Ak chceš žiť naplno život kresťana, potom potrebuješ Ducha Svätého. Ježiš prišiel preto, aby nám priniesol nový život.
Evanjelium nespočíva v tom, že by nám Ježiš dal nový zákon, ale v tom, že nám dal svojho Ducha, aby žil v nás. Dal nám ho nato, aby sme ho nielen poznali, ale aj žili jeho životom, životom nie podľa tela, ale podľa Ducha. Duch Svätý nás uschopňuje žiť život viery, lásky a služby podľa Božej vôle.
Duch mení naše túžby, kritériá a hodnoty. Už nie sme otrokmi svojich telesných žiadostí. Duchovný človek, čiže človek premenený Duchom, túži po duchovných veciach, chce ich a koná ich. Duch Svätý prišiel, aby nás pretvoril na podobu samého Krista. Preto je jeho prítomnosť v našom živote úplne nevyhnutná.
„Potom im dám jedno srdce a nového ducha vložím do ich vnútra. Odstránim kamenné srdce z ich tela a vložím im srdce z mäsa, aby chodili podľa mojich ustanovení, aby zachovávali moje nariadenia a plnili ich. Ľudské srdce dokáže zmeniť iba Boh, preto je potrebná vnútorná obnova prostredníctvom Ducha Svätého.
Príchod Ducha Svätého
Ježiš pred svojím odchodom k Otcovi prisľúbil: „Hľa, ja na vás zosielam, čo sľúbil môj Otec. Keď nadišiel deň Turíc , všetci boli na tom istom mieste. Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. Ukázali sa im ohnivé jazyky rozdelené tak, že na každom z nich spočinul jeden.
Ikona znázorňujúca Turíce
Jeho sľub sa naplnil, keď prišiel (gr. text „naplňoval sa“) deň Letníc. Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden.
Pri opise turíčneho zázraku sa postupuje „zvonka“ smerom „dovnútra“. Opisuje sa tu silný zvuk, ktorý mal pôvod v nebi a je prirovnaný ku zvuku silného vetra. Potom sa im ukázali rozdeľujúce sa jazyky, ktoré sa podobali na jazyky ohňa a tie spočinuli na každom z nich. V závere tejto prvej časti máme konečný efekt, ktorý predchádzajúce fenomény len naznačovali: všetci boli naplnení Duchom Svätým.
Duch prišiel náhle, zrazu; tým, že čakajúcich prekvapil, prišiel skôr, ako očakávali. Prišiel náhle, nevypočítateľne a zároveň ako predpovedaný a ohlásený Ježišom.
Zaznieval silný zvuk (hukot) z neba a bol to zvuk vetra, pretože „spôsoby“ Ducha sú ako vietor. Veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide.
Lukáš však aj tu jasne používa obrazy a motívy zo Starého Zákona, stačí si spomenúť napr. na Eliáša na vrchu Horeb (Sinaj): 1 Kr 19:11-12.
Duch Svätý prišiel z neba, z hora („z oblakov“) z miesta, ktoré človek podvedome spája so sídlom Pána. Bol to prudký, mocný vietor, ktorý prišiel v sile, akoby sa tým chcelo obrazne naznačiť, že chce strhnúť a zničiť všetko staré. To, čo prichádza, je nové a nebude sa dať porovnať s tým, čo bolo predtým. Má to naznačiť jeho vlastnú silu, a silu, v akej môže vystupovať a konať každý, kto Ducha vlastní. Jeho potrebuje každý, kto má kričať („hučať“) Ježiš ťa zachránil a si spasený! Alebo ako Peter chvíľu po naplnení: Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami.
Nenaplnil len jednu miestnosť, či dvor, ale naplnil celý dom. To naznačuje, že keď Duch prichádza do človeka, chce ho celého: celú myseľ a celé telo (a ďalej celú rodinu: dom ako rodina a celý národ).
