Rímskokatolícky Kostol v Giraltovciach: História a Súčasnosť

Rímskokatolícka farnosť v Giraltovciach je dôležitou súčasťou náboženského života v tomto meste na severovýchode Slovenska. Mesto Giraltovce má bohatú históriu, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1416. Mesto má nádherné okolie, mnohé zaujímavosti aj bohatú históriu, žiaľ málo zdokumentovanú a sprístupnenú. V minulosti tam pôsobili významné osobnosti Šariša a celého Slovenska.

Panoramatický pohľad na Giraltovce.

Počiatky Reformácie v Giraltovciach

Počiatky evanjelikov v Giraltovciach je veľmi náročné presne určiť. Avšak existujú niektoré indície, ktoré nám naznačujú, kedy mohli byť prví evanjelici v Giraltovciach. Záviselo to veľmi od toho, k akému náboženskému vierovyznaniu sa pridali šľachtické rodiny v danej obci.

Giraltovce i okolité obce (Kračúnovce, Železník, Lužany pri Topli, Lascov a ďalšie) od roku 1449 až po 17. storočie boli vlastníctvom najmä šľachtickej rodiny Šemšeiovcov.

Šemšeiovci, ktorí žili v Giraltovciach a okolí sa v druhej polovici 16. storočia priklonili k reformačným myšliénkám a stali sa evanjelikmi. Historické správy z neďalekých obcí nám hovoria o tom, že reformačné myšlienky sa v týchto okolitých obciach ujali už počas druhej polovice 16. storočia.

Išlo najmä o obce Chmeľov (evanjelický zbor už v rokoch 1550 - 1560 mal evanjelického farára), Chmeľovec (v roku 1579 už zbor existoval), Kuková (od roku 1560 tu účinkoval evanjelický farár), Kračúnovce (správa o pôsobení evanjelického farára je z roku 1589), Marhaň (v rokoch 1580 - 1590 mali evanjelického farára), Radoma (v roku 1564 tu pôsobil evanjelický farár), Mestisko (v roku 1591 tu vysluhoval služby Božie evanjelický farár).

V týchto obciach vznikali evanjelické cirkevné zbory, ktoré mali vplyv aj na rastúci počet evanjelikov v Giraltovciach. Tieto severovýchodné šarišské obce zase boli ovplyvnené dianím v slobodných kráľovských mestách, akými boli najmä Bardejov a Prešov.

Vplyv Slobodných Kráľovských Miest

Prvou silnou baštou evanjelikov v Šarišskej stolici bol Bardejov, pričom správy o reformácii dorazili k Bardejovčanom už koncom roka 1517 a k týmto reformačným myšlienkam sa hlásili už v rokoch 1520 - 1524. V tých rokoch vznikol v Bardejove evanjelický cirkevný zbor.

Podobne veľmi skoro prijali reformačné myšlienky aj v ďalšom slobodnom kráľovskom meste v Prešove; tu vznikol cirkevný zbor v roku 1531.

Po prijatí Stöcklovho vyznania viery Confesio Pentapolitana piatimi slobodnými kráľovskými mestami v roku 1549 sa toto vyznanie rozhodlo prijať v roku 1564 aj niekoľko ďalších šarišských cirkevných zborov, medzi nimi boli aj evanjelické zbory v Kukovej a Radome.

Tieto obce sa nachádzajú iba pár kilometrov od Giraltoviec, takže správy o týchto udalostiach sa určite dostali aj ku Giraltovčanom, resp. giraltovským šľachticom.

V Prešove na synode v októbri 1579 bolo vyznanie viery znovu prijaté a podpísané tentokrát už všetkými šarišskými šľachticmi. Predpokladáme, že medzi šľachticmi, ktorí podpísali toto vyznanie viery boli aj šľachtici (Šemšeiovci) z Giraltoviec a susednej obce Kračúnovce, keďže aj tam mali svoje majetky.

Práve túto udalosť môžeme považovať za počiatky náboženského vývoja Giraltovčanov v duchu reformačných myšlienok.

V tom čase v Giraltovciach kostol ešte nebol, no v Kračúnovciach jestvoval kostol už od začiatku 15. storočia. Na základe týchto dejinných udalostí predpokladáme, že v Giraltovciach a v blízkych susediacich obciach Kračúnovce, Železník, Mičakovce, Lužany pri Topli mohli byť prví evanjelici už v rokoch 1570 - 1580.

