Červeník, obec ležiaca na brehu riek Váh a Dudváh, je jedným z miest Trnavského kraja, ktoré sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Obec leží v južnej časti považského výbežku Podunajskej roviny na nive Váhu a Dudváhu. Stred obce leží vo výške 145 m n. m., chotár obce dosahuje výšku 142-147 m n. m.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza už z roku 1113, keď bola majetkom zoborského kláštora. Počas storočí sa jej názov niekoľkokrát menil, pričom najstarší známy názov bol Bin. Staršie názvy obce boli tieto: 1113 Bin, 1254 Been, 1294 Edeuthbiny, 1317 Verusvar, 1375 Wereswar, 1773 Veresvar, 1920 Verešvár, 1948 Červeník. Súčasný názov Červeník nesie obec až od roku 1948. Verešváranov prezývajú aj Mrkvári.
Červeník je miestom, kde sa prelínajú stopy viacerých historických období. Archeologické nálezy dokazujú osídlenie tohto územia už v neolite. Z územia obce sú známe viaceré archeologické nálezy - sídlisko z neolitu, sídliskové nálezy zo staršej i mladšej doby železnej, doby rímskej a slovanskej, staromaďarské kostrové pohrebisko z polovice 10. storočia. Jedinečný nález - strieborný nákrčník, potvrdzuje osídlenie územia už v mladšej dobe rímskej. Okrem toho tu boli objavené pozostatky z doby železnej, rímskej a slovanskej, čo svedčí o jeho strategickom význame počas tisícročí. Medzi najvýznamnejšie objavy patrí staromaďarské kostrové pohrebisko datované do polovice 10. storočia.
Obec v minulosti prešla viacerými zmenami. Pôvodne sa nachádzala na území dnešného Leopoldova. Obec ležala pôvodne pri leopoldovskom cintoríne. Po požiari v roku 1662 ju znovu vybudovali kúsok ďalej na polceste medzi Trnavou a Piešťanmi. No po vybudovaní pevnosti Leopoldov v roku 1665 bola pôvodná obec zničená. R. 1665 časť chotára obce odkúpila uhorská kráľovská komora od Adama Forgáča na stavbu pevnosti Leopoldov. Obyvatelia sa následne presunuli na miesto, kde stojí súčasný Červeník. Pri sťahovaní v roku 1665 sa udáva 47 rodín, v roku 1788 bývalo v obci spolu 716 obyvateľov. Cez tisícku ich bolo v roku 1920 a z počtu 1900 na konci sedemdesiatych rokov 20. storočia sa teraz ustálil na 1600.
V minulosti boli obyvatelia Červeníka známi predovšetkým pestovaním zeleniny. Táto tradícia dodnes ovplyvňuje charakter obce a jej okolia. Možno to znie hanlivo alebo smiešne, ale treba to brať ako hold pestovateľom najlepšej a najkrajšej mrkvy v okolí. Červeník preslávili slávnosti spevu, hudby a tanca. Začalo to pred vyše sto rokmi vznikom dychovej hudby.
Obec ponúka aj prírodné krásy v podobe dvoch chránených areálov - Dedova jama a Malé Vážky. Tieto lokality sú ideálnym miestom na relax a poznávanie miestnej flóry a fauny. Červeník sa môže pochváliť aj dvoma chránenými prírodnými areálmi - Dedova jama a Malé Vážky. Tieto lokality sú ideálne pre milovníkov prírody, ktorí si chcú vychutnať pokojné prechádzky a objavovanie lokálnej fauny a flóry.
Dominanta Obce: Kostol Obetovania Panny Márie
Jednou z najvýznamnejších kultúrnych pamiatok v Červeníku je katolícky kostol Obetovania Panny Márie z 18. storočia. Táto sakrálna stavba je dôkazom hlbokej náboženskej tradície obce a patrí medzi najväčšie lákadlá pre návštevníkov. Jednou z najvýznamnejších kultúrnych pamiatok v Červeníku je katolícky kostol Obetovania Panny Márie. Táto baroková stavba z 18. storočia je nielen dominantou obce, ale aj miestom, ktoré pripomína hlboké náboženské tradície miestnych obyvateľov.
Kostol Obetovania Panny Márie v Červeníku
Rímskokatolícky kostol v Červeníku je zasvätený tajomstvu Obetovania Panny Márie. Sviatok Obetovania Panny Márie je totiž v Cirkvi sviatkom, ktorý siaha hlboko do histórie. Vo východnej Cirkvi sa slávil už od roku 750. V západnej Cirkvi sa rozšíril najskôr za Gregora XI. V r. 1372 a neskorší pápež(Pius II. a Pavol II.) ho obdarili aj odpustkami.
