Košická Nová Ves, dnes mestská časť Košíc, sa v písomných prameňoch objavuje už v roku 1297 a hneď aj s Kostolom sv. Ladislava. Košická Nová Ves datuje svoj vznik k písomnej zmienke, ktorá poukzuje na výstavbu tunajšieho Kostola sv.
V Košickej Novej Vsi majú aj kostol sv. Ladislava.
Timkovic 83 Greckokatolicke Kosice a ich dejiny 2020
Kostol sv. Ladislava
Svedčí o tom aj jeden z najstarších dokumentov viažucich sa k histórii Košickej Novej Vsi a objektu kostola sv. Ladislava. Farnosť bola v tom čase súčasťou Jágerskej diecézy.
V zápise z kanonickej vizitácie, ktorú v roku 1771 vykonal jageský biskup Karol Eszterházy sa konštatuje: „Na usadlosti Košická Nová Ves (Cassa-Ujfalu) je farský kostol. Ten bol postavený z kameňov dozaista v roku 1297. Oprava sa previedla v roku 1510, kto však postavil tento kostol sa nevie. Kostol bol zasvätený sv. Ladislavovi, uhorskému kráľovi.
Druhým závažným dokumentom, ktorý potvrdzuje starobylosť kostola i obce, je súpis desiatkov, ktoré vyberal pápežský legát Ruffinus pápeža Jána XXII z Avignonu v rokoch 1317 až 1337.
V období reformácie kostol chátral a k rozsiahlej oprave došlo až po jeho opätovnom prevzatí do majetku mesta Košice. K ďalším zaznamenaným úpravám došlo až v rokoch 1864 a 1885. Zásadne ho napokon prestavali v roku 1925, podľa projektu košického staviteľa Júliusa Wirtha.
Ešte pred 100 rokmi stál v Košickej Novej Vsi stredoveký kostol, ktorého pôvod siahal až do 13. storočia. Kostol, ktorého patrónom bolo mesto Košice, bol rozšírený a upravovaný v roku 1510 v neskorogotickom štýle. V tom čase pribudla do vybavenia chrámu aj neskorogotická socha Madony zo začiatku 16. storočia.
Veľkou zmenou mala stavba prejsť v polovici 17. storočia, keď malo dojsť k zbúraniu stredovekej lode a jej nahradeniu novou zakrytou dreveným stropom. Ďalšie práce sa realizovali aj v rokoch 1864 a 1885. Zrejme v tejto podobe kostol stál až do 20. rokov 20. storočia, kedy sa rozhodlo o výstavbe nového chrámu.
V rokoch 1925-29 tu preto na mieste starého kostola postavili nový chrám v neorománskom štýle orientovaný novým presbytériom na severozápad. Autorom projektu bol košický staviteľ Július Wirth. Tá bola funkčne premenená na bočnú kaplnku.
V rámci prác sa jej dostalo komplexnej rekonštrukcie, ktorá zahŕňala nové zastrešenie i opravy vnútornej a vonkajšej fasády. Súčasne bol do jej severnej steny v interiéri osadený reprezentatívnejšie členený gotický portál s lomeným oblúkom a pretínajúcimi sa prútmi. Ten mohol slúžiť ako pôvodný (južný?) vstup do gotickej lode a vznikol zrejme pod vplyvom dielne stavajúcej košický dóm.
Košická Nová Ves má okrem nádherného neorománskeho kostola sv. Ladislava z roku 1925 od architekta Jozefa Wirtha, aký jej môže závidieť kdektorá iná mestská časť, už aj kostol číslo dva. Úplne nový kostol postavili v roku 1925 podľa projektu košicého staviteľa Jozefa Wirtha. Svätyňu má orientovanú na juhovýchod. Je postavený v novorománskom štýle.
Na pôvodný kostol ostala pamiatka na východnej strane nového sakrálneho objektu, časť pôvodného gotického presbytéria (svätyne), ktorá tvorí uzáver a je zaklenutá hrebienkovou klenbou. Okrem toho bolo zachovaných niekoľko pôvodných stavebných detailov.
