História Katolíckeho Kostola v Sekieri

Krupina, druhé najstaršie mesto na Slovensku po Trnave, získala mestské práva už v roku 1238. Okolie Krupiny bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej (2400 - 1900 pred n.l.), o čom svedčia bohaté archeologické náleziská. Napriek bohatej histórii sa zachovalo len minimum historicky cenných dokumentov, čo zapríčinili časté živelné pohromy a vojenské intervencie.

Najstaršia zmienka o náznaku istej formy sociálneho zariadenia v Krupine sa nachádza z konca 13. a začiatku 14. storočia. Pravdepodobne pri mestských hradbách bol z vonkajšej strany zriadený mestský špitál (xenodóchium). Cirkev, riadiaca sa pomocou blížnemu svojmu, tu poskytovala nielen stravu a ošatenie pre najbiednejších, ale aj duchovnú pomoc. Za týmto účelom sa v stredoveku pri špitáloch stavali aj malé kostolíky, v tomto prípade Kostolík sv. Alžbety. Tento spolu so špitálom zanikol niekedy v polovici 16. storočia pravdepodobne v dôsledku invázie Turkov.

Kostol sv. Anny v Krupine

Počiatky Sociálnej Starostlivosti

Za prvú zmienku o sociálnej starostlivosti v meste Krupina možno považovať obdobie 12. storočia. Na kopci nad mestom s názvom Na Petre bol vybudovaný kostol sv. Petra. Nakoľko tento bol obývaný mníchmi, ktorých filozofia bola „miluj blížneho svojho ako seba samého“, možno usudzovať, že tu išlo o nepriamu formu pomoci chudobným v tom najzákladnejšom zmysle slova - poskytnutie stravy a oblečenia pre chudákov. Jednalo sa o filantropickú činnosť mníchov, ktorá sa dá podložiť len nepriamymi metódami.

Ďalšia zmienka o forme sociálnej starostlivosti v meste je z roku 1695. V tomto období bola zriadená funkcia poručníka sirôt alebo sirotského otca. Kontrolovaný bol mestskou radou a bez jej zvolenia nemohol robiť žiadne výdaje. "Mal dbať, aby dlžníci včas platili patričné úroky z vypožičaných sirotských peňazí, o čom im mal dávať potvrdenku. Zo sirotských peňazí nesmel nič použiť na svoj prospech."(Zrebený, s.93).

Okrem starostlivosti o siroty sa v tomto období stretávame aj s určitou formou pomoci chorým obyvateľom, za účelom čoho bola zriadená funkcia mestského lekára (fyzicus), ktorý mal pomôcť každému bez rozdielu, pripravovať lieky a predávať ich za primerané ceny, bol kontrolovaný mestskou radou.

Vývoj Sociálnych Zariadení

Z roku 1787 pochádzajú ďalšie informácie o konkrétnom sociálnom zariadení v meste, ktorým bol Mestský chudobinec, založený v uvedenom roku. Z historických prameňov vyplýva, že v tomto období sa na území mesta mohol zdržovať len ten, kto bol jeho obyvateľom, preto je pravdepodobné, že v chudobinci boli umiestňovaní len domáci obyvatelia. Až koniec 19. a začiatok 20. storočia umožňuje bližšie nazrieť do vývoja zariadení so sociálnym charakterom.

V meste Krupina pôsobilo niekoľko rádov sestier, z ktorých najznámejší sa zdá byť Rád sestier Dcér Božej lásky, ktorý bol založený na princípoch kresťanskej lásky a pôsobil na prelome 19. a 20. storočia. Rád sídlil v bývalom Piaristickom kláštore. Podľa Sliačana sa v roku 1944 sestry starali celkovo o 8 starcov. Zaoberali sa aj pomocou mladým matkám a zriadili detskú opatrovňu pre deti od 3 do 6 rokov. V období Slovenského štátu v rokoch 1935 až 1945 vykonával sociálnu činnosť Starobinec pod Korunou, ktorý sídlil v dome nazývanom Pod korunou. Nakoľko jeho činnosť bola veľmi krátka, o zariadení nie sú žiadne podrobnejšie informácie.

V päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bol zriadený štátny Domov dôchodcov na Partizánskej ulici (ďalej len DD), ktorý 22. júna 1966 prešiel pod správu Okresného ústavu sociálnych služieb vo Zvolene. V rokoch 1983 - 1986 bola budova DD rekonštruovaná a rozšírená o budovu bývalej pošty. Upravili sa ubytovacie a prevádzkové priestory, zvýšila sa kapacita zariadenia. Napriek rekonštrukcii budova je členitá, nie je bezbariérovo sprístupnená - komplexnej rekonštrukcii bráni to, že je pamiatkovo chránená, kde musí byť zachovaná štruktúra objektu. 1. 1. 1992 boli okresné ústavy zrušené, Domov dôchodcov v Krupine nadobudol právnu subjektivitu a jeho zriaďovateľom zostáva Okresný národný výbor vo Zvolene.

V zmysle zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých krívd v znení neskorších zmien a doplnkov, požiadal Evanjelický cirkevný zbor a.v. v Krupine o vrátenie ½ budovy Domova dôchodcov v Krupine (bývalá pošta). Budova bola vrátená, uzatvorila sa zmluva o nájme a prenájme na tieto priestory a DD doteraz platí evanjelickej cirkvi nájomné v zmysle platnej legislatívy.