Teraz sa zjavuje viditeľný znak daru Ducha Svätého. Zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, a tie spočinuli na každom jednom z nich. Bol to aj navonok viditeľný znak, ktorý mal potvrdiť ich vieru, že Ježiš splní to, čo prisľúbil a posilniť ju. Tým znakom bol oheň, a znamenal vyplnenie slov posledného proroka pred Kristom - Jána Krstiteľa. On povedal: „On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Mt 3:11).
Duch Svätý spôsobuje zmäknutie srdca, spaľuje v ňom, čo je nepotrebné a prebytočné a dáva istotu Božej prítomnosti. On je tým ohňom, ktorý prišiel Kristus ohlásiť, že bude poslaný na zem.
Všetkých naplnil Duch Svätý. Naplnenie Duchom znamená, že boli viac ako kedykoľvek predtým pod jeho posväcujúcim vplyvom, radovali sa z lásky Krista, z nádeje na nebo. Taktiež boli naplnení darmi Ducha Svätého. Boli obdarení nadprirodzenou silou v rozširovaní Kristovej doktríny.
Zdá sa byť jasné, že nielen dvanásť apoštolov, ale všetkých stodvadsať učeníkov bolo naplnených Duchom Svätým hneď v tomto čase a rovnakou mierou. Začali hovoriť inými jazykmi, aký bol ich materinský. Nehovorili slová, čo sú obyčajne obsahom bežnej komunikácie, ale slovo Boha a chvály na jeho meno, ako im Duch dával hovoriť.
Nehovorili to, čo by si predtým pripravili, alebo sa naučili, ale ako im Duch dával hovoriť: on im dal nielen jazyk ale aj obsah reči, slová. Bol to veľmi veľký zázrak, bol to zázrak v mysli, lebo oni sa nikdy neučili tieto jazyky; nanajvýš čo mohli, bolo to, že ich niekedy v živote počuli. Neboli ani jazykovedci ani cestovatelia.
Ten, kto stvoril ľudské ústa, jazyk i reč, teraz ich prispôsobil úlohe, ktorá ich bude čakať. Bol to veľmi užitočný, potrebný a praktický dar. Jazyk, ktorým hovorili učeníci, bola aramejčina, môžeme povedať dialekt hebrejčiny, ale úloha, ktorou boli poverení, bola kázať evanjelium a učiť zachovávať všetko, čo im Kristus prikázal a robiť učeníkov zo všetkých národov.
Preto ich Boh v Duchu uschopňuje hovoriť v jazykoch, ktorým cieľová skupina rozumie. Mohlo však ísť aj o glosoláliu - buď všetkých, alebo len niektorých z nich, ako by mohlo vyplývať z 13. verša. V ňom Lukáš zaznamenáva hodnotenie niektorých rozprávajúcich, ktorí si mysleli, že sú opití, plní mladého vína.
Môže ísť o neartikulované slabiky alebo zvuky vo vytržení; kedy zvuky nevydáva ani tak človek, ale dáva mu ich Boh - hovoriť alebo spievať veci, ktoré majú pôvod v jeho Duchu. Je to akoby plesanie a chvála Pána. Je to obdarovanie.
Lester Sumrall - 27. Ako prijať dary Ducha Svätého
Ako prijať Ducha Svätého?
Možno si kladieš otázku: môžem aj ja prijať dar Ducha Svätého? Čo mám pre to urobiť? „Peter im povedal: Kajajte sa a každý z vás nech sa nechá pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Ako ho môžeš prijať? V prvom rade musíš mať smäd. „Posledný veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra. To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo v neho uveria. „Chce sa niekto napiť?
„Pociťovať smäd je znamením, že nám niečo chýba, že telo túži po tekutinách. Po niečom bez čoho nemôže žiť. Podobne je to aj so srdcom človeka, ktoré túži, je smädné po živej vode Ducha Svätého. „Pohár predstavuje tvoje srdce. Čím je však naplnené? „Lenže srdce človeka túži po živej vode Ducha. Aj Duch túži prísť do srdca každého človeka. Keď sa modlíme o naplnenie Duchom Svätým (modlitba, birmovka) on príde.