Interiérové detaily kostola boli dopĺňané aj neskôr, počas druhej svetovej vojny, až do začiatku socialistického režimu. V novostavbe sekundárne umiestnili neskorogotický portál s pretínavými prútmi z čias okolo roku 1510. Nová sakrálna stavba má centrálny pôdorys. Hlavná časť je zaklenutá krížovou klenbou. Bočné priestory majú valené klenby. Fasáda kostola má neorománske prvky. Nová veža je do výšky štítu masívna, v hornej polovici nápadne štíhla s neorománskymi zvukovými oknami a trojhrannými štítmi, na ktoré dosadá ihlancová strecha.
Kostol v roku 1945 vymaľoval figurálnymi nástennými maľbami Viktora Smolka. Hlavný oltár bol z rokov 1940 - 1944 a v dolnej časti mal travertínovú arkádu s postavami cherubínov. Nad ňou na vyvýšenom podstavci bola socha sv. Ladislava od F. Cibalu. Kazateľnica bola z roku 1948, mramorová s reliéfmi na parapete od F. Cibalu.
Z pôvodného zariadenia sa zachovala iba socha Madony zo začiatku 16. storočia od prešovského rezbára J. Weissa a nachádza sa v múzeu v Budapešti. Obraz sv. Jána Nepomuckého, v bočnej lodi, pochádza z polovice 18. storočia. Je to olejomaľba v pôvodnom rokokovom ráme.
Celý kostol bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1982. Opravou prešiel objekt v rokoch 1999 - 2001. Po ukončení prác bol kostol slávnostne požehnaný košickým biskupom Alojzom Tkáčom.
Nový kostol stojí inak, naprieč, ako ten starý, stredoveký. Ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia vznikli fotografie stredovekého kostola. Na nich je zaznamený vzhľad kostola, ktorý neskôr zanikol. Fotografie ukazujú stavbu architektonicky jednoduchú, rustikálne pôsobiaci dedinský kostol s výraznými nárožnými opornými piliermi.
Oproti dnešnému kostolu mal liturgicky správnu stavebnú orientáciu - svätyňa bola obrátená na východnú stranu. Stál naprieč ulice a vchod doň bol zo západnej strany. Na fotografiách nemá vežu, o tú prišiel asi už v 17. storočí, buď pri nejakej pohrome, alebo pri artikulárnom obmedzovaní protestanských kostolov (takým istý čas skutočne bol). Zvyšky veže sú viditeľné na dochovaných fotografiách jeho západnej strany.
Kostol mal svätyňu, za ňou menšiu loď a nakoniec väčšiu loď - tak to ukazujú fotografie. Svätyňa s menšou loďou sú pravdepodobne pôvodným najstarším kostolom, snáď tým spomínaným už v roku 1297, ku ktorému pristavali neskôr, keď sa obec zaľudnila, rozšírila a zbohatla, ďalšiu väčšiu loď s vežou nad vstupom.
Neexistencia veže u kostola na fotografiách je dokladom toho, že stála na západnej strane a odstránili ju pri dostavbe novšej lode v roku 1510. Na oknách kostola sú badateľné viaceré prestavby a na viditeľných zvyškoch veže z čias dostavby je neskoršie barokové ukončenie strešnej atiky. Je to jediný pokus ako okrášliť stavbu. Kratšie okno na južnom konci kostola dosvedčuje existenciu chóru v interiéri. Fotografie z konca 19. storočia ukazujú malú drevenú vežičku na hrebeni strechy a ošarpaný vzhľad fasády. Novšie fotografie už vežičku neukazujú, ale kostol je pekne vybielený. Svoju podobu stavba menila až do konca svojej existencie a farníci ju starostlivo udržiavali.
Na konci stredoveku sa v Košickej Novej Vsi realizovala významná stavebná akcia, zväčšenie pôvodného kostola z dôb vzniku obce. Starý kostol už svojou kapacitou nevyhovoval, a je tiež možné, že stále bohatšej a ľudnatejšej obci sa už nezdal primerane reprezentatívny. K doterajšej hmote stavby pristavali novú, väčšiu loď s masívnymi opornými piliermi. V roku 1494 odliali nový zvon. Investovalo sa aj do nového zariadenia interiéru. Meno staviteľa úprav kostola sa nezachovalo. Rozšírenie kostola prebehlo okolo roku 1510 a bolo nesporne nákladnou akciou, ktorú pre svoju dedinu financovala podľa dobových záznamov priamo košická mestská rada.
