Mestská časť **Dovalovo** je hornoliptovská obec s osobitým koloritom architektúry a životných postojov jej obyvateľov. Dominantou obce sú dve sakrálne stavby - rímsko-katolícky kostol z druhej polovice 13. storočia, zasvätený sv. Martinovi Tourskému, a klasicistický kostol Evanjelickej cirkvi a.v.
Život obyvateľov bol odjakživa úzko spätý s prekrásnou, no niekedy až krutou a drsnou podtatranskou prírodou. Dovalovo je kraj želiarov, včelárov, povozníkov a poľnohospodárov so zameraním na chov oviec, hovädzieho dobytka a spracovanie produktov z tohto chovu, no aj tradičných domácich remesiel - tkáčov, košikárov a rezbárov domáceho riadu. Zvlášť vychýrení boli dovalovskí murári a tesári.
Liptovský Hrádok - hrad a kaštieľ
História a vývoj
Hrádok ako mesto nemá stredoveké dejiny ako také, tie sa viažu na Hrádocký hrad, ale jeho mestská časť Dovalovo je od Hrádku skoro o 500 rokov staršia, teda ona má svoje stredoveké dejiny spojené s kontinuálnym osídlením jej miesta minimálne od 13. storočia.
Po cirkevnej stránke hrad patril dovalovskej fare a dovalovský farár bol zároveň hradným kaplánom. Neskôr bola na hrade zriadená kaplánska stanica. V rokoch 1708 - 1709 bol hradným kaplánom na Hrádockom hrade kňaz Ján Textoris z Bátoviec, ktorý vyštudoval teológiu v Jene.
Najstaršia farnosť na území terajšej farnosti bola v Liptovskom Petre. V rokoch 1332-1335 tam bol farárom Pavel, ktorý bol povinný odvádzať pápežské desiatky. Tamojší kamenný kostol zasvätený apoštolom Petrovi a Pavlovi bol postavený v druhej polovici 13. storočia. Patril spolu s kostolom v Liptovskom Jáne (1263), kostolom dnes už zaniknutej obce Svätý Duch (1286) a kostolom vo Svätom Štefane k najstarším kostolom v hornom Liptove.
V 18. storočí bol postavený kostol sv. Šimona a Júdu v Liptovskej Kokave. Farská budova bola postavená v roku 1776, dnešný kostol Navštívenia Panny Márie bol dokončený v rokoch 1790 - 1792 v historickom centre mestečka, v čase veľkého rozvoja mestečka.
Liptovský Hrádok bola pôvodne osada, ktorá v minulosti vyrástla okolo hradu dostala názov Hrádek, Hrádok, od roku 1927 mesto Liptovský Hrádok.
Katolícky kostol v Dovalove bol postavený pravdepodobne neskôr ako dedina samotná, je teda od nej mladší, pretože v opačnom prípade by dedina prebrala pomenovanie podľa patróna kostola. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza asi z roku 1397 (meno farára a patrocínium kostola - ,,...farár Šimon v kostole sv. Martina v Liptove...“ sa môže týkať aj kostola sv. Martina v Martinčeku nad Ružomberkom).
Po vzniku Hrádockého panstva v prvej polovici 14. storočia kostol slúžil ako farský pre dediny Belsko, Dovalovo a Malé Dovalovo (,,Malý Dowall“ - pravdepodobne dnešná Liptovská Kokava) a Hrádocký hrad, miestny farár mohol zastávať aj funkciu hradného kaplána v hradnej kaplnke.
Obnova našich 400 rokov starých hradných kamenných múrov
Stredoveký vývoj kostola sv. Martina
Kostol sv. Martina bol mnoho krát prestavaný, preto je náročné určiť ako v skutočnosti v stredoveku vypadal. Stredoveké jadro podľa doterajších výskumov predstavuje jednoloďový kostol s rovným uzáverom presbytéria, čo je typické práve druhú až tretiu tretinu 13. storočia. K severnej strane svätyne bola pristavaná sakristia, samotná svätyňa bola zaklenutá krížovou rebrovou klenbou, loď kostola mala vysoký trámový strop (klenba tu bola dostavaná až v priebehu 17. storočia).
Svätyňa bola od lode kostola oddelená lomeným víťazným oblúkom, na ktorého ľavej strane (z pohľadu z lode kostola) sa nachádzala kazateľnica (do dnešných dní sa nám pôvodná kazateľnica nezachovala, dnešná pochádza z druhej polovice 18. storočia, ale vzhľadom k tomu, že sa nachádzali aj v starších kostol). Existuje tu aj možnosť, že kostol bol obohnaný kamenným múrom, hradbou (dnešná pochádza z renesančnej prestavby kostola okolo rokov 1610 - 1615). Vnútri takto postaveného areálu sa nachádzal prikostolný cintorín.
