Katolícke Kostoly Zasvätené Svätému Jánovi na Slovensku

Kostoly zasvätené svätému Jánovi sú významnou súčasťou sakrálnej architektúry Slovenska. Tieto stavby, často s bohatou históriou a architektonickými zvláštnosťami, sú svedkami spoločenského, kultúrneho a stavebného vývoja jednotlivých obcí a regiónov.

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne

Najvýznamnejšou kultúrno-historickou pamiatkou obce Liptovský Ján je starobylý, pôvodne románsko-gotický kostol zasvätený patrónovi obce, sv. Jánovi Krstiteľovi. Dejiny tejto krásnej kamennej stavby obohnanej pevnostným múrom a doplnenej menšou zvonicou sa začali písať už koncom 13. storočia, vďaka čomu ide o jednu z najstarších pamiatok v regióne. Kostol sv. Jána Krstiteľa sa týči na malom návrší a je ústrednou dominantou nielen obce Liptovský Ján, ale i celej šírej okolitej krajiny, vidno ho zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov.

Obec získala svoje meno Svätý Ján od patróna kostola Sv. Jána Krstiteľa. Od názvu obce získal meno aj šľachtický rod Svätojánsky (Szentiványi). Historická obec Liptovský Ján dostala do vienka vzácne dary. Krásnu prírodu s najdlhšou dolinou v Nízkych Tatrách, vzácne krasové a prírodné útvary, minerálne a termálne pramene, nejeden z nich sa využíva nielen na pitie, ale aj na kúpanie už celé stáročia, ale aj svojskú architektúru, ktorá sa v podobnom zoskupení asi nikde inde na Slovensku nevyskytuje. Nájdete tam skutočnú vzácnosť, ktorou je farský Kostol sv. Jána Krstiteľa.

Katolícke noviny sa rozhodli zájsť do známej turistickej destinácie Liptovský Ján - nie však za objavovaním termálnych prameňov, ale za poznaním autenticity farnosti, ktorej patrónom je sv. Ján Krstiteľ. Jej existencia je zaznamenaná už koncom 13. storočia. Po srdečnom zvítaní hneď vyznáva vzťah k tomuto kraju: „V októbri to bude už - alebo iba - 25 rokov mojej kňazskej služby, ktorú som celú prežil na milovanom Liptove. Farský Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne je stavebným skvostom so vzácnymi stredovekými a renesančnými maľbami či stavebnými štruktúrami.

Čím je chrám z architektonického a pamiatkového pohľadu zaujímavý, nám objasnil Michal Pleidel (36), člen Komory reštaurátorov, ktorý sa podieľa na reštaurovaní vzácnej sakrálnej pamiatky: „Výnimočnosť architektúry a výtvarnej výzdoby kostola poukazuje aj na bohatstvo a dôležitosť miestneho rodu Szentivániovcov, ktorí kostol postavili a boli jeho patrónmi až do polovice 20. storočia.“ Prvý kostol postavili vo vyvýšenej polohe niekedy v priebehu tretej tretiny 13. storočia (uvádza sa aj presné obdobie rokov 1263-1286). Podľa zasvätenia sv. Jánovi Krstiteľovi. Začiatkom 16. storočia bol kostol rozsiahlo prestavaný a rozšírený v neskorogotickom slohu. V nepokojnom 17. storočí obohnali chrám kamenným múrom, ktorého súčasťou je aj murovaná zvonica.

Status národnej kultúrnej pamiatky má objekt už od roku 1963. V minulom desaťročí bol zreštaurovaný hlavný oltár.

