá Lúka, ktorá sa stáva filiálkou cirkvi Muránskeho hradu. 10-te roky 17. storočia, za panovania Leopolda I. sú známe roky krutého prenasledovania.
Okrem týchto kostolov sa v obci nachádza aj baptistická modlitebňa z 30. rokov 20. storočia.
Vežové hodiny
V roku 2006 začala rozsiahla rekonštrukcia kostola. Obec Muránska Dlhá Lúka má novú atrakciu - Rímskokatolícky kostol svätého Michala zo 14. storočia má vežové hodiny. Unikátne vežové hodiny tvoria ciferníky, ručičky a prevodovky, pričom ide o ručnú originálnu prácu. Hodiny presne vedia, aký je deň, mesiac a rok. Vďaka signálu, ktorý prijímajú z Frankfurtu, sa aj po výpadku prúdu samé nastavia a nikdy nemeškajú. Keďže investor k nim zaplatil aj zvon, budú obyvateľom Muránskej Dlhej Lúky každú hodinu oznamovať presný čas. Vďaka tomu, že hodiny poznajú presný čas a dátum, dokážu na Silvestra presne o polnoci odbiť 12 krát, ale počas Veľkej noci, keď je pôst, bude zvon na hodinách mlčať.
Inštalácia vežových hodín bola významnou udalosťou v obci. Ako uviedol duchovný otec miestnej farnosti Daniel Baláž, radosť z mej mal nielen on, ale celá farnosť aj rožňavská diecéza.
Na Silvestra odbijú 12-krát, na Veľkú noc budú mlčať.
Rímskokatolícky kostol sv. Michala s vežovými hodinami je gotická stavba zo 14. storočia. Prestavbami prešiel v 18. storočí.
V obci aktívne pôsobí Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice. Spoločenstvo organizuje rôzne podujatia, ako napríklad:
- Ekumenické bohoslužby slova za jednotu kresťanov
- Ekumenické pašiové sprievody
- Adventné večery Božieho slova a hudby
- Ďakovné ekumenické bohoslužby za úrodu
- Ekumenické Veni Sancte
- Konferencie k výročiam dôležitých udalostí
Kostol sv. Michala Archanjela v Muránskej Dlhej Lúke
Zvon z roku 1677
Rímskokatolícky kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie stojí v obci len od roku 1825. V kostolnej veži sa nachádza malý zvon s letopočtom 1677. Zvonolejári tohto mena boli dvaja: otec so synom, ktorí pôsobili v Nemeckej (teraz Partizánskej) Ľupči v Liptove a vyhotovili samostatne, ale aj spolu (a neskôr aj s ďalším synom a vnukom) viacero zvonov pre kostoly v Uhorsku, ale aj v Poľsku.
Po smrti otca preberá dielňu v roku 1676 Michal Kupec mladší a naďalej používa otcov starý lejársky znak, ktorý sa nám zachoval na lehotskom zvone. O rok na to už sám vyhotovil zvon pre kaplnku na Muránskom hrade s týmto latinským nápisom: SVRGITE MORTVI VENITE AD IVDICIVM 1677 (v preklade: Povstaňte mŕtvi, poďte na súd 1677). Nápis dokazuje, že ide o zvon, ktorým zvonili mŕtvemu, tzv. umieráčik. Napokon, potvrdzujú to aj jeho rozmery 50x50 cm.
To, že zvon pochádza z Muránskeho hradu, dodnes živí miestna tradícia a dokazujú to aj archívne pramene, najmä kanonické vizitácie, ktoré sa zachovali v archíve Biskupského úradu v Rožňave. Podľa týchto záznamov bola v roku 1733 hradná palácová kaplnka po požiari vážne poškodená, jej veľký zvon bol prasknutý a malý, ktorý bol neporušený, bol prenesený do starého kostola v podhradí (teda v Muráni), kde ho nachádzame ešte aj v roku 1814.
Po druhom veľkom požiari v roku 1760 Muránsky hrad už nebol obnovený a začal pustnúť. Z roku 1761 sa nám zachoval záznam o zvonici s jedným zvonom v Muránskej Lehote, ktorá ešte vtedy nemala kostol. Keď v roku 1825 v Muránskej Lehote postavili namiesto zrušenej zvonice murovaný kostol, zvon umiestnili do jeho veže. A v Muráni koncom 19. storočia Coburgovci na mieste starého zbúraného kostola dali postaviť nový kostol sv. Juraja, ktorý vybavili novým zariadením i novými zvonmi.
Nepochybne to bol náš zvon-umieráčik, ktorý oznamoval aj smrť najslávnejšej majiteľky Muránskeho hradu Márie Széchyovej v roku 1678 a potom ešte ďalších 56 rokov odprevádzal všetkých zosnulých obyvateľov hradu na ich poslednej púti. Zvon sa zachoval aj so svojou pôvodnou šesťramennou hlavicou.
Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností v Košiciach
V obci aktívne pôsobí Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice. Spoločenstvo organizuje rôzne podujatia, ako napríklad:
- Ekumenické bohoslužby slova za jednotu kresťanov
- Ekumenické pašiové sprievody
- Adventné večery Božieho slova a hudby
- Ďakovné ekumenické bohoslužby za úrodu
- Ekumenické Veni Sancte
- Konferencie k výročiam dôležitých udalostí
Ekumenické spoločenstvo cirkvi a náboženských spoločností v Košiciach v spolupráci s mestom Košice pripravilo bohatý program pri príležitosti 30. výročia vzniku Ekumenického spoločenstva cirkví a náboženských spoločností v Košiciach. Hlavná myšlienka týchto dní sa niesla v duchu božieho slova: "Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi." (1Tes 5,18)
Medzi významné aktivity patrí aj konferencia k 25. výročiu podpísania Spoločného vyhlásenia k učeniu o ospravedlnení, ktorú zorganizoval Ekumenický výbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku (ECAV) spolu s predstaviteľmi Katolíckej univerzity v Ružomberku a jej Teologickej fakulty (TF) a s Ekumenickým spoločenstvom cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice (ES KE). Konferencia vyvrcholila slávnostnou ekumenickou bohoslužbou v Evanjelickom chráme Božom v Košiciach.
Základné informácie o obci Muránska Dlhá Lúka
Obec Muránska Dlhá Lúka leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na nive v doline Muráňa. Nadmorská výška v strede obce je 345 m n. m., v chotári 330 - 1018 m n. m. Prevažne hornatinný chotár prechádza na juhozápade do náhornej vrchoviny, ktorá sa cez terasovú plošinu zvažuje do nivy Muráňa.
Územím prechádza štátna cesta 2. triedy č. 532 spájajúca Muráň s Revúcou (smer sever - juhovýchod). Muránska Dlhá Lúka leží na jednokoľajnej neelektrifikovanej trati č. 165 (Plešivec - Muráň) medzi Revúcou a Muráňom.
Obec sa nachádza v Gemersko-malohontskej župe, v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria.
| Informácia | Hodnota |
|---|---|
| Rozloha | 1865 ha |
| Počet obyvateľov (k 31.12.2008) | 836 |
| Nadmorská výška (stred obce) | 345 m n. m. |