Koncom 16. storočia bol v Kračúnovciach evanjelický cirkevný zbor s vlastným farárom, kostolom a farou, neskôr tu pôsobil aj učiteľ. Prvým známym evanjelickým farárom v kračúnovskom cirkevnom zbore bol Matúš Srogocius, ktorý tu pôsobil už v roku 1589.

Giraltovce boli teda od konca 16.storočia evanjelickou filiálkou matkocirkvi v Kračúnovciach a na začiatku 17. storočia boli Giraltovce už čisto evanjelickou obcou.

Výstavba Kostola a Vznik Samostatného Zboru

V rokoch 1650 - 1654 si vďaka evanjelickému šľachticovi a giraltovskému patrónovi Jánovi Šemšeimu postavili v Giraltovciach kostol s vežou hneď vedľa kaštieľa z roku 1619, ktorý patril Štefanovi Šemšeimu, ktorý v roku 1624 pozval za evanjelického farára do Kračúnoviec Andreja Radvanského.

Po postavení evanjelického kostola v Giraltovciach chodieval občasne evanjelický kňaz z Kračúnoviec vysluhovať služby Božie aj do Giraltoviec.

Ba dokonca existuje správa, že v Giraltovciach už v roku 1666 pôsobil učiteľ menom Viliam Dancius, ktorý pôsobil aj v iných obciach.

Začiatkom 18. storočia presnejšie v roku 1716 vznikol v Giraltovciach evanjelický cirkevný zbor (matkocirkev) a celé evanjelické dianie sa z pôvodnej matkocirkvi Kračúnovce presunulo do Giraltoviec.

Hlavným dôvodom bolo to, že evanjelický farár-konsenior Juraj Fábri musel opustiť kračúnovskú faru i kostol, ktorý v tom čase za neľahkých okolností prešiel do rúk rímskokatolíkov a patrí im dodnes.

Farára Fábriho prichýlila vo svojom giraltovskom kaštieli ďalšia významná evanjelická šľachtická rodina Sirmaiovcov.

Jeden z členov rodiny plukovník Tomáš Sirmai sa od roku 1717 stal dozorcom nového giraltovského cirkevného zboru.

Bol synom známeho a horlivého inšpektora prešovského evanjelického kolégia, účastníka ružomberskej synody v roku 1707 a dozorcu kračúnovského cirkevného zboru v rokoch 1683 - 1717 Mikuláša Sirmaiho a matky Anny rod. Šemšeiovej, ktorá pochádzala z Giraltoviec.

Patrónmi a ochrancami Cirkevného zboru v Giraltovciach boli od počiatkov najmä šľachtické rodiny Šemšeiovcov, Sirmaiovcov, Podturňaiovcov, Súľovskovcov, Bánovcov a ďalších.

Významné Udalosti a Osobnosti

Spomenieme ešte ďalšie dve historické udalosti, ktoré sa udiali v giraltovskom cirkevnom zbore.

Medzi najvýznamnejších evanjelických farárov-seniorov, ktorí pôsobili v Giraltovciach v 18. resp. 19. storočí boli Imrich Berzevický (od r. 1766 do r. 1783), Michal Staník (od r. 1808 do júla 1822), Adam Hlovík (od decembra 1831 do marca 1851), ale pozornosť si zaslúžia aj ďalší farári ako napr. Martin Kordoš, ktorý sa zaslúžil o rozsiahlu prestavbu kostola alebo aj Andrej Barthó, ktorý v 20. storočí pôsobil ako vojenský kaplán v americkej armáde.

V roku 1782 sa v Giraltovciach konala veľká slávnosť na počesť vyhlásenia Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. pri získavaní povolení na stavbu kostolov, fár a škôl. Napriek týmto prekážkam sa v priebehu niekoľkých rokov opätovne prihlásilo do cirkvi množstvo evanjelikov.

V tabuľke prinášame prehľad seniorov tohto seniorátu v 19. storočí. Je zrejmé, že aj napriek upadajúcej pozícii Nemcov v rámci Uhorska si v tomto evanjelickom senioráte zachovávali dominantnú pozíciu.

