Skladba "Každý deň budú vraj Vianoce" patrí k najkrajším sviatkom roka, rovnako ako stromček, kapor či darčeky. Populárnu pesničku pred rokmi zložil líder skupiny LOJZO Marián Kochanský († 50) a naspieval ju spolu s Mekym Žbirkom (67). Ale vedeli ste, že hitom sa stala len úplnou náhodou?
Mariánov syn Marek Kochanský (43) v rozhovore prezradil, prečo sprvoti zapadla prachom, aby sa neskôr stala súčasťou predvianočnej atmosféry. Porozprával aj o Vianociach so svojím slávnym otcom, ktorého kapela rozdávala radosť pesničkami aj svojráznym imidžom.
Skladbu "Každý deň budú vraj Vianoce" som poznal už ako dieťa. Len zasvätení vedia, že táto vianočná melódia vznikla oveľa skôr ako samotný text. Paradoxne, hudbu napísal za socializmu, v Československu a text vznikol až po Nežnej revolúcii, po rozdelení republiky. Skladba však vôbec nebola robená účelovo ako vianočná.
TELERÁNO - Kochanski - Každý deň budú vraj Vianoce
Náhoda, ktorá zmenila všetko
Nebyť náhody, zostala by v zabudnutí... Otec si aj v tomto prípade počkal, kým si bude istý, že si vyberie správne. Na spoluprácu oslovil Mekyho Žbirku, ktorému sa pesnička páčila.
Skladba "Každý rok budú vraj Vianoce" vyšla na štvrtej LP platni skupiny Lojzo ako posledná, bonusová pesnička. Rádiá ju hrali len veľmi málo, vtedy bolo dobré najmä všetko americké. Skladba zapadla prachom a nič sa s ňou nedialo.
Možno by ju už nikto nikdy nepočul, ale jeden mobilný operátor si ju vybral do vianočnej reklamy. Myslím si, že to bol zásadný zlom. Pesnička akoby vstala z mŕtvych a pomaly zabudnutá, nádherná skladba sa dostala na obrazovky komerčných televízií. Začali ju vo veľkom hrať rádiá. Tým, že to bola vianočná reklama, ľudia si skladbu spojili s Vianocami. Ale hoci pôsobí vianočne a má to aj v názve, hovorí o niečom úplne inom.
Pesnička už vtedy vystihla neistotu v ľuďoch, či naozaj niekedy príde zmena k dobrému a pozitívnemu. Je to nádherný text, ktorý poukazuje na to, aby sme sa netešili vopred. Tak ako počas Nežnej revolúcie ľudia verili, že bude lepšie, a napokon sa to ubralo iným smerom....
Text piesne:
Len v dávnych bájkach víťazí česť, rozum a láska nevinná.
Čoraz viac pravdy má tvrdá päsť, bude to liečba povinná.
Každý deň budú vraj Vianoce, ticho šepkajú ľudia po vonku.
Už sa nám pozlátka ligoce, čo však ukrýva? Iba kamienok, či sladkú salónku?
Spomienky na Vianoce s Mariánom Kochanským
Určite ho to tešilo, ale nejako zvlášť to neprežíval. Otec nebol typ, že by písal na zákazku. Čakal, kým bude s textom úplne spokojný. Kapela mala špecifický štýl a táto skladba sa do jej repertoáru nehodila. Mal odložené viaceré pekné skladby, no pre Lojzo nepoužiteľné. Paradoxne, po jeho smrti ich rádiá hrajú častejšie.
Kapela Lojzo - Ľudový orchester jednoduchej zábavy obyvateľstva - vystupovala v teplákoch a v baretkách. Možno práve na pohľad jednoduchosť, chytľavá melódia a originálne texty ľudí vtedy spájali...Tie pesničky sú naozaj zapamätateľné, no zároveň veľmi kreatívne.
Niekoľko rokov, no najmä pred smrťou, ma otec nabádal, aby som založil vlastnú hudobnú skupinu. Mal ideu, že by sme jeho pesničky prerobili do popového štýlu, ktorý by bol bližší mladšej generácii. Tak vznikla kapela, ktorej sme dali symbolický názov Kochanski - s mäkkým i. Na otcovu počesť.
S kapelou sme prerobili najznámejšie skladby a začali sme koncertovať. V kapele sme sa rozhodli, že skladbu Každý deň budú vraj Vianoce budeme hrať na každom koncerte. Hrali sme ju už 250-krát, vždy ňou končíme vystúpenie. Snažíme sa, aby sme naplnili otcovu myšlienku.
Aké bývali Vianoce vášho detstva so slávnym otcom?
Vianoce môjho detstva, to sú vlastne 80. roky minulého storočia. Ako väčšina bežných rodín v tých časoch, na Štedrý deň sme boli doma. Otcovou hlavnou úlohou bolo zohnať stromček. Mali sme vždy borovicu, lebo na rozdiel od smreku ihličie tak rýchlo neopadalo. Keďže sme nemali auto, otec sa s borovicou teperil v autobuse. Čím bol stromček väčší, tým to bola väčšia fuška.
