Kláštor Veľká Skalka patrí k miestam, ktoré vo vás prebudia mystický pokoj a pokoru. Je to najstaršie pútnické miesto na Slovensku. Starobylý kláštor Veľká Skalka je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Kláštor Veľká Skalka sa nachádza na návrší Skalky, týčiacej sa nad riekou Váh, medzi obcami Zamarovce a Skalka nad Váhom. Vznik kláštora na Veľkej Skalke a kostola na Malej Skalke sa viaže k životu a mučeníckej smrti pustovníkov, prvých slovenských svätcov, sv. Andreja-Svorada a sv. Benedikta (sv. Beňadik).
História Kláštora Veľká Skalka
História kláštora na Veľkej Skalke siaha až do 12. storočia a spája sa so životom svätcov Andreja-Svorada a Benedikta, ktorí na tomto mieste pôsobili v 11. storočí. V roku 1224 tu bolo nitrianskym biskupom Jakubom založené benediktínske opátstvo. Biskup Jakub sa dobre postaral o hospodársku stránku života kláštora. V ranom stredoveku bolo opátstvo významným hospodárskym strediskom Uhorska.
Benediktíni tu pôsobili až do roku 1528, kedy bol dobytý Trenčiansky hrad a benediktíni boli odtiaľto odohnaní. V polovici 17. storočia bol kláštor zverený jezuitom a zažil ďalšie obdobie rozkvetu. Jezuiti kláštorný komplex zveľadili, postavili Kalváriu a obnovili aj hospodársky život v okolí. Veľmi dôkladne sa venovali poľnohospodárstvu. V roku 1713 vystavali okrem toho pec na sušenie sliviek a iného ovocia. Mali aj škôlku na ovocné stromčeky. Za záhradami sa rozprestierali hory, kde chovali stáda najlepších oviec s veľmi kvalitnou vlnou.
V roku 1755 bolo vybudovaných 180 nových kamenných schodov vedúcich od cesty až k bráne kláštora. Posledná veľká rekonštrukcia Skalky bola v roku 1768, kedy sa uskutočnila aj výmena strechy. V roku 1772 vykopali mnísi pred kláštorom studňu. Čiastočné úpravy na Veľkej Skalke prebehli v 19. storočí. Väčšie úpravy a stabilizácia objektu sa uskutočnili po r. 2000.
S kláštorom na Veľkej Skalke sa spája meno slávneho Matúša Čáka. Hoci „pán Váhu a Tatier“ Matúš Čák Trenčiansky ako prívrženec Václava v bojoch proti Karolovi Róbertovi zničil veľa kláštorov, benediktínsku Skalku ušetril. Ba naopak, skalskému opátovi Štefanovi bol naklonený.
Svätý Svorad a Benedikt
Legendu zaznamenal biskup Maurus z polovice 11. storočia, pričom ide o najstaršiu zachovanú legendu o živote našich svätcov. Biskup počas svojho života stretol a spoznal mnícha Svorada a neskôr sa s ním, ale aj s jeho učeníkom Beňadikom, spriatelil. Biskup Maurus sa v legende venuje hlavne sv.
Keď sa mních Svorad utiahol do pustovníckej samoty na Skalke, na posilnenie svojho duchovného života často zachovával pôst. Počas dní sa svätec modlieval, chodil pracovať do lesa a na polia a okrem toho vzdelával aj bežný ľud. Krátko pred smrťou sa znova utiahol do zoborského kláštora. Po smrti svojho učiteľa žil sv.
V roku 1033 ho napokon prepadli zbojníci a žiadali peniaze. Keďže žiadne peniaze nenašli, vytiahli ho z jaskyne, zabili a mŕtve telo zhodili zo skaly do Váhu. Odvtedy ľudia vídali veľkého orla na brehu akoby čosi pozoroval. Po roku vytiahli Beňadikovo telo z vody neporušené.
Pltníci plaviaci sa po Váhu okolo Skalky uctievali sv. Jedna z nich rozpráva príbeh o znovuvzkriesení zbojníka, ktorého doniesli do jaskyne za účelom pochovania. On sa však zrazu z ničoho nič prebral a vstal. Ostatní členovia družiny sa zľakli a utiekli preč. Zbojník na nich volal, že ho sv. Svorad vzkriesil k životu. Ďalší zázrak sa stal v Nitre. Obesili tam jedného zločinca, ktorý bol zázračne vyslobodený a následne sám prišiel za opátom Filipom, aby mu porozprával, čo sa mu prihodilo. Odsúdenec sa celý čas modlil a vzýval meno pustovníka Andreja.