Priestor okolo kostola bol ohradený múrom a slúžil v minulosti ako cintorín. Zmizol bez stopy. Pod kostolom bola kedysi hrobka, tá však spustla počas protihabsburských povstaní aj s kostolom. Súčasne s kostolom bola založená fara. Košická Nová Ves už na začiatku 13. storočia mala vlastného farára. Rozsiahle nehnuteľnosti fary ležali v južnom intraviláne obce.
V období reformácie kostol chátral a k rozsiahlej oprave došlo až po jeho opätovnom prevzatí do majetku mesta Košice. V rokoch 1750, 1864, 1885 ho obnovili. V dobe, kedy ho nahradil dnešný kostol a keď mala Košická Nová Ves už vyše tisíc obyvateľov, nemohol pôvodný mnohokrát prestavovaný a upravovaný stredoveký kostol kapacitne vyhovovať potrebám obce.
V rokoch 1971 - 1972 bolo postavené oplotenie pri kostole. V rokoch 1991 - 1995 bola postavená nová fara, inštalované podlahové kúrenie a zveľadené nádvorie okolo kostola. V rokoch 1999 - 2001 prebehla rekonštrukcia interiéru kostola, výstavba nového oltára, čiastočná interiérová výmaľba a generálna oprava organu. Demontovala sa kazateľnica, reliéfy, ktoré sa na nej nachádzali, sú umiestnené na pilieroch. Kostol potom vysvätil košický biskup Alojz Tkáč, ktorý sa po roku 1995, ke´d bola diecéza povýšená na arcidiecézu, stal prvým košickým arcibiskupom. V roku 2006 sa uskutočnila rekonštrukcia strechy sakrálneho objektu.
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu. Stojí v juhovýchodnej časti obce.
Dnes sme požehnávali aj tri reštaurované historické obrazy, sv. Vendelína, sv. Ladislava a sv. Juraja, ktoré potrebovali dotyk umelca. Samotné požehnanie i svätú omšu vyslúžil košický arcibiskup metropolita Bernard Bober, ktorý upriamil pozornosť farníkov na ich patróna sv. Ladislava. Toto nám môže byť príkladom aj dnes. Počas slávnosti zároveň otec arcibiskup Bernard Bober ustanovil Dominka Macáka do funkcie farára. Farnosť Košická Nová Ves v roku 2025 čaká výročie 100. rokov od obnovenia kostola.
Predkovia Novovešťanov si za patróna svojho kostola a tým aj obce vybrali svätého Ladislava, jedného z prvých arpádovských kráľov, rytiera, diplomata a upevňovateľa kresťanstva v ranouhorskom štáte. Bol to úspešný kráľ a obľúbený svätec, najmä na východnom Slovensku (hornom Uhorsku). Vďačil za to svojmu polovičnému slovanskému pôvodu, jeho matkou bola poľská kňažná Rycheza a aj výchove v slovanskom prostredí, pretože detstvo a mladosť prežil v poľskom exile, a nakoniec skvelej kariére neohrozeného bojovníka. Narodil sa okolo roku 1040, v rokoch 1064 - 1077 začínal ako nitrianske a biharské údelné knieža, od roku 1077 bol uhorským kráľom. Vyznamenal sa ako štátnik európskeho formátu, hlavne vo vzťahu k pápežovi a nemeckým cisárom. Bol tiež úspešným dobyvateľom, keď obsadil Chorvátsko. Najviac sa vyznamenal ako múdry zákonodarca a organizázor cirkevného života v Uhorsku. Bol zakladateľom viacerých kláštorov a záhrebského biskupstva. Inicioval kanonizáciu prvých a najdôležitejších uhorských svätcov v roku 1083 - svätého Svorada, svätého Benedikta, svätého Gerharda, svätého Štefana a svätého Imricha. Plánoval podniknúť púť do Svätej zeme, no v tom ho predbehla smrť - zomrel 29. júna 1095 pravdepodobne v Nitre, ale pochovali ho vo Veľkom Varadíne. Ladislava kanonizovali 27. júna 1192. Patrocínium svätého Ladislava sa svätilo aj v Košiciach. Na hornom predmestí (dnes Kmeťova ulica) stál už od stredoveku kostol svätého Ladislava a je dosť možné, že pri zakladaní Košickej Novej Vsi bolo toto patrocínium pre osadníkov inšpiráciou.
