Kostol je historická stavba s vežou a zvonom, ktorá sa zaplní najmä v nedeľu, a ktorá sa nachádza na dobrom mieste v dedinách a mestách, najčastejšie neďaleko krčmy. Takto by mohla znieť odľahčená definícia chrámu pre veriacich. Kódex kánonického práva je striktnejší. Uvádza, že „pod označením kostol sa rozumie posvätná budova, určená na božský kult, do ktorej veriaci majú právo prichádzať, aby v nej najmä verejne vykonávali božský kult.“ Samotné označenie kostol je z latinského slova castellum, čo znamená hrad, pevnosť.
Podľa viacerých zdrojov môže byť najstarším kostolom u nás kostolík sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. Postavený bol zrejme v 9. storočí, ako farský kostol slúžil do 18. storočia.
Sakrálne stavby z minulosti boli architektonicky pompéznejšie. Vzbudzovali rešpekt, človek sa v nich často cítil maličký a pokorný. Starší ľudia potvrdzujú, že kostol sa najmä na dedine často staval na vyvýšenom mieste, aj kvôli tomu, aby bol chránený pred veľkou vodou. Bohatá výzdoba a pach histórie dnes lákajú aj turistov, kňazi však priznávajú, že opravy a rekonštrukcie starých stavieb, či ich prevádzka, sú náročné.
„Pre cirkvi je významný každý kostol, lebo sa v ňom zhromažďuje ľud, aby chválil Boha, v rámci katolíckej cirkvi je však v každej diecéze na prvom mieste katedrálny chrám a kostoly s titulom bazilika minor. Ten dostávajú od pápeža, pretože sú významné z hľadiska architektonického, historického, alebo sa tam konajú veľké púte,“ vysvetľuje kancelár Spišskej diecézy Peter Majda.
Podľa jednotlivých diecéz rímskokatolícka cirkev disponuje približne 2500 kostolmi (číslo nie je kompletné, údaje ako jediná neposkytla Rožňavská diecéza). Najviac ich je v Košickej arcidiecéze, až 615, najmenej ich uvádza Žilinská diecéza - 182. Trnavská arcidiecéza, zahŕňajúca aj slovenský Rím, má 343 kostolov, rovnako aj Banskobystrická diecéza, v oboch prípadoch sú však započítané aj kaplnky. Gréckokatolícka cirkev (nepoužíva termín kostol, ale chrám a cerkov či cerkva) uvádza v rámci Prešovskej arcieparchie a Košickej eparchie viac ako 520 chrámov, evanjelická cirkev augsburského vyznania spolu viac ako 600.
Mapa náboženského zloženia Slovenska.
Výstavba Kostolov po Revolúcii
Mechanizmus, na základe ktorého sa po roku 1989 rozhodovalo, kde budú stáť nové kostoly, vysvetľuje hovorca Bratislavskej arcidiecézy Jozef Haľko. „Za komunizmu sa stavať nesmeli, preto sa ich po revolúcii mnoho postavilo tam, kde vznikla prirodzená potreba, aby sa veriaci mali kde modliť, kde slúžiť omše a vysluhovať sviatosti, či budovať spoločenstvo.“ Súhlasí aj Lucia Drábiková z Trnavskej arcidiecézy. „V prvom rade sa stavali na sídliskách, kde za socializmu cirkev nemohla byť viditeľne prítomná. Vychádzalo sa z potrieb veriacich, ktorí túžili žiť svoju vieru aj na týchto miestach.“