Architektonické a Umelecké Zaujímavosti

Kostol predstavuje výraznú dominantu krajiny, viditeľnú na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Až donedávna bola veža, ktorá mala aj obrannú funkciu, datovaná do roku 1808. Hodnotný je aj pôvodný ústupkový portál na severnej strane lode s polkruhovým tympanónom (odkrytým pri poslednej obnove), ktorý zdobí maľba Panny Márie s malým Ježišom na rukách. Z neskororománskej etapy má pochádzať aj obdĺžniková nika zamurovaná dnes v dolnej časti južnej steny lode. V interiéri boli pri nedávnej obnove odkryté stredoveké maľby z prvej polovice 14. storočia a z obdobia od druhej pol. 14. storočia po začiatok 15. storočia. Na severnej stene lode sa nachádza vo fragmentoch zrejme najväčšia stredoveká freska sv. Juraja. Stredovekú maliarsku výzdobu mal kostol aj v exteriéri.

Z gotického vybavenia sa zachovala kamenná krstiteľnica z 15. storočia. Pod západnou tribúnou sú na stene vystavené dva trojuholníkové drevené štíty z 15. storočia zdobené maľbou, ktoré pochádzajú zo staršieho oltára, a neskôr boli sekundárne použité ako nadstavba goticko-renesančného oltára Ukrižovania zo 16. storočia. Niektoré časti tejto tribúny pochádzajú až z 15. storočia. Z druhej polovice 15. storočia pochádza plastika Madony, ktorá dnes tvorí súčasť bočného barokového oltára z konca 17. storočia. Z rovnakého obdobia na začiatku 16. storočia (2. decénium) pochádza aj kamenná svätenička. V priestore pod západnou tribúnou sú vystavené dosky s výzdobou pochádzajúce z doskového stropu osadeného v lodi v prvej tretine 16. storočia. V interiéri je do severnej steny lode zamurovaný náhrobný kameň rodu Svätojánskych (Szentiványi) z roku 1619.

Na stenách môžeme obdivovať sedem čností, heraldické symboly či zobrazenie sv. Martina, ako sa delí o svoj plášť.

Významným nálezom, na základe ktorého aj upravíme naše pôvodné návrhy, a teda aj konečný vzhľad kostola, sú fragmenty kamenných článkov a odtlačky kružieb neskorogotických okien. Konkrétne to znamená napríklad použitie vápenných omietok a náterov, minerálnych pigmentov a podobne.

Súčasnosť a Obnova Kostola

Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský chrám. Po komplexnej obnove je vo veľmi dobrom stave. Bohoslužby: každý deň, v nedeľu o 9.30 h.

V lodi kostola už realizujeme prvé retuše stredovekých malieb. V interiéri nás čaká ešte reštaurovanie drevenej empory a komplexné zreštaurovanie omietok fasád kostola z poslednej slohovej úpravy, ktorá prebehla na prelome 17. a 18. storočia.

Farár Peter Kvasňák objasňuje, ako pokračuje obnova sakrálnej stavby: „Usilujeme sa každý rok podávať rôzne projekty. Obnovu sme začali v interiéri chrámu a tento rok realizujeme renováciu zvonku.

V rozhovore sa vraciame ešte do Božieho chrámu. Liptov a zvlášť ten horný je známy tým, že je to prostredie s prevahou veriacich Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V lete sa sväté omše konajú v altánku v areáli obecného informačného centra.

Cenu Fénix - Kultúrna pamiatka roka za komplexnú obnovu objektu pamiatky získal kostol v roku 2023 a to za vynikajúcu kvalitu obnovy a reštaurovania národnej kultúrnej pamiatky a vyváženú prezentáciu objavených pamiatkových hodnôt.

Významné osobnosti spojené s Liptovským Jánom

V Liptovskom Jáne pôsobil evanjelický farár a básnik Ján Čaják st., spisovateľ Ján Čaják ml. Z rímskokatolíckych kňazov tam zanechal svoju pečať Rudolf Scheda, farár farnosti Liptovský Ján v rokoch 1936 až 1944. Zavraždili ho 6. januára 1945 v Závažnej Porube. Štefan Hatala bol administrátorom farnosti v rokoch 1973 až 1990. Narodil sa v roku 1915 v Černovej a bol v príbuzenskom vzťahu s Andrejom Hlinkom. Filozof, teológ, náboženský publicista a prekladateľ, ale najmä trpiteľ za vieru. Kňazskú vysviacku prijal z rúk biskupa Jána Vojtaššáka 1. novembra 1943. Na jeseň v roku 1949 ho zatkli v rámci akcie zameranej proti biskupom.