Svätý Ladislav
Kostol sv. Rity a Kláštor svätého Augustína
Na jednom z najvyššie položených bodov v Košiciach, na kopci medzi sídliskom Dargovských hrdinov (Furčou) a Košickou Novou Vsou, sa vyníma budova Kostola svätej Rity a Kláštora svätého Augustína. Kostol svätej Rity postavili pri Kláštore svätého Augustína v Košiciach.
Nový svätostánok síce ešte nie je hotový, no jeho kupola sa už týči na jednom zo spoločných kopcov Košickej Novej Vsi a sídliska Dargovských hrdinov, alias Furčou. Ak všetko dobre pôjde, mal by byť tento nový kostol sv. Rity dokončený už na budúci rok. I teraz však už aj zvonku vidno, že kostol to bude moderný, kruhového pôdorysu, ako ho naprojektoval architekt Jána Zajac.
Vnútri nájdeme viacero nezávislých priestorov. Okrem sektoru pre 180 veriacich je tam aj kaplnka, v ktorej môžu prebiehať nezávisle iné aktivity. A okrem toho aj atraktívny podzemný priestor, kde sa budú nachádzať ostatky sv. Rity, typickej svätice augustiniánov, aby ani v tomto kostole nechýbali relikvie.
Kostol svätej Rity v Košiciach, moderný kruhovitý chrám, posvätil v roku 2018 košický pomocný biskup Marek Forgáč za prítomnosti opátky Kláštora svätej Rity v Cascii sr. Márie Rózy Bernardinis. Dielo architekta Jána Zajaca zaujme zlatým pásom v oltárnej časti, ktorý vyúsťuje do svetlíka, aby veriacim pripomínal, že Kristus je svetlo sveta. Samotný zlatý pás zase vyjadruje myšlienku svätého Augustína, že spoločenstvo má byť jedno srdce a jedna duša v Bohu.
Zlatý svätostánok je zasadený do zlatého pásu, ktorý akoby stúpal do neba, a hneď vedľa neho sa skvie socha svätej Rity v životnej veľkosti. V podzemí kostola sa nachádza malá kaplnka s relikviami svätej Rity v striebornon pozlátenom relikviári v tvare ruže, ktorý na návrh augustinána otca Pavla Benedika vytvorili bratia Massimo a Alessandro Piraniovci z remeselníckej rodiny z Ríma. Ruža je symbolom svätej Rity, ktorý v sebe spája jej lásku (krása ruže) i bolesť (jej tŕne). Tento vzácny dar priniesla na Slovensko 27. apríla 2018 delegácia z Cascie, ktorej členmi boli arcibiskup diecézy Mons. Renato Boccardo, rektor Baziliky svätej Rity Bernardino Pinciaroli, primátor Cascie Mario De Carolis a ďalší hostia z Talianska. Relikviár bol slávnostne odovzdaný priorovi kláštora P. Jurajovi Pigulovi za prítomnosti emeritného košického arcibiskupa Mons.
Ľudia z Košíc a okolia i celého Slovenska prichádzajú do tohto kostola, aby sa modlili za svoje rodiny a načerpali silu, ktorá plynie z príkladu života svätej Rity.
Svätá Rita sa narodila v roku 1381 v Roccaporene a zomrela 22. mája 1457. Svätá Rita sa na Slovensku teší mimoriadnej obľube. Dôkazom toho je nielen úcta veriacich, ale aj časté pobožnosti či púte na počesť tejto veľkej svätice.