Podľa Petra Majdu „pre stavbu sa dnes rozhodujú veriaci v prípade, že do kostola je ďaleko alebo kapacitne nepostačuje. Rozhodnutie dáva diecézny biskup po vypočutí kňazskej rady.“ Jaroslav Fabian z Košickej arcidiecézy dopĺňa, že iniciatíva sa prehodnocuje z pohľadu pastoračného aj finančného. „Vyberie sa pozemok, projekt skúma diecézna Komisia pre sakrálne stavby.“ Podľa hovorcu Nitrianskej diecézy Miroslava Lyka je dôležitým kritériom „potreba miestnej cirkvi, teda duchovné dobro veriacich.“ Tvrdí, že najviac kostolov pribudlo v 90. rokoch, „keď sa dobiehalo zameškané.“
Stavba prejde klasickou kolaudáciou. Hovorca Žilinskej diecézy Peter Holbička vraví, že „liturgická komisia potom spripomienkuje priestor aj vnútorné zariadenie a odporučí biskupovi, aby vykonal obrad požehnania kostola.“ Lucia Drábiková vysvetľuje, že posviacka kostola znamená jeho vyňatie zo svetského užívania a zasvätenie Bohu. Musí spĺňať všetky kritériá - liturgické zariadenie, ozvučenie, osvetlenie, mal by mať aj kultúrnu hodnotu. V nových kostoloch sa myslí aj na miestnosti pre rodičov s malými deťmi, odkiaľ možno sledovať liturgiu.“
Financovanie Kostolov
Kancelár gréckokatolíckej Prešovskej arcieparchie Ľubomír Petrík tvrdí, že nové kostoly sa financujú najmä z darov veriacich, ich nezištnej práce na stavbe, z peňazí od sponzorov, či nadácií. „Môžem povedať, že veriaci sú v tomto obetaví.“ Od roku 1990 u nich postavili 37 nových stavieb. Michal Hospodár dopĺňa, že od vzniku Košického apoštolského exarchátu (1997) vysvätili 16 nových chrámov. Podobne to prebieha aj u rímskokatolíkov. Podľa Zuzany Juhaniakovej z Banskobystrickej diecézy novostavby financuje biskupský úrad a domáci veriaci - farnosť ako spoločenstvo ako aj jednotlivci prostredníctvom darov. Za posledné roky dokončili osem kostolov, štyri sú rozostavané.
Petrík pripomína zladenie estetiky a prostredia. „Napríklad byzantský chrám je malebný, má zapadať do kontextu prostredia. Aj na sídliskách plných stavieb bez krásy a myšlienky môže vhodne aplikovaná sakrálna architektúra zjemniť prostredie a do života človeka vnášať rozmer duchovna, pokoja a eschatológie. Oblúkové tvary miesto ostrých a hranatých chcú človeku pripomenúť Božie milosrdenstvo.“
Architektúra a Budúcnosť Kostolov
Aké kostoly sa dnes stavajú? Veriaci sú dnes chápaní ako spoločenstvo, kňaz už nie je ten, kto k nim len prehovára. Po II. vatikánskom koncile sa presadilo, aby sedenie v kostole nebolo smerové, ale spoločenské, skôr do kruhu. Z toho vyplynuli požiadavky - má to byť priestor pre tých, čo sa v ňom stretávajú.
Často ide o kompromis, zadávateľ má totiž aj svoju predstavu. Mnoho kostolov ale vzniklo tak, že sa vypísala architektonicko-urbanistická súťaž, z ktorej vzišiel víťazný návrh. Vtedy je kompromisov menej. Je to zaujímavejšie a zodpovednejšie, ako robiť typologicky bežnú budovu, takže architekti radi prijímajú takú výzvu. V prenesenom význame je totiž klientom sám Boh.
O tom skôr pochybujem, ale dobrý kostol a dobrý priestor by mali pretrvať. Ako má vyzerať dobrý kostol? To nezávisí od architekta, ale od spoločenstva ľudí. Ak je dobré, bude to fungovať aj v obyčajnej hale. Ak nie je, bude to nanič, nech postavíte aj najkrajší kostol na svete. Kostol robí spoločenstvo ľudí, nie stavba.