Pomerne neskoro, až keď mal dve deti. Kúpil si potom svoje prvé auto, takže aj s tým stromčekom to už bolo jednoduchšie. Otec bol muzikant a vyštudovaný ekonóm, no technicky nebol vôbec zručný. Nevedel takmer nič opraviť. Preňho bolo ukrutné už len osadiť stromček do stojana!
Vždy som mu asistoval a bolo pri tom veľa nervov. Robili sme to na chodbe petržalského paneláka, pri výťahoch. Vysekávali sme kmeň stromčeka a snažili sme sa ho zastoknúť do stojana tak, aby bol rovný. Trvalo to poriadne dlho. Pravda je, že kropaje potu po otcovi nestekali len na koncerte, ale aj každé Vianoce pri inštalovaní stromčeka do stojana.
Tak ako bola inštalácia stromčeka tvrdým orieškom pre otca, tak pre mňa bolo doslova bojovou úlohou nainštalovať elektrické sviečky. Najprv ich bolo treba po roku rozmotať, potom prichádzala ďalšia časť - osadiť ich na stromček, dať šnúru do zásuvky, zapnúť a tramtadadá - stromček sa nerozsvietil!
Otec by ani muche neublížil. Bol veľký dobrák a myslím si, že kapra by nikdy nezabil. Na Vianoce sme mali väčšinou vyprážané filé s majonézovým šalátom. Otec nebol veľký kuchár. Keď sme boli so sestrou malí a musel nám niečo uvariť, väčšinou to bolo niečo veľmi jednoduché.
Aj keď bol otec spevák, nikdy sme nespievali, ani sme nehrali na nejaký nástroj. Každé Vianoce však končili pri televízii, pri filme Tri oriešky pre Popolušku.
Podobne ako ja teraz, aj môj otec si želal hlavne to, aby sme boli ako rodina spolu a nech sme zdraví. Všetko praktické darčeky. Väčšiu radosť mu robilo dávať ako dostávať. Samozrejme, najviac sme sa tešili na darčeky my deti. Všetko, čo sa deťom mohlo páčiť, sa v tom čase zháňalo veľmi ťažko. Ale otcovi sa to vždy nejako podarilo.
Keď pripadli Vianoce na bežný deň, kto mohol, išiel domov z práce skôr. Nikdy nezabudol na slávnostný príhovor pre svojich seniorov a popriať im pokojné sviatky. Najprv teda robil Vianoce tam a až potom prišiel domov. Vždy sme so sestrou netrpezlivo čakali, keď už zazvoní pri dverách.
Vianočné piesne a ich príbehy
Ku Vianociam už roky patrí aj pieseň Každý deň budú vraj Vianoce skupiny Lojzo a Miroslava Žbirku.
Zostavovanie kompilácií a playlistov je mojou celoživotnou záľubou. Tie vianočné mám špeciálne rád z viacerých dôvodov: viažu sa k tej časti roka, ktoré sú u mňa vždy spojené s tými najpríjemnejšími spomienkami a taktiež je tu povolená žánrová, generačná pestrosť.
Asi najkrajšia slovenská vianočná pieseň v podaní dua Lojzo a Miroslav Žbirka - ,,Každý deň budú vraj Vianoce“, sa rodila veľmi dlho, až napokon zapadla prachom.
O text piesne, ktorého napísanie trvalo celého pol roka sa postarali sami, hudbu dali nahrať skupine Fermáta, ale stále im chýbal hlavný spevák.
Napriek tomu, že z danej pesničky dýchajú najkrajšie sviatky v roku do všetkých svetových strán, nestala sa automaticky vianočným hitom, ktorý by rotoval v rádiách alebo sa hrával na všetkých tematických večierkoch.
Zo šuplíka ju vytiahol až jeden slovenský mobilný operátor, ktorý ju v roku 2003 použil v rámci svojej vianočnej kampane, a zabodoval!
Prvá kompletne vlastná vianočná pesnička Mira Žbirku sa volá Vianočná a opäť ju nahrával v londýnskom štúdiu Abbey Road.
Ďalšie známe slovenské vianočné piesne:
- Svet lásku má (Pavol Habera, Karel Gott, Peter Dvorský)
- Najkrajšie Vianoce (IMT Smile)
- Vianoce, Vianoce (Peter Nagy)
- Vianočná (Miro Žbirka)
- Snehová vločka (Dominika Mirgová)
Nech nás posilní sviatok svetla a znovuzrodenia do nádeje, že môžeme zastaviť šíriacu sa mašinériu strachu a temnoty, ktorá sa valí Európou. Tradičné vianočné zvyky, ktoré dodnes dodržiavame, vytvárajú most zo súčasnosti až do ďalekej minulosti. Nedajme si vziať naše tradície a korene.
V jednej pesničke sa spieva - každý deň budú vraj Vianoce... A veru môžu byť. Stačí, keď budeme obdarúvať ľudí počas celého roka láskavým slovom, pochopením a objatím.