Kostol sv. Jána Nepomuckého v Medzibrode

Rímskokatolícky farský kostol nachádzajúci sa v obci Medzibrod je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému, ktorý sa stal patrónom celej farnosti. Bol postavený medzibrodskými veriacimi v roku 1790 zo skál na náklady Kráľovskej komory a veriacich z Medzibrodu. Požehnaný bol 16. mája v roku 1791 pravdepodobne miestnym kaplánom Imrichom Strnovským. Samotný farský kostol je postavený v rokokovom slohu. Dlhý je 25 m, široký 9,50 m a vysoký je 7 m. Veža, ktorá je vstavaná do kostola je zakončená dvojcibuľovou strechou, ktorá bola tak ako aj celá strecha kostola pôvodne pokrytá dreveným šindľom. Svätyňa kostola, ktorá je orientovaná na východ je obdĺžnikového tvaru zakončená oválnou stenou. Pôvodne s oknom, ktoré je v súčastnosti zamurované. Loď obdĺžnikového tvaru je zaklenutá pruskou klenbou pričom je predelená nosnými pásmi.

Kostol mal pôvodne dva oltáre: hlavný so sochou sv. Jána Nepomuckého a vedľajší so sochou Lurdskej Panny Márie, ktorý sa nachádzal po pravej strane hlavného oltára. Na opačnej ľavej strane hlavného oltára stála drevená kazateľnica a pod ňou krstiteľnica. Po bočných stenách lode kostola sa nachádza 14 zastavení krížovej cesty a drevené sochy sv. Antona Paduánskeho a Sedembolestnej Panny Márie. V súčastnosti po zrušení kazateľnice bola na jej mieste osadená drevená socha sv. Jozefa a na mieste zrušeného bočného oltára boli osadené pôvodné drevené sochy z pôvodného bočného oltára a to Lurdská Panna Mária a sv. Bernadeta.

V roku 1932 bola svätyňa kostola až po triumfálny oblúk vymaľovaná akad. V roku 1938 kostol zasiahol veľký požiar, ktorý zničil drevenú predsieň kostola a celú šindľovú strechu kostola, veže aj sakristie. Obnovu kostola veriaci z Medzibrodu zvládli vo veľmi krátkom čase. Strechu kostola, veže aj sakristie urobili nanovo a pokryli ju plechom. Pred vstupom do kostola postavili novú murovanú predsieň. Už v roku 1939 maliar Schram z Banskej Štiavnice vymaľoval celú loď kostola a jeho klenbu.

V roku 1941 bol starý hlavný oltár nahradený novým oltárom, ktorý z milodarov a ofier medzibrodských veriacich a iných sponzorov postavili Jozef Weiss, Ľ Kanka, a spol. v Banskej Štiavnici. Je 6 m vysoký a 3 m široký. Socha zo starého oltára Božské srdce Ježišovo a socha sv. Jána Nepomuckého boli inštalované do nového oltára a k nim boli vyrobené aj nové sochy a to socha Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, Najsv. Trojica a dvaja anjeli. Nový oltár bol slávnostne požehnaný 18. 5. 1941 pri 150 výročí založenia farnosti Mons. Jánom Javorkom, rektorom kňazského seminára v Banskej Bastrici a hlavného diecézneho školského dozorcu za účasti nového duchovného Jána Kahaya, ktorý bol za asistencie vdp. Joezefa Tekkela a 4 kňazov miestneho dekanátu za účasti občanov Medzibrodu inštalovaný. Na slávnosti sa vtedy zúčastnil aj vtedajší medzibrodský rodák so svojou manželkou Dr.

