Odsúdenie Ježiša Krista je ústrednou udalosťou v kresťanskej teológii a je podrobne opísané v evanjeliách. Tento článok sa zaoberá okolnosťami, ktoré viedli k Ježišovmu odsúdeniu, ako aj teologickými úvahami, ktoré s tým súvisia.
Ježiš pred Pilátom.
Zatknutie a výsluch
Podľa evanjelií bol Ježiš zatknutý v Getsemanskej záhrade po Poslednej večeri. Evanjelium podľa Matúša uvádza, že tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší.
Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Evanjelium podľa Marka uvádza, že veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť, ale nenašli. Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali.
Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: "Nič neodpovieš? Ale Ježiš mlčal. Ježiš mu odvetil: "Sám si to povedal. Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: "Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. Čo na to poviete?" A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti.
Evanjelium podľa Lukáša uvádza, že muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho. A ešte všelijako ináč sa mu rúhali.
Postoj Svätého Otca
Svätý Otec sa v jednej zo svojich homílií pristavil pri prvom liturgickom čítaní (Sk 6,8-15), kde starší a zákonníci obžalúvajú Štefana falošnými obvineniami, keďže „neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril“.
Pápež František pripomenul, že sa to prihodilo taktiež Ježišovi, prorokom a iným osobám v dejinách, keď z vernosti a poslušnosti Božiemu slovu boli paradoxne v mene Božieho slova odsúdení. „Srdce uzavreté pred Božou pravdou sa upína len na pravdu zákona, a ani nie tak na zákon, ako skôr na literu.“
„Im nezáleží na živote dotyčného človeka, nezáleží im na Judášovej ľútosti: evanjelium hovorí, že sa vrátil ako kajúcnik. Záleží im len na ich schéme zákonov, na množstve slov a vecí, čo skonštruovali. A to je tvrdosť ich srdca. Je to tvrdosť srdca, pochabosť srdca týchto ľudí, ktorí keďže nemohli odolať Štefanovej pravde, idú hľadať svedectvá, falošných svedkov, aby ho odsúdili.“
Štefan, hovorí na záver Svätý Otec, skončí ako všetci proroci, ako Ježiš. A to sa v cirkevných dejinách neustále opakuje.
Dejiny nám hovoria o toľkých ľuďoch, ktorí boli zabití, odsúdení napriek ich nevine: boli súdení za pomoci Božieho slova, no proti Božiemu slovu. Je to presne vzor Ježiša, ktorý za to, že bol verný a poslušný Otcovmu slovu, skončí na kríži.
Teologické úvahy
Ježišova násilná smrť nebola ovocím náhody v súhre nešťastných okolností. Patrí do tajomstva Božieho plánu, ako to svätý Peter vysvetľuje jeruzalemským Židom už vo svojom prvom príhovore na Turíce: Bol vydaný „podľa presného Božieho plánu a predvídania“.
Tento Boží plán spásy skrze usmrtenie Spravodlivého Služobníka bol vopred zvestovaný v Písme ako tajomstvo všeobecného vykúpenia, čiže vykúpenia, ktoré vyslobodzuje ľudí z otroctva hriechu. Svätý Pavol tvrdí vo vyznaní viery, ktoré, ako sám hovorí, „prijal“, „že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem“.
Ježišova obeta „za hriechy celého sveta“ je výrazom jeho spoločenstva lásky s Otcom: „Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život“.
Dobrovoľnú obetu seba samého Ježiš vyjadril zvrchovaným spôsobom pri večeri s dvanástimi apoštolmi „v tú noc, keď bol zradený“. V predvečer svojho umučenia, keď nebol ešte zajatý, urobil z Poslednej večere so svojimi apoštolmi pamiatku svojej dobrovoľnej obety Otcovi za Spásu ľudí: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás“.
Kristova obeta je jediná a završuje a zároveň prevyšuje všetky obety. Je to predovšetkým dar samého Boha Otca, ktorý vydáva svojho Syna, aby nás zmieril so sebou.
Ježiš svojou poslušnosťou až na smrť splnil zastupiteľskú úlohu trpiaceho Služobníka, ktorý dáva svoj život na obetu na uzmierenie, nesie hriechy mnohých a ospravodlivuje ich tým, že berie na seba ich neprávosti. Ježiš odčinil naše viny a zadosťučinil Otcovi za naše hriechy.