Svetové dedičstvo UNESCO na Slovensku - Drevené kostoly Karpatského oblúka
Kostoly Odporúčané Cirkvami
Rímskokatolícke diecézy:
- Bratislavská: Katedrála sv. Martina v Bratislave, Národná bazilika Panny Márie Sedembolestnej v Šaštíne
- Trnavská: Katedrála sv. Jána Krstiteľa a Bazilika sv. Mikuláša v Trnave, Kostol Narodenia Panny Márie v Novom Meste nad Váhom, Kostol sv. Ondreja v Komárne
- Nitrianska: Bazilika sv. Emeráma na Nitrianskom hrade, kostol sv. Benedikta v Hronskom Beňadiku, chrám Panny Márie na Kalvárii v Nitre, Piaristický kostol sv. Ladislava v Nitre, kostol sv. Andreja a Beňadika v Skalke nad Váhom
- Žilinská: Katedrála Najsvätejšej Trojice v Žiline - prvý chrám celej diecézy, Kostol sv. Mikuláša - Višňové, Bazilika Narodenia Panny Márie - Rajecká Lesná, Kostol sv. apoštola Jakuba - Dubnica nad Váhom, Kostol sťatia sv. Jána Krstiteľa - Pomínovec, Kaplnka Panny Márie Kráľovnej pokoja na vrchu Živčáková - Turzovka
- Banskobystrická: Katedrála sv. Františka Xaverského v B. Bystrici, Kostol Navštívenia Panny Márie v Starých Horách, Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici, Kostol sv. Alžbety vo Zvolene, Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi
- Spišská: Mariánska bazilika a Kostol sv. Jakuba v Levoči, Bazilika Svätého Kríža v Kežmarku
- Košická: košická katedrála Dóm sv. Alžbety, konkatedrála sv. Petra a Pavla v Košiciach-Terase
- Prešovská: Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove, Bazilika minor v Ľutine, 37 drevených chrámov na východnom Slovensku, Chrám sv. Mikuláša v Oľšavici, Chrám sv. apoštolov Petra a Pavla v Jakubanoch, Chrám sv.
Mapa drevených chrámov na Slovensku.
Drevené Chrámy na Slovensku
K unikátom Prešovského kraja patria drevené chrámy. Spolu je ich vyše tridsať, najviac v okresoch Snina, Svidník a Bardejov. Mnohé z nich sú postavené bez použitia jediného kovového klinca. Drevené chrámy sú unikátne po stránke architektonickej i sakrálnej. Väčšina chrámov je gréckokatolíckeho obradu. Sú typické rozdelením interiéru na tri základné časti, a to na predsieň (babinec), chrámovú loď a svätyňu. Dominantou každého chrámu je ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od lode.
V roku 2008 boli štyri drevené chrámy na území Prešovského kraja zapísané medzi svetové kultúrne pamiatky UNESCO (gréckokatolícke chrámy v Ladomirovej a Bodružali, rímskokatolícky kostol v Hervartove a evanjelický kostol v Kežmarku). Každý jeden drevený chrám je unikátny a stojí za návštevu.
Niektoré z Významných Drevených Chrámov
- BODRUŽAL: CHRÁM SV. MIKULÁŠA - Nazývaný aj „klenot medzi cerkvami“ - zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je jedným z najstarších a najkrajších drevených chrámov na Slovensku. Trojdielna zrubová stavba s bohato členenou šindľovou strechou a troma vežami bola postavená v r. 1658. Gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša bol ako zázrakom zachránený počas druhej svetovej vojny, keď ho zasiahol granát, ktorý nevybuchol. Odvážne dedinské ženy ho vyniesli von, riskujúc pri tom vlastný život, kde bol na neďalekom vŕšku zneškodnený vojakmi.
- LADOMIROVÁ: CHRÁM SV. MICHALA ARCHANJELA - Gréckokatolícky chrám v Ladomirovej zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO patrí medzi najreprezentatívnejšie chrámy východného obradu na Slovenskej strane Karpát. Bol postavený v roku 1742 bez použitia jediného kovového klinca po vzore podkarpatsko-ruských lemkov a ako jediný lemkovského typu má oktagonálnu kupolu lode. Tento vplyv sa prejavuje i pri riešení dispozície a umiestnením zvonice nad časťou označovanou „babinec“ - čo je akási predsieň, v ktorej sa kedysi zdržiavali ženy, ktoré nemali právo vojsť do chrámu.
- HERVARTOV: KOSTOL SV. FRANTIŠKA Z ASSISI - Rímskokatolícky drevený Kostol sv. Františka z Assisi (Hervartov, okr. Bardejov), zhotovený z červeného smreka, bol koncom 15. storočia postavený v gotickom štýle. Ide o najstarší a jeden z najzachovalejších drevených kostolov na Slovensku. Kostolík je ohradený kamenným múrikom s pilastrami, ktorý v návštevníkoch budí dojem malej pevnosti. Sakrálna stavba sa skladá z polygonálnej svätyne, lode, sakristie a podvežia, ktorého úpravou vznikol babinec.