V roku 1994 boli pôvodné lavice kostola vymenené za nové. Pri požiari kostola boli zničené aj pôvodné okná kostola, ktoré boli nahradené sklobetónovými tvárnicami. Keďže boli veľmi škaredé vďaka vdp. Martinovi Čabákovi, medzibrodskému farárovi (2007-2012) sa ich podarilo nahradiť novými vitrážovými oknami, ktoré pre kostol vyrobil umelec Ladislav Cserba v rokoch 2008-2009.

Vzadu v lodi kostola sa ešte nachádza organový chór, ktorý je postavený stojí na vežových pilieroch. Chór je rozdelený na dve časti, ktoré predeľuje hracia skriňa organu. V zadnej časti chóra sa nachádza okrem priestoru pre veriacich aj vstup do veže kostola v ktorej sa nachádzajú mechanické vežové hodiny a tri zvony, ktoré boli v roku 1990 elektrifikované. mechov doplnený o elektrický ventilátor, ktorý nahradil manuálne ťahanie mechov, ktoré je v súčastnosti plne funkčné a v prípade výpadku elektrickej energie sa zvykne aj použiť.

Vitrážové okná v kostole zobrazujú:

1. Sv. Ján Nepomucký, patrón našej farnosti
2. Sv. Rodina
3. Sv. Otec Ján Pavol II
4. Bl. Zdenka Schelingová
5. Sv. Martin z Tours
6. Sv. Cyril a Metod

Kostol sv. Františka Serafínskeho v Ponikách

Kostolík postavili v priebehu prvej štvrtiny 14. storočia vo vyvýšenej polohe. Povolenie postaviť kostol zasvätený sv. Jánovi Evanjelistovi na majetku Petra a Tomáša, synov magistra Filipa Donča zo Zvolena, vydal ostrihomský arcibiskup Tomáš v roku 1310. Už v roku 1325 sa v kostolíku konala kapitula františkánov z kláštora v neďalekej Slovenskej Ľupči a františkánske motívy sa odrážajú aj vo freskovej výzdobe datovanej do dvoch hlavných etáp (okolo roku 1380 a v roku 1415). V poslednej tretine 15. storočia sa realizovali vo viacerých etapách úpravy v neskorogotickom štýle.

Významným zásahom do podoby kostolíka bola neskorogotická prestavba datovaná do obdobia okolo roku 1490 (v literatúre sa uvádza aj rok 1512 i 1478). V rámci nej bola pristavaná zo severnej strany bočná kaplnka otvárajúca sa do lode polkruhovým oblúkom a menšia kostnica, ktorej západná stena je na úrovni západného priečelia kostola. Novo pristavaná kaplnka bola súčasne vyzdobená nástennými maľbami. Začiatkom 16. storočia sa uskutočnili menšie úpravy v interiéri, ale tiež zatreli maľby v interiéri i exteriéri. V tomto období dokonca mal kostolík slúžiť Turkom ako maštaľ. V roku 1709 kostolík definitívne pripadol katolíkom.

Rozsiahla baroková prestavba bola realizovaná v rokoch 1752 - 1764. Kostol dostal nové vnútorné zariadenie a loď i kaplnku zaklenuli murovanou klenbou. V západnej časti lode vybudovali murovanú tribúnu. Rovnako tak boli zamurované gotické okná lode a južný portál. Osvetlenie lode bolo po novom riešené dvoma väčšími oknami. Menšie úpravy sa realizovali aj v nasledujúcich desaťročiach 19. i 20. storočia.

Zlom v dejinách kostolíka nastal v druhej polovici 20. storočia. V roku 1961 bol odkryté časti nástenných malieb v podkrovnom priestore, o desať rokov neskoršie sa začal reštaurátorský výskum, na ktorý nadviazala komplexná obnova zahŕňajúca vyriešenie statických problémov (vrátane odstránenia barokovej klenby a zvonice), zrekonštruovanie zamurovaných architektonických detailov a zreštaurovanie nástenných malieb.