Počas celého sledovaného obdobia viedlo seniorát 10 seniorov, pričom všetci boli farármi nemeckých cirkevných zborov, a to i napriek tomu, že slovenské cirkevné zbory boli v niektorých mestách početnejšie (Prešov, Sabinov, Bardejov). Nemecká dominancia, resp. privilégiá zostali v evanjelických kruhoch a v tomto senioráte zachované až do počiatku 20. storočia.

Pri príležitosti 300. výročie vzniku evanjelického cirkevného zboru v Giraltovciach sa domáci cirkevníci a početní hostia stretli 18. septembra 2016 na zborovom dni. Zborový farár Mgr. Martin Fečko spolu so svojimi spolupracovníkmi pamätali na všetko; aj v tom vidno Božiu žehnajúcu dlaň.

Slávnostné služby Božie sa začali o 9.00 hodine.

V Cirkvi máme ukrytý poklad: rodinu. Pán vždy sprevádzal každú krízu svojho ľudu mimoriadnymi posolstvami a zdá sa, že to robí aj tvárou v tvár tejto pandémii, ktorá nás všetkých núti k prinútenému stiahnutiu sa do našich domovov. Slávenia omší sú zrušené, mnoho kostolov zatvorených a je riskantné sa tam vybrať. V domácnostiach v skutočnosti manželia zaručujú prítomnosť Krista 24 hodín denne. V sile tejto skutočnosti môžeme zužitkovať tento zvláštny čas ako čas, v ktorom každá kresťanská rodina môže znovuobjaviť to, čím je: rýdzim prejavom tajomstva, ktorým je Cirkev ako Kristovo telo. Manželia v skutočnosti «budujú telo Krista a vytvárajú domácu cirkev» (Amoris laetitia, 67). Je to čas tréningu, ktorý nám tu Pán ponúka v čakaní, kým sa nad týmto zlom zvíťazí. Čas, v ktorom sme povolaní sústavne sa cvičiť v dobročinnej láske, keď žijeme stiesnení v našich domácnostiach. Je to pre každého z nás čas rastu, v ktorom sa musíme učiť udávať rytmus dňom, ktorým teraz nevládne frenetická práca a vedenie domácnosti v zmysle výkonu. Sú to hodiny dané k dispozícii našej schopnosti dať priestor druhému medzi zúženými stenami našich domov. Ako veľmi je dôležité v tejto novej dimenzii, do ktorej sme uvrhnutí, aby muž a žena vedeli hľadieť si do očí a rozprávať sa, plánovať spolu hodiny dňa, vedomí si toho, že medzi domácimi stenami je krásna prítomnosť, ktorá vyviera z ich vzťahu: Ježiš. Je to čas predevanjelizácie v domácnostiach a prostredníctvom domácností, ako v období prvých kresťanských komunít, počas ktorých nás Pán pozýva byť ako rodina pohromade, modliť sa spoločne, okolo zažatej sviece, aby sme si pripomenuli, že je tu Niekto, kto nás drží v jednote, a kto nás v tomto tápavom okamihu má rád. Dá sa to urobiť jednoducho: môžeme sa všetci zhromaždiť v jednej izbe, pomodliť sa niektorý žalm chvály, poprosiť o vzájomné odpustenie nejakým slovom či gestom medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi, prečítať si nedeľné evanjelium, podeliť sa s myšlienkou, čo v každom toto Božie slovo vyvoláva, sformulovať modlitbu za potreby rodiny, za tých, ktorých milujeme, za Cirkev a za svet. Všetky rodiny tak môžu robiť, pretože Ježiš povedal: «kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi» (Mt 18,20). A prečo neskúsiť vytvoriť komunitu, modliac sa v nedeľu s viacerými rodinami cez Skype či iný systém audio alebo video konferencie, využívajúc výhody modernej technológie? Pamätajme, že manželia sú znamením Veľkonočného tajomstva, ktoré slávime v každej Eucharistii («Manželia sú teda pre Cirkev neustálou pripomienkou toho, čo sa stalo na kríži», Amoris laetitia, 72); oni sú proroctvom, ohlasovaním stelesneným do každodennosti pozostávajúcej z malých gest, ktoré vyjadrujú sebadarovanie, ako to urobil Ježiš.

tags: #rimskokatolicky #kostol #giraltovce