Drevený kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove.
Ďalšie Významné Drevené Chrámy
- TROČANY: CHRÁM SV. LUKÁŠA - V strede obce Tročany v bardejovskom okrese stojí národná kultúrna pamiatka drevený Gréckokatolícky chrám sv. Lukáša Evanjelistu. Bol postavený v roku 1739. Časť vybavenia pochádza z pôvodného kostola, ktorý stál na rovnakom mieste už v roku 1338. Nad stavbou sa vypína šindľová veža s jedným zvonom. Zachovali sa pôvodné dvere do chrámu. Ikonostas upúta svojou jednoduchosťou a krásou. Pozostáva z niekoľkých častí a ikony sú zo 16. až 18. storočia. Najcennejší obraz ikonostasu Kalvária s gotickými prvkami pochádza z roku 1608. Ďalšími cennosťami sú ikony sv. Lukáša, Ukrižovania či sv.
- DOBROSLAVA: CHRÁM SV. PARASKIEVY - Drevený chrám v okrese Svidník vznikol na začiatku 18. storočia, v r. 1705. Gréckokatolícky chrám sv. Paraskievy je postavený na pôdoryse gréckeho kríža. Ide o jediný chrám takto vybudovaný na území Slovenska. Chrám je charakteristický troma nerovnako vysokými kupolami, ktoré sú zakončené vežami s baňami. Najvzácnejšou pamiatkou interiéru je ikonostas z 18. storočia.
- KEŽMAROK: KOSTOL NAJSV. TROJICE - Kostolík sa nachádza hneď vedľa Nového evanjelického kostola, ktorý pripomína mešitu. Evanjelický artikulárny kostol Najsv. Trojice pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si smeli stavať kostoly na základe 26. artikulu (článku) Šopronského snemu z r. 1681 mimo mestských hradieb na presne určenom mieste a výlučne na náklady cirkvi. Prvá stavba dreveného kostola stála už r. 1687. Prototypom kostola sa stal zrubový kostol s pôdorysom rovnoramenného gréckeho kríža v Amsterdame na Noorder Kerku.
- MIROĽA: CHRÁM OCHRANY PRESV. BOHORODIČKY - Drevený Gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Miroli bol postavený na dominantnej plošine v r. 1770. Po skončení 2.svetovej vojny, kedy bol značne poškodený, bol opravovaný hneď v r.1945. Pôvodne bol celý areál chrámu obohnaný dreveným plotom s drevenou bránkou. Dnes už zostala iba bránka. Konštrukcia chrámu je zrubová, veža má stĺpovú konštrukciu.
- NIŽNÝ KOMÁRNIK: CHRÁM OCHRANY PRESV. BOHORODIČKY - Pôvodný drevený Gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky bol postavený pravdepodobne v polovici 18. storočia. Počas 1. svetovej vojny bol značne poškodený a postupne odstránený v 60. rokoch 20. storočia. Terajší drevený chrám bol postavený v r.1938 a znova zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky. Tento chrám je zrejme jediný na území Slovenska, ktorý pomáhal zrealizovať profesionálny architekt. Na konci 2. svetovej vojny, v r.1944 bola celá obec kompletne zničená a chrám poškodený. Po skončení vojny v r.1946 bol opravený a ďalšie veľké opravy boli realizované v polovici 60. rokov.
- KALNÁ ROZTOKA: CHRÁM SV. JÁNA KRSTITEĽA - Drevený Gréckokatolícky chrám v Kalnej Roztoke bol postavený koncom 18. stor., v r.1750. Je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Drevená cerkov je v súčasnosti "v kožuchu", tzn. je omietnutá a obielená vápnom v snahe uchrániť chrám pred nepriaznivým počasím. Napriek tomu, že vďaka omietke vytvára dojem jednoliatej murovanej stavby je to trojdielny, trojpriestorový, jednovežový chrám s dvoma krížmi.