V súvislosti so spoločenskými zmenami prechádza delimitáciou od 1. 7. 1996 do zriaďovateľskej pôsobnosti Krajského úradu v Banskej Bystrici a od 1. 12. 2001 rozširuje svoje služby o domov sociálnych služieb pre dospelých s mentálnym postihnutím. V súlade so zákonom Národnej rady SR č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, sa od 1. 7.

Kostol Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene - Sekieri

Farnosť Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene bola založená 4. septembra 1994 banskobystrickým diecéznym biskupom Rudolfom Balážom. Výstavba kostola trvala necelých 16 mesiacov. Žiadosť o povolenie stavať kostol podal biskupskému úradu v Banskej Bystrici vtedajší zvolenský dekan Igor Koryťák 5. januára 1990. Umiestnenie stavby určili 16. februára toho roku. Komisia sa rozhodla pre nezalesnený pahorok s kríkmi a lúkami, pretože sa vypínal medzi zastavanými lokalitami Lipovec, Sekier, Záhonok a stará časť Môťovej. Základný kameň požehnal 22. apríla 1990 v Bratislave dnes už svätý Ján Pavol II. počas svojej prvej pápežskej návštevy na Slovensku. V bezprostrednej blízkosti staveniska spočiatku nebolo nič. Terén stavby požehnal biskup Baláž 1. mája 1993, na sviatok sv. Jozefa robotníka.

Kostol architektonicky projektoval Ing. arch. Vladimír Záborský z Bojníc, stavebným dozorom bol poverený Ján Lihoťan, projektantom bol Ing. Jozef Čarada. Skôr, ako postavili Kostol Božského Srdca Ježišovho, veriaci chodili do farského Kostola sv. Alžbety na zvolenskom námestí, prípadne sa na slávenie Eucharistie schádzali v závodnom klube Bučina. Závodný klub stál pod kopcom, dnes je na tom mieste supermarket. O duchovné potreby tunajších sídlisk sa okrem iných staral kňaz salezián Ing. Nikodém Vašek SDB. Pod jeho vedením nacvičovali mladí aj divadelné hry. Jeho dobrými pomocníkmi boli ďalší saleziánski kňazi, a to Jozef Gibala, Tibor Janúch a Ing.

Kostol má moderný architektonický tvar s prvotným pôdorysom v tvare srdca. Prvá svätá omša, počas ktorej biskup kostol konsekroval, bola 4. septembra 1994 o 10.00 hod. Na slávnosť farníci upiekli 5000 zákuskov. V novostavbe bývalo spočiatku vlhko a chladno. V júni 2004 dotvorili čelnú stenu nad oltárom mozaikou krvácajúceho Srdca Ježišovho od majstra Ladislava Vörösa. Mozaiku požehnal 20. júna páter Damián Žilka OSB.

Prvým farárom novozriadenej farnosti bol Jozef Repko, ktorý mal nielen radostné odhodlanie, ale aj pastoračné skúsenosti. Prvý farár a farníci prekonávali spolu začiatočné výzvy. Nová farnosť nemala farskú budovu. Kňaz potreboval byt a farníci priestory, kde sa môžu stretávať a organizovať podujatia. Farár Repko dochádzal do kostola a k svojim farníkom z iného zvolenského sídliska, kde býval v prenajatom byte. Neskôr sa podarilo prenajať byt na území farnosti v jednom z panelákov. Dňa 11.

Územné rozhodnutie o stavbe fary vydali v januári 1997. Už v lete toho istého roka boli hotové základy a steny pre suterénne miestnosti fary. Stavebný dozor vykonával Ing. Jozef Ďurica, na murárskych prácach sa najviac podieľal František Krempaský a stavba rástla vďaka dobrovoľníckej práci mnohých farníkov. Na konci roka 1998 už stavbu pokrývali. „Latovanie a prikrytie krytinou sme dokončili 5. decembra a 6. decembra napadol prvý sneh,“ zapísal do kroniky farár Repko. Strechu zhotovili pod vedením Mikuláša Štofaňáka.

So stavbou pokračovali v nasledujúcich rokoch v závislosti od toho, ako to finančná situácia dovoľovala. Koncom júna 2001 sa farár nasťahoval do kňazského bytu v budove fary. Potrebné bolo ešte vykonať dokončovacie práce na budove. Dňa 1. júla 2001 v kostole aj vo fare privítali prvého kaplána farnosti, novokňaza Roberta Colotku. Novopostavenú farskú budovu požehnal banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis 2. júna 2003. V ten deň sa uskutočnila vo farnosti aj slávnosť birmovky, sviatosť birmovania prijalo 35 birmovancov. Po slávnosti požehnania fary dostal Jozef Repko nové pastoračné poverenie a z farnosti odišiel po plodných deviatich rokoch. Na kaplánskom mieste sa tu vystriedali Roman Kuchárik, Ivan Miksai, Pavol Jombík, Juraj Mojžiš. V rokoch 2011 až 2019 pôsobil ako výpomocný duchovný vo farnosti Pavel Vilhan, ktorý prednášal na Teologickom inštitúte v Kňazskom seminári v Badíne. Ako diakoni vo farnosti slúžili Peter Jandura a Tomáš Švingál. Druhým farárom sa stal Karol Vozár, ktorý prevzal farnosť 1. júla 2003 najskôr ako farský administrátor.

Kostol Božského Srdca Ježišovho na sídlisku Sekier

Pre lepšiu predstavu o časovej osi vývoja sociálnej starostlivosti a výstavby kostola v Sekieri, pozrite si nasledujúcu tabuľku:

tags: #katolicky #kostol #na #sekieri