Krátko po postavení kostola mohla prebehnúť trochu reprezentatívnejšia rekonštrukcia súvisiaca so vznikom Hrádockého panstva. Vtedy mohol získať pomerne zaujímavú a reprezentatívnu výzdobu - v druhej polovici 14. a v prvej polovici 15. storočia postupne vznikali fresky na stenách kostola (odhalené počas rekonštrukcie v rokoch 2005 - 2006, na svoju dobu pomerne kvalitné a farebné). Keďže ale výskum kostola nebol kompletný, fresky neboli odhalené plošne a teda nemôžeme ani rekonštruovať polohy stredovekých okenných otvorov. Výskum exteriéru sa nevykonal, teda nevieme ani, aká bola pôvodná farebnosť kostola. Vieme len, že stál bez veže, ktorá ku kostolu bola pristavaná až v 17.
Interiér kostola sv. Martina v Dovalove
Vonkajšie fasády boli pravdepodobne natreté na bielo, rohy budovy mohlo ozdobovať kvádrovanie (iluzívne kvádre namaľované na rohoch stavby). Najzložitejšia mala byť vstupná časť kostola - západné priečelie, kde sa do dnešných dní zachoval gotický portál do kostola. Dvere boli pravdepodobne z masívnych drevených dosák, opatrené zámkou, aby sa dal kostol v noci uzamknúť. Na ľavej alebo pravej strane portálu sa mohla nachádzať nika (výklenok), kde bola umiestnená svätenička so svätenou vodou.
Stredoveké kostoly sú typické svojimi vysokými oknami zakončenými lomenými oblúkmi, ktoré prepúšťajú do budovy veľa svetla. Keď však pozrieme na iné kostoly z rovnakého obdobia, ktoré sa vyznačovali určitou dôležitosťou (čo mohol byť prípad dovalovského kostola, okrem sídla pomerne rozľahlej farnosti bol aj náboženským centrom pre Hrádocký hrad a jeho majiteľov a úradníkov, ktorí tu boli aj pochovávaní a často aj sobášení alebo tu boli krstení ich potomkovia a určite chceli, aby ich kostol vypadal čo najlepšie) sa nad vchodom nachádzala rozeta - kruhové okno s kamenným ostením, ktoré bolo často vyplnené farebným sklom.
Tieto a iné stredoveké súčasti kostola boli pravdepodobne zničené počas prestavby kostola na začiatku 17.
Hradná kaplnka
Po cirkevnej stránke hrad patril dovalovskej fare a dovalovský farár bol zároveň hradným kaplánom. Neskôr bola na hrade zriadená kaplánska stanica. Po vzniku Hrádockého panstva v prvej polovici 14. storočia kostol slúžil ako farský pre dediny Belsko, Dovalovo a Malé Dovalovo (,,Malý Dowall“ - pravdepodobne dnešná Liptovská Kokava) a Hrádocký hrad, miestny farár mohol zastávať aj funkciu hradného kaplána v hradnej kaplnke.
V stredoveku kostol sv. Martina z Tours v Dovalove. že tamojší farári pôsobili ako hradný kapláni. Podľa listiny kráľa Žigmunda z 29. júna 1396 boli obyvatelia Hýb oslobodení od platenia mýta v Lučivnej a v Dovalove. S najväčšou istotou poznáme až v 17. Magdaléna Zai s jej manželmi. Paludinusa (1611) a Jána Chalupku (1622 - 1645).
V 18. a 19. storočia bol hradným kaplánom na Hrádockom hrade. Kedy kaplnka zanikla, resp. prestala plniť svoju funkciu, nevieme. V 18. samostatná fília dovalovskej farnosti.
Hrade. kaplnka? vzdialených kostolov v podhradných dedinách alebo mestách.
| Farnosť | Rok postavenia kostola | Významné udalosti |
|---|---|---|
| Liptovský Peter | 2. polovica 13. storočia | Najstaršia farnosť v okolí, zánik v roku 1709 |
| Dovalovo | 1610 (murovaný kostol) | Hradná pani Magdaléna Zayová postavila kostol, Dovalovo matkocirkvou |
| Liptovská Kokava | 18. storočie | Kostol sv. Šimona a Júdu |
Interiér kostola Navštívenia Panny Márie
Jeho rozmery sú na vtedajší Hrádok až príliš veľké. hrádocký. Jozef Lerch maliar. svojmu remeslu, ale freskárskemu umeniu sa vyučil aj v Rakúsku. Slovensku. Kostolov na jeho území. kostol sv. Povýšenia sv.rokoch 1774 - 1795). ležiaci na oblakoch, ako zhliadajú na dianie pod nimi. víťazného oblúka. školou. zaujímavá freska Krstu Krista. 20. a 21. storočia umiestnili ranoklasicistickú kazateľnicu. (svätostánok). patrón kostola. postavami - sv. Jánom apoštolom, Pannou Máriou a Máriou Magdalénou. kostola sa nachádza maľba Sv. zobrazený ako holubica s olivovou ratolesťou v zobáku). (originálna) je ladená do ružova, aby pripomínala mramor. závesy, rastlinné motívy, hudobné nástroje, mušle a podobne). Mojžiša, ako našiel horiaci krík. svoje mysle k nebesiam. 18. a 19. miestnej škole. sedeli na ľavej strane, ženy na pravej.
tags: #katolicky #kostol #v #liptovskom #hradku