Medzi skvosty sakrálnej architektúry a umelecko-historické pamiatky stredného Považia bezpochyby patrí opevnený areál prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. Jeho dominantou je kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie a dopĺňajú ho budova prepoštského paláca a prepoštskej kaplnky sv. Jozefa Pestúna. Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie s areálom je jednou z najvýznamnejších architektonicko - historických a umelecko - historických pamiatok okresu Nové Mesto nad Váhom.
Kostol Narodenia Panny Márie v Novom Meste nad Váhom.
Existencia kostola je doložená od polovice 13. storočia a je spojená s pôsobením rehole benediktínov. Najstaršie dejiny lokality sú s najväčšou pravdepodobnosťou spojené s pôsobením benediktínov, ktorí sa zaslúžili aj o rozvoj tunajšieho románskeho kostola v 13. storočí. Pôvodný kostol (fara) bol postavený v románskom slohu. Svedčí o tom listina Bela IV., ktorá sa nachádza v múzeu. Belo IV. rádu benediktínov, ktorí ho vlastnili len 8 rokov.
Založenie prepozitúry Stiborom zo Stiboríc
Dôležitou etapou vo vývoji stavieb areálu bolo založenie samotnej augustiniánskej prepozitúry obľúbeným rytierom Žigmunda Luxemburského, držiteľom Dračieho rádu - vojvodom Stiborom zo Stiboríc v roku 1414. Zmeny v tunajšej farnosti zaviedol až beckovský pán Stibor. Okrem v našich podmienkach v danom období výnimočnej sakrálnej architektúry sa Stibor I. chcel postaviť nový kostol v gotickom slohu podľa vzoru Karlovho kostola v Prahe. Keďže ho počas veľkorysých stavebných príprav zastihla smrť, o rozvoj jeho donátorského diela sa zaslúžil jeho syn Stibor II: Dokladá to aj nápisová tabuľa z predsiene kostola, ktorá ukrýva aj datovanie jednej stavebnej etapy kostola - rok 1423. Stiborovská gotická stavba mala podľa doterajších poznatkov podobu oktogonálnej centrály s pozdĺžnym presbytériom.
Obdobie druhej polovice 15. a 16. storočie znamenali v živote prepozitúry obdobie stagnácie. Zrejme sa pozmenila v tomto období len architektonická podoba mariánskeho kostola, ktorý dostal podobu netypickej trojloďovej stavby s kratšími bočnými loďami. K novému a o to výraznejšiemu vzostupu v prepošstve dochádza v 17. storočí, kedy sa po období vplyvu reformácie areál dostáva opäť do rúk rímskokatolíckej cirkvi. K stavebným premenám dochádza v prepoštskom paláci a vzniká prepoštská kaplnka sv. Jozefa Pestúna, exteriérom nenápadná, no o to viac pôsobivá v interiéri. Celý kostol, spomenutá kaplnka a refektár prepoštského paláca vďaka vtedajšiemu prepoštovi Jakubovi Haškovi (1622-1695) získali rozsiahlu štukovú výzdobu, prezentujúcu komplexný ikonografický program, v ktorom dominuje oslava Panny Márie a Cirkvi.
Detail interiéru kostola s barokovou výzdobou.
Baroková štuková výzdoba
Štuková výzdoba predstavuje s najväčšou pravdepodobnosťou dielo talianskych majstrov štukatérov z okruhu G.B.Barberiniho, A.Contiho, G. Torniniho a Majstra signatúry C.A.N.F. Výzdoba, ktorej autormi sú pravdepodobne talianski majstri štukatéri, pôsobiaci vo Viedni a Trnave, vznikala približne od roku 1667 až do záveru 90. rokov 17. storočia. Okrem rozsiahlych štukových dekorácii, dôležitou súčasťou interiérového zariadenia kostola sú oltáre, pričom pohľadu do presbytéria kostola dominuje monumentálna architektúra hlavného oltára zasväteného Narodeniu Panny Márie - Kráľovnej anjelov. V chrámovom trojlodí sú rozmiestnené aj štyri bočné oltáre - oltár sv. Pavla Apoštola - dnes oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Oltár Panny Márie Dolorosy - Piety, Oltár sv. Petra Apoštola a oltár sv. Michala Archanjela - Posledného Súdu. Všetky tieto diela predstavujú unikátny súbor ranobarokových sakrálnych pamiatok, kombinujúcich sochársku a ornamentálnu výzdobu v drevorezbe s maliarskymi dielami.
Významné osobnosti a udalosti
- ThDr. Jozef Buday: Významný predstaviteľ náboženského a politického života v obci, poslanec uhorského snemu, ktorý sa zaslúžil o rozšírenie a znovuvybudovanie kostola.
- Jozef Kianička: Staral sa o udržanie cirkevnej školy v obci i na kopaniciach, dal ohradiť cintorín a bol kúpený nový organ.
- Aladár Struhár: Nechal vymaľovať kostol zvnútra i zvonku, elektrifikoval pohon zvonov a pokryl strechu chrámu hlínikovou krytinou.
- Jozef Jurga: Dal postaviť v roku 1997 kaplnku Sedembolestnej na kopaniciach, v časti Šance.
- Miroslav Sobčák: Obnovil kostol zvnútra, znovuvymaľovanie vrátane sôch a oltárov, generálna oprava kostolného organu.
Súčasnosť
V súčasnosti je kostol Narodenia Panny Márie nielen dôležitým náboženským centrom, ale aj vyhľadávanou turistickou atrakciou. Jeho bohatá história, unikátna architektúra a nádherná baroková výzdoba priťahujú návštevníkov z celého Slovenska i zahraničia. Kostol je živým dôkazom bohatej kultúrnej a umeleckej histórie Nového Mesta nad Váhom a celého Považia.