Novogotický kostol, zasvätený Narodeniu Panny Márie, je dominantou obce Zavar. Bol postavený v roku 1907 na mieste niekdajšieho románskeho kostola.
Katolícky kostol v Zavare
Architektúra a Rozmery Kostola
Kostol s vežou a štyrmi vežičkami tvorí charakteristickú siluetu obce. Na veži sa nachádza 0,90 m vysoký kríž, ktorý spolu s vežou dosahuje výšku 32,40 metra. Jednoloďový chrám má vnútorný priestor i priestor pod vežou s rozlohou 267,75 m2. Chór s organom mal v čase výstavby veľkosť 26,00 m2 a vnútorné oratórium 14,25 m2. Celková zastavaná plocha tvorí 308 m2.
Vnútorná šírka chrámu je 9,00 m, dĺžka 35,00 m vrátane predsiene. Chrámová loď má svetlú výšku z vnútra 9,17 metra, pri oltári a v jeho okolí 8,42 metra. Zastavaná plocha s pozemkom je veľká 407,54 m2. Strop tvoria klenuté krížovo - rebrové štukové klenby. Fasády sú členené romanticky s novogotickými článkami.
Za hlavným oltárom bol pôvodne neskoro romantický obraz „Kristus na Olivovej hore“ z druhej polovice 18. storočia.
Výstavba a Použité Materiály
Plán kostola vyhotovil Ing. István Moller z Budapešti. Stavbyvedúcim bol Jozef Kubát - murársky majster z Trnavy. Stavba bola postavená z tehál s použitím betónu a železobetónu najmä z dôvodu jej zlacnenia, ale i z dôvodu pevnosti a ohňovzdornosti. Loď kostola mala v pláne zakreslené dvojité steny so vzduchovými medzerami. Podlaha je zhotovená z brúseného terasa. Okná boli plánované biele.
Rekonštrukcie a Údržba
Obec Zavar financovala rekonštrukčné práce na elektrickej sieti, opravu okien a výmaľbu interiéru chrámu.
Tabuľka Rozmerov a Plôch Kostola
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Výška veže s krížom | 32,40 m |
| Vnútorný priestor (loď a priestor pod vežou) | 267,75 m2 |
| Veľkosť chóru s organom | 26,00 m2 |
| Veľkosť vnútorného oratória | 14,25 m2 |
| Celková zastavaná plocha | 308 m2 |
| Vnútorná šírka chrámu | 9,00 m |
| Dĺžka chrámu (vrátane predsiene) | 35,00 m |
| Svetlá výška lode | 9,17 m |
| Svetlá výška pri oltári | 8,42 m |
| Zastavaná plocha s pozemkom | 407,54 m2 |
Stručne povedané o histórii architektúry: Raná kresťanská architektúra
História Obce Zavar v Kontextu
Prvá písomná zmienka o obci Zavar pochádza z roku 1255 (de Zovvor). V listine palatína a bratislavského župana Rolandusa a nitrianskeho biskupa Vincenta sa píše o zemi Čandal a je v nej uvedené meno Dionýza de Zovvori. Názov Zavar bol pravdepodobne odvodený podľa mena prvého majiteľa osady (Dionýza de Zoovori), ktorá sa v 13. storočí rozprestierala na území dnešnej obce.
Symboly obce sa skladajú sa z vlajky, pečatidla, insignií a erbu. Posvätenie symbolov obce Zavar v priebehu slávnostnej Svätej omše vykonal dňa 5. Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, bielej, červenej, žltej a červenej. Ukončená je tromi cípmi resp. Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným erbom a kruhopisom OBEC ZAVAR. Je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.
V priebehu niekoľkých storočí mala obec viacerých vlastníkov napr.: Zoovariovci, rodina Majthényiová, grófka Esterháziová, Báčák, Hrabovszky, Šipeky, Majláth, Marek, Bohúň, Okoličányi, Cingel, Sulín. Najväčší vplyv v histórii obce mala v 19. storočí.
História obce Reca je určitou analógiou života človeka. Sú v nej obdobia úspechov, rozkvetu ale i pádov, nešťastí a sklamaní. I keď naša obec vo svojich dejinách nebola veľkou obcou, prostredníctvom schopných a obetavých ľudí vždy a v každom období vytvárala spoločenské a materiálne podmienky, potrebné pre jej rozvoj.