Terajší kostol v Červeníku(neskoré baroko) sa začal stavať v r. 1726. Múry boli hotové v r. 1733. Nato zostal celých 40 rokov bez strechy. V r. 1775 bol pokrytý šindľovou strechou a zaklenutý. V r. 1787 bol dokončený a veža pristavaná v r. 1809. V r. 1848 bol kostol rozstrieľaný, potom znovu pokrytý a obnovený. Po obnovení bol riešený ako centrálna stavba - má rovný uzáver s pristavanou sakristiou a kaplnkou Božieho hrobu. Veža je prestavaná. Presbytérium je zaklenuté pruskou klenbou dosahujúcou na vtiahnuté piliere. Loď je zaklenutá v centrálnom priestore českou plackou a v polkruhovitých výklenkoch konchou. Nad konvexne riešeným chórom je pruská klenba. Hladké fasády majú lizény. Veža je situovaná na stredovú os štítového priečelia, má zvoncovitú strechu.
Má jeden bočný klasicistický oltár zasvätený sv. Štefanovi prvomučeníkovi. Oltár pochádza z konca 18. storočia. Tvorí ho pilastrová a stĺpová architektúra s nadstavcom, kde je obraz Panny Márie. Uprostred oltára je nika s plastikou sv. Štefana-diakona, pvomučeníka, pri nike sochy Panny Márie. Klasicistická kazateľnica pochádza z konca 18. storočia. Červenícky organ je síce jednoduchý, bez štýlových zvláštností, ale jeho zvuk je veľmi príjemný a pre červenícky kostol úplne vyhovujúci. Postavil ho K. NEUSSER, Nový Jičín. Má sedem živých registrov a dol tri spojky, ovládateľné nohami. Je mechanický. Kedysi sa mechy len šliapali.
Chór je neveľký. Vstup naň je zvonka - vystupuje sa naň schodmi, ktoré sú zo severnej strany - z ľavej - hlavného vchodu do kostola. Bola pristavená v r. 1809. Má cibuľovité zakončenie. Baňa veže bola pôvodne pokrytá pozinkovaným plechom. V rokoch sedemdesiatych bola však pokrytá medeným plechom a strecha kostola zasa hliníkovým plechom s červeným povrchom. Vo veži sú tri zvony.
V strednej časti veže v kúte podlažia sú umiestnené sochy, ktoré kedysi boli v kostole. Sú to všetko sochy zo sádry. Je tam socha sv. Terezky, socha Sedembolestnej Panny Márie, Panna Mária Lurdská a socha sv. Zvony sa kedysi obsluhovali ťahaním povrazov. Kostolná strecha má rýny a voda zo strechy je odvádzaná do priestranstva cintorína. Občania sa o kostol príkladne starajú. Zvlášť vnútorná výzdoba je vždy vkusná, kvety najmenej raz za týždeň čerstvé. V r. 1826 bol postavený kamenný kríž a pod ním reliéf Sedembolestnej Panny Márie a sv. Jána, apoštola, miláčika Pánovho.
História a stavebný vývoj Barokový kostol postavený v druhej polovici 17. storočia. Priečelie upravili klasicisticky v prvej polovici 19. storočia. Je to jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Všetky priestory sú zaklenuté krížovými klenbami s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímsy nástenných pilierov. Fasády sú hladké, členené oknami. Veža má barokovú laternovú baňu, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Bočný oltár je neskorobarokový z polovice 18. storočia, v stĺpovej architektúre sú plastiky svätcov z druhej polovice 18. storočia. Bočný oltár Korunovania Panny Márie je ranobarokový z konca 17. storočia s rokokovým obrazom Korunovania Panny Márie z obdobia okolo roku 1740, na bokoch sú plastiky anjelov. Barokovo-klasicistická kazateľnica pochádza z druhej polovice 18. storočia. Voľný obraz Obetovania Pána z roku 1876 je od W. Eljasza z Krakova.
Na námestí je aj nová zvonica, ktorú posvätili v roku 2009. Vnútri je dvestoročná socha Panny Márie, nad vchodom do zvonice je soška sv.
V Červeníku sme na jednom mieste našli niekoľko kamenných plastík. Socha Márie Magdalény, sv. Jána Krstiteľa, Kristusa Zmŕtvychvstalého, sv.
Červeník je ideálnym miestom pre tých, ktorí chcú spoznať bohatú históriu a kultúru Trnavského kraja. Archeologické objavy, historické pamiatky a prírodné krásy robia z tejto obce unikátne miesto, ktoré stojí za návštevu. Navštívte obec Červeník a nechajte sa uniesť jeho bohatou históriou a krásami, ktoré ponúka.
| Rok | Udalosť |
| 1113 | Prvá písomná zmienka o obci, majetok zoborského kláštora |
| 1665 | Presťahovanie obyvateľov po zničení pôvodnej obce |
| 1726 | Začiatok stavby súčasného kostola Obetovania Panny Márie |
| 1787 | Dokončenie kostola |
| 1948 | Oficiálne pomenovanie obce na Červeník |
Erb obce Červeník
Čo je Obetovanie Panny Márie?
tags:
#katolicky #kostol #obetovania #panny #marie #z