V šestnástich rokoch sa vydala za Pavla di Ferdinando Mancini, mladíka dobre založeného, ale hnevlivej povahy. Mali spolu dvoch synov. Život manželky a matky bol otrasený vraždou manžela, zabitého pre rodové spory. Rita odpustila všetkým tým, čo jej spôsobili bolesť. Synovia, naopak, ovplyvnení prostredím a rodinou, boli pohnutí k pomste. Matka, aby zabránila krutosti, žiadala od Boha radšej ich smrť, než aby sa poškvrnili krvou. Obaja zomreli pre chorobu v mladom veku.
Vdova Rita dokázala dosiahnuť uzmierenie pre obidve rodiny. Až potom mohla uskutočniť dávnu túžbu a vstúpiť do augustiniánskeho kláštora sv. Márie Magdalény v Cascii. Žila tam 40 rokov, slúžiac Bohu a blížnym s ušľachtilou radosťou a pozornosťou voči ich ťažkostiam.
Bola uctievaná ako svätá hneď po smrti. Rita bola uložená do skromnej truhly a kláštor sa hneď po pohrebných obradoch stal cieľom nepretržitého putovania veriacich. V roku 1628 ju vyhlásili za blahoslavenú a v roku 1900 za svätú. Sv. Rita z Casie, patrónka „nemožných“ prípadov, sa vzýva pri beznádejných situáciách. Už počas života sa v nej Boh oslávil zázrakmi.
Svätá Rita
Augustiniáni v Košiciach
Veru, tento rehoľný rád, ktorý založil sv. Augustín a patrí k najstarším na svete, už máme aj v Košiciach. Máme však aj indíciu, že v dávnejšej minulosti istý augustinián v Košiciach pobudol. A sú tu o to vzácnejší, že už nikde inde na Slovensku sa nevyskytujú. Ba dokonca v Košickej Novej Vsi je najvýchodnejšie položený augustiniánsky kláštor v Európe. Príchod augustiniánov na SlovenskoÚctu k svätej Rite začali augustiniáni (P. Pavol Benedik a P. Angelo Lemme) šíriť na Slovensku hneď po Nežnej revolúcii.
Počnúc letnými mesiacmi v roku 1990 dávali duchovné obnovy v slovenských farnostiach a organizovali rôzne púte, pri ktorých rozprávali o Cascii - mieste, kde sa milióny pútnikov chodia modliť k svätej Rite a prosiť za seba a svojich drahých. Obaja v tom čase slúžili v Kostole svätej Rity v Cascii, sprevádzali pútnikov, spovedali ich a poznali mnohých, ktorým sa stal zázrak uzdravenia či odpustenia.
V roku 1995 sa augustiniáni usídlili v Košiciach a kázanie o svätej Rite prerástlo do pravidelných pobožností v podobe 15 štvrtkov svätej Rity či slávenia jej sviatku v Kostole svätej Anny v Ťahanovciach, ktorý bol najbližšie k provizórnemu kláštoru na Kostolianskej ulici. Aj v rámci misií odznelo veľa kázní o živote a spiritualite svätej Rity a tá sa stávala čoraz obľúbenejšou i vďaka originálnemu ruženčeku svätej Rity z Cascie so siedmimi tajomstvami, rôznym publikáciám (3 novény, 15 štvrtkov, 7 cností a pod.) a devocionáliám.
Do kláštora augustiniánov chodia ľudia aj na omše.
Veriacim i laikom Košických augustiniánov môžete nateraz spočítať na prstoch jednej ruky. Je ich presne päť. No ich kláštor nezíva prázdnotou. Prichádzajú sem manželské páry, ľudia na oddych, duchovné cvičenia, môžu sa v ňom ubytovať i laici.
Košickí augustiniáni sú priamo podriadení Vatikánu, a tak majú Košice vďaka ním zas o jedno puto viac s týmto malým štátom i taliančinou.
Na Slovensku máme jedinú stabilnú komunitu v Košiciach od roku 1995. Zakladateľom boli o. Pavol Benedik a o. Sme rehoľníci augustiniáni stále hľadajúci neúnavne Boha spoločne, žijeme v modlitbe, priateľstve a v službe Cirkvi. Chceme realizovať ideál sv. Augustína. 28. juna 2021