Pri južnej stene stavby bol pri obnove objavený múr, ktorý by mohol byť pozostatkom staršej stavby na tomto mieste. Vedľa južného portálu je v stene zamurovaná jednoduchá kamenná kupa staršej krstiteľnice polguľového tvaru, ktorú tam zamurovali pri prestavbe koncom 15. storočia. Neskorogotická krstiteľnica z roku 1526 umiestnená v kostole má šesťbokú kupu na šesťbokej nohe a je zdobená reliéfmi mníšok a srdiečok. Na severnej strane svätyne sa zachovalo kamenné pastofórium zo začiatku 16. V sakristii nájdeme niku v tvare mníšky, ako aj pôvodné umývadlo - lavabo s odtokom v exteriéri v severnej stene sakristie.

Najstaršími nástennými maľbami z druhej polovice 14. storočia (okolo roku 1380) sú výjavy sv. Juraja v súboji s drakom, Narodenie sv. Jána Krstiteľa a dnes už neidentifikovateľný obraz na severnej stene lode. Štýlovo sa hlásia k dielni, ktorá vyzdobila neďaleký kostolík v Čeríne. Súčasne prevažujúca fresková výzdoba pochádza z roku 1415. Dokončenie výzdoby je dokonca datované nápisom presne na deň - 1. júna 1415.

Na klenbe presbytéria sa nachádza Kristus v mandorle s anjelmi a symbolmi evanjelistov. Na stenách svätyne sú zobrazení apoštoli a svätice, doplnení obrazmi Zvestovania a cirkevných otcov za písacími pultmi s ďalšími postavami. Na východnej stene lode nachádzame niekoľko obrazov so zložitou symbolikou, ktorá odráža vzdelanostnú úroveň objednávateľov. Výzdobu nástennými maľbami dostala krátko po dokončení aj severná kaplnka. Nájdeme tu Strom života (Arbor vitae), výjav zo života sv.

V exteriéri sa nachádzali maľby sv. Krištofa, Ukrižovania a ďalšie výjavy. Kostolík so zvonicou stojí v areáli, ktorý je obohnaný sčasti zachovaným pevnostným múrom zo 16. Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú kapucíni sídliaci v neďalekom kláštore. Stavba je v dobrom stave.

Obec sa nachádza cca 10 km juhovýchodne od Banskej Bystrice. Kostolík je vďaka polohe na kopci dobre viditeľný.

Ďalšie Kostoly Zasvätené Svätému Jánovi na Slovensku

Kostoly zasvätené svätému Jánovi Nepomuckému sú významnou súčasťou sakrálnej architektúry Slovenska. Medzi ďalšie kostoly patria:

• Kostol sv. Jána Nepomuckého v Lukáčovciach
• Kostol sv. Jána Nepomuckého v Ždiari
• Kostol sv. Jána Nepomuckého v Myjave - Turej Lúke
• Kostol sv. Jána Nepomuckého vo Veľkých Ripňanoch
• Kostol sv. Jána Nepomuckého v Slepčanoch
• Kostol sv. Jána Nepomuckého v Sadoch nad Torysou

Tieto stavby predstavujú významné kultúrne dedičstvo a svedčia o bohatstve sakrálnej architektúry na Slovensku.

Zdroje:

• Obecné úrady a farské úrady jednotlivých obcí
• Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
• Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3.
• Kahoun, K.: Gotická sakrálna architektúra Slovenska.
• Úradníček, V.: Stavebný vývoj a komplexné reštaurovanie Kostola sv. Františka Serafínskeho v Ponikách. In: Zborník prednášok IV. seminára o reštaurovaní, Zámok Bojnice 2004. Obec reštaurátorov Slovenska, 2005, str.
• Poniky a kostol sv. Františka Serafínskeho.
• Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
• Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek.

Poznámka: Niektoré informácie boli prevzaté z dostupných online zdrojov a môžu vyžadovať ďalšie overenie.

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne

Kostol sv. Jána Nepomuckého v [Neznáme Mesto]

tags: #katolicky #kostol #zasvateny #svatemu #janovi