Aký musí byť pohár? Pohár musí byť prázdny. Musíme si uvedomiť, že každý pohár má inú kapacitu. Je dôležité si uvedomiť, že Ducha Svätého už máme: prijali sme ho pri sviatosti krstu a birmovke.
Znázornenie naplnenia Duchom Svätým
Účinky a dary Ducha Svätého
Keď učeníci prijali Ducha Svätého, došlo u nich k radikálnej zmene vo viacerých oblastiach. Duch Svätý im odhalil význam Ježišových slov a priviedol k dôkladnému poznaniu pravdy o ňom (Jn 15,26 a Lk 6,13).
Vyliatie Ducha zmenilo učeníkom srdcia: začali sa správať ako Ježiš. Kristus už v nich žil prostredníctvom svojho Ducha. Už sa neusilovali o to, aby iba prijímali, ale rozhodli sa rozdávať sa pre iných. Služba iným ľuďom sa im stala celkom prirodzenou. V deň Turíc učeníci začali smelo hlásať evanjelium. Počas Petrovej prvej kázne, ktorá trvala pár minút, sa obrátilo tritisíc ľudí.
Učeníci zakúsili novú silu, silu z neba, ktorá ich robila schopných hovoriť inými jazykmi, uzdravovať, kriesiť mŕtvych a robiť divy a znamenia, ktoré boli hmatateľným prejavom prítomnosti Ježiša Krista uprostred nich. Dôležitým ovocím vyliatia Ducha bol zrod Cirkvi, spoločenstva veriacich.
Život spoločenstva, harmónia, pokoj a láska, ktoré vládli medzi apoštolmi, boli veľmi atraktívne a priťahovali ostatných, aby aj oni začali žiť ten istý život. Duch Svätý v srdciach apoštolov spôsoboval, že boli vždy a za všetko vďační - aj uprostred trápení, chorôb a súžení.
Na židovský Sviatok týždňov Pán podľa prísľubu Syna človeka dáva ľudstvu svojho Ducha, ktorý má - a to je ďalší dôsledok prijatia Ducha Svätého - pomôcť zachovávať ten Zákon, ktorého sviatok prijatia si Izrael cezeň pripomínal a ktorý neprišiel Ježiš Kristus zrušiť, ale naplniť.
Mimochodom po udalosti zostúpenia Ducha vidíme dve typy reakcií: jedna skupina ľudí sa pýta, čo to znamená, aký to má význam, iná sa vysmieva. Záujem a odmietanie - to sú základné reakcie po naplnení Duchom. Rozdelenie. Na dobro.
Duch Svätý je božská moc, pomocou ktorej zostáva vzkriesený Pán prítomný v dejinách ako ten, kto prináša spásu, vykúpenie a oslobodenie; kto vedie svet - napriek nešťastnej udalosti s hriechom na začiatku - ku šťastnému koncu. Ak sa Cirkev neuzatvára pred Duchom Svätým, potom sa viera stáva úžasným dobrodružstvom s veľkou spontánnosťou, kreativitou, odvážnou dôverou, neomylnou nádejou, osobnou zodpovednosťou a srdečnou láskou, nepoznajúc nudu, v ustavičnej radosti s hlbokým prežívaním spoločenstva; so všetkým, čo prispieva k záchrane ľudí a čo sa stavia proti nemociam, chudobe, nespravodlivosti a nepokoju.
Kristus dáva človeku Ducha, lebo chce skrze neho ďalej žiť v srdciach ľudí, uschopňovať ich k hlásaniu dobrej zvesti (ako uvidíme napr. A tohto Ducha Svätého dostávajú apoštoli a učeníci na Sviatok týždňov, Päťdesiatnicu. Ten rok bola bohatá žatva - ako pre nich, tak i pre Boha. Nech je Pán Boh oslávený za to, čo nám v Turícach dáva. Svojho Ducha. Buďte požehnaní, priatelia.