Láska až „do krajnosti“ dáva Kristovej obete hodnotu vykúpenia a odčinenia, uzmierenia a zadosťučinenia. Ježiš nás pri obete svojho života všetkých poznal a miloval.
Tridentský koncil učí, že Kristus „svojím presvätým umučením na dreve kríža nám zaslúžil ospravodlivenie“. Tým zdôrazňuje jedinečný charakter obety Krista ako „pôvodcu večnej spásy“.
Naša spása pochádza z iniciatívy Božej lásky k nám, lebo Boh „nás miloval a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy“.
Súdenie a milosrdenstvo
Často budú ukazovať svoje vlastné hriechy na iných, hovoriac, že ten druhý je určite rovnaký ako oni. Tohto človeka potom postavia do mediálneho stredu, aby odvrátili zrak od seba samých a od svojich hriechov. Nechcú, aby sa iní na nich dívali, pretože naznášajú samých seba, ani to, čo sa deje v ich životoch.
Ježiš s celým milosrdenstvom súdi hriechy tých, ktorí majú v rukách kamene. Kristus je voči ľuďom, ktorí chcú ženu ukameňovať, veľmi spolucítiaci. Títo sú sami hriešnici. Ježiš nevykrikuje hriechy ostatných, ani nezačne menovať ďalšie hriechy tejto ženy, ale píše ich hriechy prstom do piesku. Je taký diskrétny! Je nám veľmi ľahko súdiť druhého človeka bez toho, žeby sme poznali históriu jeho života. Nepoznáme jeho rany, ani to, cez čo všetko si musel prejsť.
Keď žalobcovia „počnúc staršími, jeden po druhom odchádzali“, Ježiš odpustiac žene jej hriech, uvádza ju do nového života orientovaného k dobru: „Ani ja ťa neodsudzujem; choď a odteraz už viac nehreš!“
Boh nám praje iba dobro a život; stará sa o zdravie našej duše prostredníctvom svojich služobníkov, oslobodzujúc nás od zla vo sviatosti zmierenia, aby nikto nebol zavrhnutý, ale všetci sa istým spôsobom obrátili.
Drahí priatelia, učme sa od Pána Ježiša nesúdiť a neodsudzovať blížneho. Učme sa byť zásadový voči hriechu - začínajúc od seba! - a byť trpezliví k ľuďom.
Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové postavy a ich rolu v odsúdení Ježiša:
| Postava | Rola |
|---|---|
| Kajfáš | Veľkňaz, ktorý predsedal súdu nad Ježišom |
| Žalobcovia | Zákonníci a farizeji, ktorí obviňovali Ježiša |
| Judáš Iškariotský | Zradil Ježiša za 30 strieborných |
| Peter | Zaprel Ježiša trikrát |
| Pilát | Rímsky prefekt, ktorý odsúdil Ježiša na smrť |
Ježiš Kristus sa dobrovoľne obetoval za našu spásu. Ježiš kladie dôraz na Otcovu svätosť, aby sa rozšírila aj na učeníkov. Svätý, znamená iný alebo oddelený.
Jedná sa o oddelenie, odtrhnutie k prameňu všetkého, ktorým je Otec. Aby sa každý veriaci cítil v lone Otca ako Ježiš. „Aby boli jedno ako my.“
„Nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia.“ Ježiš vyhlasuje, že dosiahol cieľ. A predsa sa stratil syn zatratenia. Jestvuje možnosť zničiť, opustiť blízkosť s Otcom. Reakciou nie je odsúdenie, či potupenie, ale rešpekt voči ľudskému rozhodnutiu.
Nepochopiteľná je nenávisť sveta, ktorú Ježiš osobne zakúsil. Táto nenávisť sa dotýka aj veriacich v každej dobe. Príčinou nenávisti je vernosť Otcovmu slovu, ktorým je Ježiš Kristus.
Toto miesto je jedným z vrcholov Zjavenia. Nechať slobodu synovi zatratenia, aby sa zatratil z vlastného, osobného výberu. Človek má možnosť odmietnuť Božiu vôľu. Napriek tomu Ježiš neprosí, aby jeho priateľov zobral zo sveta. Svet do konca zostane priestorom slobody výberu. Nemohli by sme sa nazývať ľuďmi v plnom zmysle slova, bez slobody voľby.
Ježišova láska chce všetkých ľudí zhromaždiť okolo seba. „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.“ (Lk 13,34)
„…neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.“