- TOPOĽA: CHRÁM SV. MICHALA ARCHANJELA - Gréckokatolícky drevený chrám sv. Michala Archanjela je situovaný v malej obci Topoľa, ktorá leží v okrese Snina, v oblasti Národného parku Poloniny. Práve v tejto obci sa začiatkom 19. storočia v rodine vtedajšieho gréckokatolíckeho kňaza narodila významná národná i kultúrna postava, Alexander Duchnovič. Drevený chrám v Topoli pochádza z roku 1700. Štvorradový ikonostas pochádza z polovice 18. storočia.
- BREŽANY: CHRÁM SV. LUKÁŠA - Ojedinelý drevený Gréckokatolícky chrám sv. Lukáša v Brežanoch bol postavený v r. 1727. Zasvätený je sv. evanjelistovi Lukášovi. Ide o jediný drevený chrám v okrese Prešov. Spočiatku boli všetci obyvatelia obce gréckokatolíci, avšak v 50. rokoch prešli na západný obrad kvôli rôznym pravoslavizačným snahám. Vnútorné zariadenie chrámu pochádza z prvej polovice 18. storočia, ikonostas so štvorradovou architektúrou z roku 1733.
Kostol sv. Štefana Kráľa v Žiline
Kostol sv. Možno ešte vzácnejšie ako inde, keďže viaceré dodnes stojace stavby sú jasným dôkazom pôvodného osídlenia tohto kúta Slovenska. Významné postavenie medzi nimi má rímskokatolícky Kostol sv. Kostolík bol pravdepodobne postavený krátko po prvej písomnej zmienke o území Žiliny z roku 1208. Nachádza sa juhozápadne od centra pri Závodskej ceste v časti Dolné Rudiny. Podľa povesti dal tento kostol postaviť prvý uhorský kráľ sv. Štefan na pamiatku bitky, ktorú vybojoval s vojskami poľského kráľa Boleslava Chrabrého niekedy na začiatku 11. storočia.
Odborníci považovali svätyňu za prvotný kostolík typickej románskej koncepcie s obdĺžnikovou loďou a polkruhovou apsidou. K nemu bola zrejme dostavaná súčasná loď kostola, keďže pôvodná už kapacitne nestačila. Aj po nástupe reformácie zostal kostolík katolíkom. V tomto období bola pri kostolíku postavená otvorená renesančná kaplnka so šesťbokou kazateľnicou pri západnom pilieri. V období nepokojného 17. storočia pravdepodobne v roku 1762 uskutočnili jezuiti rozsiahlu prestavbu lode a pôvodný drevený strop nahradila nová krížová klenba.
Po druhej svetovej vojne boli v rámci rozsiahlej obnovy okrem iného odkryté aj románske okná na južnej stene lode a východnej strane apsidy. V súčasnosti je stavba v dobrom stave a slúži ako filiálny kostol farnosti Žilina - mesto.
Kostol sv. Štefana Kráľa v Žiline.
Evanjelický Artikulárny Kostol v Leštinách
Dominantou obce je drevený artikulárny kostol, ktorý bol postavený v roku 1688 až 1689 na príkaz Jóba Zmeškala, kapitána hradnej stráže na Oravskom hrade a prvého "vicišpána" v Dolnom Kubíne. Pôvodná stavba bola bez veže a bez zvonov. V 70. rokoch 18. storočia bol kostol zrekonštruovaný a vonkajšiu rustikálnu fasádu nahradilo doskové debnenie. V roku 1775 farníci zrekonštruovali aj interiér a maľby z konca 17. storočia boli nahradené novými. Z architektonického pohľadu predstavuje typický model kostola z konca 17. storočia. Spolu s kostolom sa v jeho blízkosti vybudovala aj fara.
Kostol má podlhovastý pôdorys a je na príkrom svahu. Tento sklon bol vyrovnaný kamennou základňou. Na výstavbu sa použilo smrekové drevo z okolitých lesov. Dominantu kostola tvorí veľká valbová strecha pokrytá dreveným šindľom. Súčasťou kostola je aj malá prístavba za oltárom. Interiér kostola je bohato zdobený a vyniká rôznorodosťou tvarou, farieb a motívov. Interiéru dominujú nástenné kvetinové maľby zo 17. storočia. V interiéri kostola sa nachádza barokový oltár s drevorezbou z konca 17. storočia a bohato zdobená kazateľnica zo začiatku 18. storočia.