Prehliadka Kláštora
Pri prehliadke areálu ruín kláštora si najprv prejdite rajskú záhradu so zvyškami obytnej časti z dôb jezuitov, kde sa nachádza aj zachovalá zvonica. Ku samotnému kláštoru vedie 180 kamenných schodov, ktoré boli vybudované ešte v roku 1755. Po ich prekonaní sa ocitnete pred kamenným rano-gotickým portálom z prelomu 13. a 14. storočia, ktorým prejdete do najstaršej sprístupnenej jaskyne na Slovensku - Benediktovej (Beňadickej) jaskyne.
Podľa jednej z legiend sa v jaskyni nachádza „odtlačok ruky“ sv. Benedikta, ktorý utekal pred lúpežníkmi do otvárajúcej sa jaskyne, ale zaváhal a premohli ho pochybnosti a jaskyňa pred ním uzatvorila. Benediktova jaskyňa je spojená s Kaplnkou sv. Andreja-Svorada a Benedikta, a tak vytvára vchod do samotného kláštora. Príležitostne sa tu konajú sväté omše. Táto kaplnka je na najvyššom podlaží unikátneho trojpodlažného objektu kaplnky. Podlažie uprostred patrí sakristii, v ktorom je umiestnený veľký betlehem a najnižšie je kaplnka Umučenia Pána, kde uvidíte Boží hrob.
Archeologický výskum z posledných rokov odhalil aj unikátne podpodlahové kúrenie z tehál, ktoré sa dochovalo vo výbornom stave - tzv. hypok. V blízkosti sa nachádza aj prírodná pamiatka Opatovská jaskyňa. Chránené územie v Považskom podolí severne od Trenčína v masíve Skalka bolo vyhlásené v roku 1994 na ochranu jaskyne verejnosti voľne prístupnej za účelom zotavenia a poznávania jej prírodných a historických hodnôt. Diecezny kostol Sv. Andreja Svorada a sv.
Prístup ku Kláštoru
Autom: Kláštor leží pri ceste II. triedy z Trenčína do Nemšovej asi 6 km severovýchodne od Trenčína. Pod kláštorom sa nachádza parkovisko a viacero informačných tabúľ pre návštevníkov.
Autobusom: do Skalky nad Váhom, zastávka pri Malej Skalke je na znamenie. Ak spojíte návštevu kláštora aj s prehliadkou Trenčianskeho hradu, tak po ceste 516, pokračujete po ceste 61 a potom po ceste 507 do Skalky nad Váhom. Z Kúpeľov Nimnica sa do Skalky nad Váhom dostanete po ceste E50/E75, z ktorej odbočíte V Nemšovej na cestu III/507. Využitie hromadnej dopravy je časovo náročnejšie. Nie je to nemožné, ale obrňte sa potrebnou dávkou trpezlivosti.
Kláštor Veľká Skalka je súčasťou náučného chodníka Malá a Veľká Skalka otvoreného v roku 2013. Východiskom je Malá Skalka. Odtiaľ pokračujete asi 1 km po náučnom chodníku až ku kláštoru Veľká Skalka. Celková dĺžka trasy je asi 2,2 km, prevýšenie 128 m. Po ceste možnosť opekania.
Púť na Skalke
Keďže je to predovšetkým pútnické miesto, každoročne okolo 17. júla sa tu koná púť pri príležitosti sviatku sv. Svorada a sv. Beňadika.
Otváracie Hodiny
Kláštor Veľká Skalka (resp. utorok - piatok 10.00 - 17.00 hod. do 15.9. utorok - nedeľa 10.00 - 17.00 hod. od 16.9.. do 30.9. Snúbenci, resp.
Aktivity v okolí
- Trenčiansky hrad
- Dubnický kaštieľ
- Malá Skalka
- Vyhliadkový let balónom
- Rímsky nápis v Trenčíne
- Trenčianske múzeum
- Galéria M. A. Bazovského
- Katov dom v Trenčíne
Skalka je od Trenčína takpovediac na skok (približne 6 km) a ak ste si vzali na výlet so sebou aj bicykle, bola by škoda nevyužiť novú cyklotrasu, po ktorej sa do cieľa dostanete pohodlne a bezpečne priamo z mesta.
Tabuľka: Dôležité dátumy v histórii Kláštora Veľká Skalka
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 12. storočie | Pôsobenie sv. Andreja-Svorada a sv. Benedikta |
| 1224 | Založenie benediktínskeho opátstva nitrianskym biskupom Jakubom |
| 1528 | Dobytie Trenčianskeho hradu a odohnanie benediktínov |
| 17. storočie | Kláštor zverený jezuitom |
| 1755 | Vybudovanie 180 nových kamenných schodov |
| 1768 | Posledná veľká rekonštrukcia a výmena strechy |
| 2000+ | Väčšie úpravy a stabilizácia objektu |